Telesná teplota zdravého dieťaťa sa prirodzene udržuje v rozmedzí 36 až 37°C. Na výške telesnej teploty sa podieľajú metabolické procesy organizmu a straty tepla do prostredia, ktoré dieťa obklopuje. Telesná teplota prirodzene kolíše počas dňa, vo večerných hodinách je u väčšiny detí trochu vyššia. Záleží na mieste, kde telesnú teplotu meriame. Pri použití rektálneho teplomera je teplota asi o 0,5°C vyššia ako pri meraní pod pazuchami. Nerovnováha v tvorbe telesného tepla a jeho strát sa prejaví zvýšením teploty, prípadne horúčkou alebo naopak podchladením.
Kedy hovoríme o zvýšenej teplote a horúčke?
Za zvýšenú teplotu dieťaťa považujeme teplotu vyššiu ako 37°C a nižšiu ako 38°C pri meraní teplomerom v podpazuší. Teplotu vyššiu ako 38°C považujeme už za horúčku. Ak meriame teplotu v konečníku dieťaťa, odpočítame od týchto hodnôt 0,5°C.
U malých detí sa za horúčku pokladá teplota vyššia ako 38 °C (rizikový stupeň teploty je nad 41 °C, keď už hrozia vážne komplikácie). Zvýšená teplota je v rozmedzí od 37 do 38 °C.
Pri vysokých teplotách sa odporúča orientačne vyšetriť pohyblivosť hlavy. Ak je pohyb hlavy výrazne obmedzený alebo dieťa reaguje bolestivo, prípadne vracia a je svetloplaché, musíte urýchlene vyhľadať lekársku pomoc. Môže ísť o zápal mozgových blán (meningitídu).
Horúčka u novorodenca a dojčaťa
U novorodenca (dieťa do 28 dňa veku) môže byť zvýšená teplota jediným prejavom začínajúceho ochorenia. Ak sa objaví horúčka, ktorú objektívne nie je možné jednoznačne vysvetliť (vysoká teplota v miestnosti, nadmerne zabalené dieťa), mali by sme čo najskôr kontaktovať detského lekára.
V dojčenskom veku môže dieťa reagovať zvýšenou teplotou alebo horúčkou aj na prerezávanie zúbkov alebo s odstupom krátkeho času na očkovanie. Ak má dieťa prejavy začínajúcej infekcie (nádcha, redšia stolica a podobne), väčšinou postupujeme najskôr konzervatívne. Väčšina infekcií má vírusový pôvod.
Osobitnou kategóriou sú novorodenci a dojčatá do 3 mesiacov veku, kde je horúčka veľmi vážnym príznakom a okamžite treba vyhľadať lekára. Choroba u bábätiek mladších ako tri mesiace si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Príznaky môžu byť nejednoznačné alebo sa môžu prejavovať iba v ľahkých náznakoch. „Väčšinou však aj na takto malom dieťati matka okamžite spozoruje, že má horúčku. Dieťa je rozpálené, unavené, malátne, spavé, nechce piť. Vysoká horúčka môže byť spojená s vyklenutím fontanely,“ vysvetľuje MUDr. Martin Gregora.
Na deťoch väčšinou obyčajným pohľadom alebo dotykom spozorujete, že ich trápi horúčka - sú plačlivé, unavené, majú červené líca, sála z nich teplo, lesknú sa im oči. V prípade, že malé dieťa odmieta piť alebo sa u bábätka začnú prejavovať niektoré príznaky začínajúcej choroby (nádcha, kašeľ, vracanie, hnačka, nápadný útlm aktivity a podobne), väčšinou zisťujeme, či nemá zvýšenú teplotu alebo horúčku.
Horúčka u bábätiek však môže byť aj reakciou na očkovanie, alebo ide najčastejšie o prejav infekcie v tele, ktorá väčšinou postihuje dýchaciu sústavu. Túto infekciu spôsobujú prevažne vírusy. Horúčka môže sprevádzať aj infekcie, ktoré postihujú obličky a močové cesty, tráviacu sústavu alebo centrálny nervový systém.
Ak má dieťa zvýšenú teplotu, vyzlečte mu jednu vrstvu oblečenia a o 15 až 20 minút skontrolujte teplotu znova. U veľmi malých dojčiat zvykne horúčku niekedy spôsobovať príliš teplé oblečenie, nie choroba. Ak ani po vyzlečení nie je teplota normálna, začnite konať.
Meranie teploty u dojčaťa
Bábätku môžete odmerať teplotu viacerými spôsobmi: v ústach, ušku, na čele alebo v konečníku, a to tzv. rýchlobežkou, digitálnym teplomerom, ktorým možno merať teplotu na čele alebo v ušku, alebo teplomerom v špeciálnom cumlíku.
Treba dbať na maximálnu opatrnosť, aby ste bábätku neublížili, obzvlášť pri meraní v konečníku. Špičku teplomera je potrebné natrieť masťou, aby sa ľahko zavádzal. Najlepšia je taká, ktorou dieťatko natierate pri prebaľovaní. Rektálny teplomer samozrejme nezamieňame s tým do úst, ideálne je mať v lekárničke dva teplomery.
U novorodencov od nameranej teploty nič neodčítavame, u detí od šiestich týždňov veku pri meraní v konečníku odčítame 0,5 °C.
Aké lieky volíme pri horúčke?
Lieky na zníženie teploty podávame väčšinou až pri teplote vyššej ako 38°C. Zvýšenie telesnej teploty podporuje a urýchľuje reakcie obranného systému organizmu. Horúčka je vtedy nielen príznakom choroby, ale aj toho, že už začal pracovať imunitný systém - bojuje s chorobou. Preto zvýšenú teplotu do 38 °C neovplyvňujeme liekmi. Teplota nad 38 °C je už pre organizmus zaťažujúca a treba ju znižovať.
Pre deti volíme z dvoch typov prípravkov. Jednak na báze paracetamolu a ďalej ibuprofenu. Vždy sa poradíme s lekárnikom a prečítame si návod na podávanie lieku. Formu lieku (suspenziu, tablety alebo čípky) volíme podľa veku dieťaťa a jeho ďalšieho klinického stavu.
Najmenším bábätkám je najšetrnejšie podávať lieky na zníženie horúčky vo forme čapíkov do konečníka. Vždy však musíte dbať na hmotnosť dieťaťa a podľa nej upraviť množstvo lieku. Väčším deťom možno podávať liek vo forme sirupu, tablety alebo čapíka.
Lieky na zníženie horúčky u detí sú buď na báze paracetamolu (Paralen, Panadol) alebo ibuprofenu (Ibalgin, Nurofen), pričom platí, že sa začína s podávaním antipyretík s paracetamolom a ak ten nezaberie, môžeme ho vystriedať za liek s ibuprofenom.
Pozor! Ibuprofen sa nesmie dávať deťom do troch mesiacov!
Pediater Gregora k podávaniu liekov dodáva: „Pozorne si pred podaním preštudujte príbalový leták. Je možná aj kombinácia paracetamolu s ibuprofenom. Paracetamol má rýchlejší začiatok účinku, zatiaľ čo ibuprofen dokáže znižovať horúčku dlhší čas, ale nástup účinku býva o niečo dlhší. V každom prípade nemá cenu merať dieťaťu teplotu do hodiny po podaní akéhokoľvek antipyretika, pretože v tom čase môžeme ešte len očakávať nástup účinku lieku. Obvykle sa odporúča zmerať dieťaťu teplotu znova o dve hodiny a ak horúčka pretrváva, najskôr o tri hodiny od podania lieku možno aplikovať ďalšiu dávku. Pri podávaní lieku sa riadime aktuálnou horúčkou. Keď je dieťa bez teploty, zvyčajne lieky ďalej nedávame. Nie je teda potrebné automaticky opakovať podanie lieku po 6 hodinách, ako to mnohí rodičia robia.
V prípade, že zvýšená teplota alebo horúčka naďalej pretrváva a klinický stav dieťaťa sa nezlepšuje, konzultujeme ďalší postup liečby s detským lekárom.
Kedy hrozia febrilné kŕče?
U detí v batoľacom veku môže vysoká horúčka evokovať rozvoj tzv. febrilných (horúčkových) kŕčov. Tam, kde už takáto situácia niekedy nastala, je nutné znižovať teplotu dieťaťa od samého začiatku.
Febrilné kŕče sa objavujú u 4% detí. Rizikovým je rýchly vzostup teploty. Ide o veľmi nepríjemný zážitok pre každého rodiča, ak je svedkom febrilných kŕčov. Ide o kŕče, ktoré skončia do 5 minút. Nespôsobujú trvalé poškodenie a ani nezvyšujú riziko oneskorenia reči, ťažkostí s učením alebo epilepsie. Určité malé percento detí s febrilnými kŕčmi môže v neskoršom veku epilepsiu mať, avšak v tejto skupine detí sú prítomné aj iné rizikové faktory - epilepsia v rodine či dlhé trvanie záchvatu (10-15 min.) a iné. Obyčajne pri týchto rizikových deťoch dochádza k febrilným kŕčom už pri nižších teplotách, napr. pri 39 ° C.
Ak sa u bábätka objavia febrilné kŕče prvýkrát, je nutné vyhľadať lekársku pomoc. V prípade opakovaných kŕčov sa dá situácia zvládnuť v domácom prostredí.
Kedy použiť zábal?
O prostredie febrilného dieťaťa sa staráme, zbytočne ho veľmi neobliekame. V prípade vysokej teploty nad 39,5°C môžeme podať studený zábal.
Najlepšie robíme tento zábal tak, že zabalíme celé telo dieťaťa do prestieradla, ktoré sme predtým namočili v studenej vode a následne ho vyžmýkali. Druhú vrstvu zábalu potom urobíme zo suchého prestieradla, do ktorého dieťa rovnako zabalíme. Zábal robíme po dobu 10 minút. Následne ho odstránime.
Teplotu dieťaťa sa môžete pokúsiť znížiť aj zábalmi alebo sprchovaním (teplota vody by mala byť okolo 25-30 °C), prípadne dieťa osviežiť mokrou špongiou. Môžete skúsiť aj prikladanie mokrej špongie na zápästia alebo členky.
MUDr. Martin Gregor upozorňuje: „Zábal nerobíme, keď má dieťa zimnicu a mramorovú kožu. Robíme ho, len keď je dieťa rozpálené, horúce. Iba vtedy má zábal nádej na úspech, pretože odoberie teplo z povrchu tela.“
Podávajte dostatok tekutín
Pri zvýšenej teplote dieťaťa musíme dbať o dostatočný príjem tekutín. Nároky na pitný režim dieťaťa so zvýšenou teplotou a horúčkou sú zvýšené preto, že sa tekutina z organizmu viac stráca potením.
Počas choroby sprevádzanej teplotou alebo horúčkou potrebuje mať dieťa dostatočný prísun tekutín, čo znamená zvýšené množstvo oproti normálu, a to asi o 15 % pri zvýšení teploty o 1 °C. Dostatok tekutín si overíte na množstve mokrých plienok. Dojčatá sa snažte čo najviac dojčiť, nedojčeným deťom skúšajte podávať dojčenskú vodu.
„Problém je, že choré dieťa nie vždy ochotne pije požadované množstvo tekutín. Často začne piť viac, až keď horúčka vplyvom liečby klesne. Nútiť dieťa piť nemá veľký efekt. V prípade straty tekutín pri súčasne prebiehajúcom ochorení tráviaceho traktu (vracanie a hnačka) neodkladajte návštevu lekára. Hrozí riziko odvodnenia organizmu,“ zdôrazňuje pediater Gregora.
Vodíková voda ako efektívny pitný režim
Fakty a mýty o horúčke u detí
Horúčka je dôležitou reakciou nášho tela pri vzniku infekcie. Objavuje sa aj v iných situáciách, ale pri infekcii má za úlohu pomôcť nášmu imunitnému systému bojovať so škodlivými mikroorganizmami a čo najskôr sa ich zbaviť. Nie je preto správne u inak zdravého človeka každé zvýšenie telesnej teploty hneď znižovať, najmä ak ho dobre znáša.
Mýtus 1: Moje dieťa má horúčku, pretože je horúce.
V skutočnosti dieťa nemusí byť horúce len preto, lebo má horúčku. Pri plači, v horúcom počasí, po fyzicky náročných aktivitách či po opustení teplej postele môžu deti doslova vyžarovať teplo. Po 20 minútach sa však ich teplota vráti do normálnych hodnôt. Na to, aby sme zistili, či má dieťa horúčku, musíme použiť teplomer a merať teplotu na správnych miestach.
Mýtus 2: Moje dieťa horúčku nemá, pretože nemá horúce čelo.
Nie vždy môžeme takto odhadnúť telesnú teplotu dieťatka, obzvlášť u maličkých detí. Aby sme si boli istí, je potrebné teplotu riadne odmerať teplomerom.
Mýtus 3: Horúčka môjmu dieťaťu škodí.
V skutočnosti až veľmi vysoká, alebo dlhotrvajúca horúčka dieťatku škodí. Horúčka do 40 °C je pre imunitný systém prospešná.
Mýtus 4: Horúčky nad 40 ° C môžu spôsobiť poškodenie mozgu.
Horúčky, ktoré vznikajú v dôsledku infekcie, nespôsobujú poškodenie mozgu. Mozog môžu poškodiť teploty nad 42 ° C, čo je však veľmi zriedkavé. K takémuto výstupu teploty môže dôjsť pri ponechaní dieťaťa pri extrémne vysokej teplote vzduchu - napríklad v uzavretom aute v lete.
Mýtus 5: Febrilné kŕče sú súčasťou vysokej horúčky u každého dieťaťa.
Nie, febrilné kŕče sa objavujú u 4% detí.
Mýtus 6: Febrilné kŕče sú škodlivé.
Ide o veľmi nepríjemný zážitok pre každého rodiča, ak je svedkom febrilných kŕčov. Ide o kŕče, ktoré skončia do 5 minút. Nespôsobujú trvalé poškodenie.
Mýtus 7: Ak nepodáme lieky na zníženie horúčky, horúčka vystúpi viac.
Do závratných výšin sa horúčka pri infekcii nedostane, kvôli prirodzenej regulácii mozgu. Lieky na zníženie horúčky podávame vtedy, ak je dieťaťu zle a horúčku zle znáša alebo horúčka dosiahne 40 ° C.
Mýtus 8: Ak sa horúčka nedá zraziť, príčina je vážna.
Nie, nie je to tak. Aj za bežných okolností môže byť problémom horúčku zraziť. Pri niektorých infekciách - napríklad šiesta choroba - je typické, že horúčka sa zráža ťažko.
Mýtus 9: Akonáhle horúčku liekmi zrazíme, nemá sa už objaviť.
Toto nie je pravda, ako si už odskúšalo mnoho rodičov. Je bežné, ak sa horúčka pri infekcii vracia počas 2 či 3 dní.
Mýtus 10: Čím vyššia horúčka, tým vážnejšia príčina.
Výška horúčky do značnej miery záleží od reaktivity a nastavenia imunitného systému. Vždy je dôležité popri výške horúčky hodnotiť celkový zdravotný stav dieťatka.
Mýtus 11: Horúčka môže byť spôsobená prerezávaním zúbkov.
Výskumy tvrdia, že to nie je pravda. Pediatri často tvrdia opak, rodičia rôzne. Dôležité je, aby nedošlo k prehliadnutiu nejakej infekcie kvôli tomu, že sa horúčka objaví, keď dieťatku idú zúbky. Treba pátrať po zdroji infekcie.
Nedá sa posudzovať zdravotný stav dieťatka len na základe zvýšenia telesnej teploty. Vždy je dôležité skúmať príčinu, prečo k tomuto zvýšeniu došlo a všímať si príznaky možnej infekcie. U dieťatka s horúčkou, ktoré nemá soplík či kašeľ, je dôležité vyšetriť aj moč, či nejde o močovú infekciu. Tiež je potrebné všímať si psychický stav dieťaťa, zmätenosť, apatiu, zmeny správania.
K lekárovi sa má chodiť, keď teploty trvajú 3 dni, alebo nereagujú na antipyretiká. Na pohotovosť cez víkend alebo pri druhom spomenutom.
tags: #diskusia #horucka #co #nato #dojca