Existuje mnoho zaujímavých faktov a štúdií týkajúcich sa narodenia a smrti človeka, ktoré presahujú rámec bežných biologických procesov a dotýkajú sa aj sociálnych a demografických aspektov. Tieto javy sú predmetom skúmania štatistikov, demografov a sociológov po celom svete.
Štatistické anomálie okolo narodenia a smrti
Francúzski štatistici v štúdii vydanej tento týždeň potvrdili, že je častejšie zomrieť v deň vlastných narodenín. Na základe údajov z rokov 1994 až 2023 francúzsky štatistický úrad Insee ukázal, že deň narodenín má najvýraznejšiu odchýlku v počte úmrtí. Na deň narodenín pripadá o 6,3 percenta úmrtí viac ako inokedy v roku. Pri ostatných dňoch sa pritom odchýlka drží v rozmedzí do dvoch percent. Napríklad zomrieť deň pred narodeninami nevykazuje žiadnu odchýlku v porovnaní s priemerom roka, zatiaľ čo deň po narodeninách je pravdepodobnosť vyššia len asi o jedno percento.
Odchýlka je výraznejšia u mladších mužov a klesá s rastúcim vekom. Výnimku ale tvoria storoční muži. U nich je o 29 percent úmrtí viac v deň narodenín ako inokedy v roku. Miera odchýlky však nie je u všetkých skupín rovnaká. Častejšie na narodeniny umierajú muži ako ženy. Miera sa tiež mení s vekom. Najvyššia je medzi ľuďmi od 18 do 39 rokov, potom s vekom klesá.
Insee poukazuje na to, že spomínaný ‚birthday effect‘ štatistici zaznamenali v štúdiách vo Švajčiarsku či v Spojených štátoch. Vo Švajčiarsku sociológovia fenomén čiastočne vysvetľovali rizikovým správaním a excesmi pri oslavách narodenín, čomu by mohlo napovedať aj to, že fenomén je častejší práve u mladších ľudí.
Okrem dátumu narodenia môžu mať na dĺžku života vplyv aj iné faktory, napríklad mesiac narodenia. Už vyše dvadsať rokov sa vie, že dĺžku života môže ovplyvniť dátum narodenia. Podľa analýz v skupine populácie Dánska a Rakúska staršej ako 50 rokov ľudia narodení od októbra do januára žili štatisticky dlhšie ako ľudia narodení od apríla do júna. Jarní oslávenci v Rakúsku žili o 0,6 roka kratšie ako jesenní, v Dánsku bol rozdiel 0,3 roka. Odborníci pritom ako príčiny úmrtí brali do úvahy srdcovo-cievne, mozgovo-cievne, chronické, respiračné ochorenia, zápaly pľúc, chrípky, ochorenia tráviaceho traktu, rakoviny či dokonca násilné príčiny.
Na vysvetlenie tohto javu sa testovali štyri hypotézy - či priepasť spôsobuje to, že jarných zasiahne chrípková sezóna vo vyššom veku ako jesenných, či neúčinkujú sociálne faktory, rozdielna dĺžka prežívania v prvom roku života, alebo ide skôr o zvýšenú náchylnosť na choroby pre oslabenie v maternici a v ranom veku. Len posledný mechanizmus sa výskumníkom podarilo štatisticky potvrdiť.
Rovnaký vzorec sa usvedčil dokonca aj pre násilné úmrtia, ako sú autonehody či samovraždy. Ako ukázali dáta, tie totiž súviseli s vyšším výskytom srdcovo-cievnych a iných chronických chorôb u obetí. Takto to teda platilo pre obyvateľov dvoch krajín zo severnej pologule, v južnej u Austrálčanov sa vzorec posunul o pol roka. Ak však rodený Dán či Rakúšan zomrel v Austrálii, pre jeho úmrtie platil model zo severnej pologule.
Z prehľadu štúdií vedcov z Planckovho inštitútu vyplynuli aj ďalšie prekvapenia, napríklad že na jar narodené deti častejšie trpia schizofréniou, Alzheimerovou chorobou, Downovým syndrómom, autizmom a tiež cukrovkou. Spomedzi 90-tisíc Američanov s rakovinou zas zimní jubilanti žili približne o rok a pol dlhšie ako letní. Dáta hovoria aj to, že vo Švédsku ženy narodené v júni majú o 5 percent vyššie riziko rozvoja rakoviny prsníka ako tie, čo prišli na svet v decembri.
Podľa jednej štúdie analyzujúcej vyše 85 miliónov úmrtí z národných registrov Spojených štátov medzi rokmi 1980 - 2016, najviac mladých ľudí umiera v lete a starých v zime. Konkrétne muži nad 45 rokov a ženy nad 35 najčastejšie skonali v decembri, v januári a vo februári, najmenej v júni a v auguste. Avšak chlapci či muži medzi piatym a 34. rokom života najviac v júni a v júli, u mladších ako 45 rokov to bolo pre smrteľné zranenia. Zlyhanie srdca či pľúc najviac podľa týchto údajov kosilo v januári a vo februári a to bez rozdielu veku. Závery platili bez ohľadu na podnebné pásmo s výkyvom v priemerných teplotách 13 stupňov Celzia.
Z pohľadu sezónnosti je zaujímavé aj pozorovanie patológa Michala Palkoviča, ktorý uvádza, že na jeseň a na jar má v pitevni najviac práce. Na jeseň ide najmä o problémy tráviacej sústavy a na jar sú to hlavne srdcové infarkty, vysoký tlak a podobne. Všeobecná lekárka Diana Baranová potvrdzuje, že sa stretáva oveľa častejšie s úmrtiami seniorov v zimných, prípadne v jesenných a skorých jarných mesiacoch. Po dlhej, studenej a náročnej zime vysilený a vyčerpaný organizmus často už nezvláda dlhšie fungovať na takzvaný kyslíkový dlh, v dôsledku nedostatku slnečného žiarenia, menšieho množstva pestrej stravy a pobytu vonku.
Napriek horúčavám je leto výrazne menej smrteľnejšie ako zima. Jún, júl a august zostávajú mesiacmi, keď sú najnižšie počty denných úmrtí vo Francúzsku. Výnimkou je skupina mladých ľudí od 18 do 29 rokov, pre ktorých je leto fatálnejšie ako zima. Deň, kedy sa vo Francúzsku najmenej umiera, je 15. august. Naopak nadpriemerne sa vo Francúzsku umiera od novembra do apríla. Najviac úmrtí potom pripadá na 3. januára.
Faktory ovplyvňujúce dĺžku života a kvalitu starnutia
Vysoký krvný tlak či cukrovka, teda komorbidity, výrazne prispievajú k skoršiemu úmrtiu. Ak ich človek nemá, je predpoklad, že bude žiť naozaj dlhšie. Ľudia, ktorí zomrú len tak pre „vysoký vek“ ako kráľovná Alžbeta II. či jej manžel princ Philip, sú však výnimkou. Podľa geriatra Vedamurthyho Adhiyamanu sa „staroba“ v úmrtnom liste odporúča používať len vtedy, keď došlo k všeobecnému zhoršeniu zdravotného stavu osoby bez inej identifikovateľnej príčiny smrti. V jednej štúdii len 8 percent ľudí z tých, ktorým ako príčinu smrti uviedli starobu, naozaj nemalo v čase smrti žiadne ochorenia, väčšinou skôr jedno až dve.
Existujú gény, ktoré môžu predĺžiť život. Štúdie ľudí, ktorí žijú dlhšie ako 100 rokov, ukázali, že mnohí z nich majú neobvyklú verziu génu s názvom FOXO3. Tento gén má prispievať k zdraviu mozgu počas starnutia a chrániť mozgové kmeňové bunky pred škodlivým účinkom stresu. Kmeňové bunky produkujú nové mozgové bunky, ktoré sú nevyhnutné pre učenie a pamäť počas celého dospelého života. Gén FOXO3 plní svoju úlohu tým, že zastavuje delenie kmeňových buniek, kým neprejde stres. Skúmajú sa aj ďalšie gény dlhovekosti ako APOE a CETP, no nenašli sa u všetkých dlhovekých ľudí.
Okrem genetiky zohráva úlohu aj životný štýl. Pacienti s dlhovekou rodinnou anamnézou, ktorí žijú uponáhľaným životným štýlom, sa nezdravo stravujú alebo podliehajú závislostiam, sa nemôžu spoliehať na gén dlhovekosti.
Včasná prevencia a detekcia vyskytujúcich sa ochorení v rodine a, samozrejme, zdravý životný štýl sú kľúčové. Patria sem: konzumácia ovocia, zeleniny, nenasýtených mastných kyselín a obmedzenie nasýtených, dva a pol až tri litre vody denne, 30 až 90 minút pohybu tri- až štyrikrát týždenne, menej solenia, alkoholu, fajčenia.
Mnohí pacienti, ktorí sa dožívajú vysokého veku v dobrom zdraví a kondícii, vyžarujú pokoj, vnútornú rovnováhu a pohodu. Za to, ako dlho budeme žiť, je zodpovedných množstvo faktorov, no pozitívne vnútorné nastavenie a duševná rovnováha sú často spoločným menovateľom.
Posmrtný život a vnímanie smrti
Téma posmrtného života je pre mnohých odstrašujúca, no zároveň fascinujúca. Mnoho výskumov naznačuje, že život v nejakej forme pokračuje aj po smrti.
Z nálezov je zrejmé, že umierajúci človek môže pokračovať vo vedomej existencii a vnímať svoje okolie po tom, čo bol vyhlásený za mŕtveho. Kritika sa ozýva z rôznych strán - od náboženských kruhov, ktoré považujú takýto výskum za zasahovanie do tabuizovanej oblasti, až po vedcov a lekárov, ktorí takéto štúdie považujú za nevedecké.
Bahájska viera učí, že život ľudskej duše sa nekončí smrťou. Keďže duša je nesmrteľná a večná, pokračuje vo svojom vývoji aj po tom, čo sa oddelí od ľudského tela. Telo je ako lampa, duša je ako svetlo. Aj keď sa kryt lampy rozbije, svetlu to nijako neublíži. Duša teda existuje aj v ďalších svetoch božích a je si vedomá svojich skutkov na zemi.
Ľudia si uvedomujú nevyhnutnosť smrti. Keď človek zdanlivo zomrie, pokračuje v živote niekde inde a nejakým iným spôsobom. Túto vieru posilňovala skutočnosť, že sa mŕtvi ľudia často objavovali v snoch priateľov a príbuzných. Ľudia si vymysleli konečné miesto zatratenia pre hriešnikov, či dokonca pre každého, kto neuznával presne tie isté mystické zaklínadlá ako ten, kto sa týmto predstavám oddával. Z toho vzniklo naše moderné poňatie pekla ako tej najkrutejšej inštitúcie večného zatratenia.
Baháji neveria v nebo či peklo ako v nejaké konkrétne miesta, kam duše po smrti odchádzajú. Tieto pojmy vyjadrujú len duchovné postavenie týchto duší po smrti. Nebo vyjadruje to, že duša je blízko k Bohu, peklo označuje skutočnosť, že duša je Bohu vzdialená. Inými slovami tieto termíny vyjadrujú duchovný pokrok duše na ceste k Bohu.
Predstava, že smrť je anihilácia vedomia, sa odmieta. Podľa staršej tradície, určitý aspekt ľudskej bytosti pokračuje v existencii dokonca i vtedy, keď ľudské telo prestáva fungovať. Predstava, že človek pri svojej smrti prechádza do inej oblasti existencie, je jednou z najposvätnejších. Skamenené odtlačky umožnili archeológom objaviť, že pravekí ľudia pochovávali svojich mŕtvych do hrobov plných kvetov, čo znamená, že možno chápali smrť ako príležitosť na oslavu - ako prechod mŕtveho z tohto sveta do ďalšieho. Pohrebiská z územia raného osídlenia človekom na celom svete dokazujú vieru v prežitie jeho telesnej smrti.
Veľké množstvo ľudí zažilo čosi ako „zážitok na prahu smrti“, čiže prežili klinickú smrť a následne boli oživení. V správach o týchto zážitkoch boli značné podobnosti, a to i napriek odlišnému náboženskému, sociálnemu a výchovnému prostrediu. K stretnutiam so smrťou prichádza za veľmi zvláštnych okolností a zažívajú ich najrozmanitejšie typy ľudí.
Medzi spoločné znaky zážitkov na prahu smrti patria:
- Neopísateľnosť: Udalosti sú mimo bežných skúseností a slová nestačia na ich opis.
- Vypočutie správy o smrti: Ľudia počuli lekárov alebo iných vyhlasovať ich za mŕtvych.
- Pocity mieru a pokoja: Počas prvých štádií zážitku sa objavujú mimoriadne príjemné pocity, ľahkosť, absencia bolesti.
- Zvukové vnemy: Spomínajú sa nezvyčajné zvukové prejavy, od hukotu či zvonenia až po majestátnu a krásnu hudbu.
- Tmavý tunel: Pocit vťahovania neuveriteľnou rýchlosťou do tmavého priestoru (jaskyňa, studňa, tunel).
- Opustenie tela: Zistenie, že pozerajú na svoje vlastné telo z miesta mimo neho, ako divák.
- Stretnutia s inými: Uvedomenie si prítomnosti iných duchovných bytostí, ktoré pomáhajú pri prechode.
- Svetelná bytosť: Stretnutie s jasným svetlom, ktoré vyžaruje lásku, teplo a pocit ochrany.
- Prehľad života: Zobrazenie celého života človeka, ktorý slúži na hodnotenie vlastných činov, s dôrazom na lásku k druhým a získavanie poznania.
- Hranica: Priblíženie sa k neznámej hranici (masa vody, hmla, dvere), cez ktorú však neprešli.
- Návrat: V určitom štádiu zážitku sa objavuje túžba vrátiť sa do tela, hoci v hlbších fázach sa už nechce vrátiť.
Zážitky blízke smrti - útecha, ktorú mi prinášajú | Torbjørn Dyrud | TEDxArendal
Vzťah k smrti a posmrtnému životu je hlboko zakorenený v ľudskej psychike a kultúre. Pochopenie demografických trendov a štatistických anomálií nám môže pomôcť lepšie porozumieť nielen našej mortalite, ale aj tomu, ako žijeme.
tags: #narodenie #umrtie #cloveka #obcianska #nauka