Osemnásty rok života dieťaťa prináša ako rodičom, tak dospievajúcim deťom viaceré výrazné zákonné zmeny vo vzťahu k výživnému, zastupovaniu a správe majetku detí, či styku s deťmi. Tieto zmeny môžu byť mätúce najmä pre rodičov, ktorí už disponujú rozsudkom súdu, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.
Spôsobilosť na právne úkony a jej zákonné nadobudnutie osemnástym rokom života dieťaťa je základným právnym východiskom pre všetky odpovede na otázky týkajúce sa či už zverenia, zastupovania a správy majetku dieťaťa, jeho výživy, či realizácie styku rodiča s dieťaťom.
Zmeny po nadobudnutí plnoletosti
Zverenie maloletého dieťaťa, resp. právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa určené rozsudkom súdu z doby, kedy bolo dieťa maloleté, zaniká. Dieťa tak na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe a na strane druhej stráca ochrannú ruku rodiča. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča, je to jeho vec, rodič mu v tom nesmie brániť. Bežne sa napríklad stáva, že dieťa po nadobudnutí plnoletosti odíde bývať k druhému rodičovi a to bez súhlasu rodiča, ktorý ho mal súdom zverené do starostlivosti.
Zastupovanie a správa majetku dieťaťa, t.j. právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných ako aj podstatných veciach, zaniká. Dieťa samé rozhoduje o všetkých právnych úkonoch, ktoré sa ho týkajú, samé uzatvára zmluvy, samé rozhoduje čo si kúpi a či si na to požičia. To isté platí pre majetok dieťaťa. Ak napríklad dieťa vlastní nehnuteľnosť, tak rozhoduje o nej samo, ak sa rozhodne nehnuteľnosť predať a rodič s tým nesúhlasí, je to opäť jeho vec. A je jedno, či túto nehnuteľnosť predtým dieťa získalo práve od rodiča. Osobitnú kategóriu tvoria úspory dieťaťa na bankových účtoch. Tu záleží od obsahu zmluvy uzatvorenej s bankou a na tom, či peniaze na účte sú právne skutočne dieťaťa alebo rodiča.
Styk oprávneného rodiča a dieťaťa garantovaný súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté, zaniká. To isté platí pre povinnosť povinného rodiča dieťa k styku pripraviť a odovzdať oprávnenému rodičovi. Dôvod je opäť ten istý, t.j. plnoletosťou dieťa nadobúda spôsobilosť na právne úkony a teda samé rozhoduje o tom, kedy a s kým sa stretne alebo nestretne.
Výživné po dovŕšení plnoletosti
Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nezaniká, t.j. povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa zaniká. Samotné práva dieťaťa plnoletosťou dieťaťa nezanikajú, zaniká len právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva. To platí aj pri výživnom. V praxi to teda znamená, že počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku.
Mnoho rodičov, či dokonca právnikov mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká, to druhé áno.
Čo ak rodič i napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku? To môže byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa nie oprávnený rodič.
Rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nie je potrebné nijako meniť nadobudnutím plnoletosti dieťaťa.
Kedy má plnoleté dieťa nárok na výživné?
Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.
Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Štúdium ako dôvod na poberanie výživného
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Neplnoletosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. krátkodobé ochorenie, vyživovacia povinnosť nevzniká ani netrvá.
Určovanie výšky výživného
Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo živiť sa takou materiálnou kvalitou života ako jeho rodič. Ak mám rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Ktoré výdavky súd uzná a ktoré nie? V zásade platí, že súd uzná tie, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j. Schopnosti a možnosti rodičov.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Brigádnická práca a vplyv na výživné
Brigádnicka práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Zmena v pomeroch a zvýšenie/zníženie výživného
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Avoid alimony #alimonylaws #alimony #maintenance #maintenancecase #supremecourtcases #divorcelaws
Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Ponúkame klientom komplexné právne služby v tejto oblasti, pred podaním návrhu na súd Vám vieme pomôcť pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený Váš záujem.
V súvislosti s dosiahnutím plnoletosti platí, že plnoleté dieťa nie je povinné podať opätovne návrh na súd, týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti. Dôvodom je, že rozhodnutie súdu z času, keď ste ešte neboli plnoletá, je stále právoplatné a vykonateľné. To znamená, že vyživovacia povinnosť trvá aj naďalej. Zmena nastáva najmä v tom, že ak by ste podali návrh na zvýšenie výživného, tak Vás napr. Vaša matka už nemôže zastupovať ako tomu bolo doteraz, ale bude potrebovať splnomocnenie. Čo sa týka Vašej obavy, s určitosťou Vám môžem povedať, že dosiahnutie plnoletosti nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti. Tento fakt je vyjadrený jednak v Zákone o rodine (§ 62 ods. 1), podľa ktorého "Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť." a vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov.
Rozsudok NS SSR sp. zn. "Veková hranica 18 rokov je podľa Zákona o rodine § 86 ods. 3; (v súčasnosti § 65 ods. Z ustanovenia § 86 ods. 3 ZR (v súčasnosti § 65 ods. po dovŕšení 18 rokov ste plnoletá, ale ak naďalej študujete a nie ste schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej (§ 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine).
Súd určil, že výživné má byť platené do rúk matky, keďže ste boli zverená do jej starostlivosti ako maloletá. Po dovŕšení plnoletosti však už nie ste v starostlivosti matky, ste už za seba sama zodpovedná, môžete sa sama zastupovať, a teda výživné by mal povinný rodič hradiť do Vašich rúk. Otec má taktiež právo žiadať od Vás potvrdenie o návšteve školy, aby si overil, že ste stále nezaopatrené dieťa. Nie je povinný zisťovať tieto informácie cez Edupage alebo kontaktovaním školy, keďže potvrdenie o návšteve školy je štandardný doklad, ktorý sa v týchto prípadoch predkladá. Odporúčam mu potvrdenie poskytnúť, aby ste predišli zbytočným sporom alebo prípadnému návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Nie je Vašou zákonnou povinnosťou mať bankový účet. Ak účet nemáte a nechcete si ho zriadiť, môžete sa s otcom dohodnúť aj na inom spôsobe vyplácania (napr. v zmysle Zákona o rodine platí, že vyživovacia povinnosť sa nekončí automaticky dosiahnutím 18 roku veku dieťaťa, ani vtedy, ak začne študovať externe a nie dennou formou. Kým je vaše dieťa závislé na vašej podpore a nie je objektívne schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť pretrváva.
Odpoveď advokáta na rodinné právo: Dobrý deň, ak syn študuje dennou formou a popritom brigáduje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej, a to až do času, kým syn nenadobudne schopnosť sám sa živiť. V predmetnom prípade to znamená, až do času skončenia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (nadobudnutie titulu Mgr. / Ing. /MUDr. a pod.) samozrejme za predpokladu, že skôr nedôjde k ukončeniu štúdia zo strany vášho syna. Uvedené vyplýva z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá ustálila, že v prípade, ak plnoleté dieťa študuje na vysokej škole dennou formou štúdia, vyživovacia povinnosť zaniká až skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa.
Odpoveď advokáta na rodinné právo: Dobrý deň, podľa § 62 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti zákonnou povinnosťou a trvá do času "kým deti nie sú schopné samé sa živiť.". Teda to, že syn nadobudol plnoletosť nemá v tomto prípade význam. Kedy nastane takýto stav, závisí vždy od jednotlivého prípadu samostatne. Rozhodujúce faktory na strane dieťaťa sú jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Dieťa je teda schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
Výživné je nárokom dieťaťa a nie rodiča. Ak bolo výživné určené súdom a v rozhodnutí bolo určené, že máte výživné platiť k rukám matky, je to len určenie platobného miesta. Ak by ste platili priamo dieťaťu, svoju povinnosť si tak či tak splníte. Ak si nechce založiť účet, môžete mu výživné zasielať napr. šekom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine "Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť." Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď si dokáže vlastnou prácou a úsilím zabezpečiť svoje potreby a uhrádzať náklady na život. Ak to dokážete z príjmu z brigády, potom ste už nadobudli schopnosť sama sa živiť a otec Vám nie je povinný platiť.
„Si už predsa dospelý, musíš sa uživiť aj sám!“....Ja viem, logiku to dáva. Syn či dcéra sú už predsa dospelí, nech sa o seba postarajú sami. Dospelosť to nie je len vek, ale aj povinnosti. Majú dve zdravé ruky, maturitu úspešne za sebou, hor sa do práce. Je to ale skutočne tak? Nemusíte už platiť výživné dieťaťu, resp. už dospelému človeku, ktoré má 18 a viac rokov? Ako to naozaj je? Je štúdium na strednej, či vysokej škole také rozhodujúce pre platenie výživného na plnoleté dieťa?
Výživné na plnoleté dieťa je realita
To, že vaše dieťa je už naozaj veľké a dospelé aj po právnej stránke, teda dovŕšilo 18 rokov veku, však neznamená, že je aj schopné samé sa živiť. Naozaj, verte, je to tak. Vyživovacia povinnosť, vás ako rodičov, trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vaša vyživovacia povinnosť voči nemu sa teda dosiahnutím plnoletosti nekončí. Naopak, trvá a bude trvať až do času, kým sa nebude schopné živiť samo. No, paráda, takže dokedy ešte?...
Čo to znamená „schopné samé sa živiť?“
Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa si už dokáže svojou vlastnou prácou zabezpečiť náklady na svoj život (strava, bývanie, ošatenie a podobne). Ak vaše dieťa má už 18 a viac rokov a ešte je napríklad študentom strednej či vysokej školy a vám sa zdá, že vyživovacia povinnosť by sa z vašej strany už mala skončiť, má dieťa pravdu. Z vašej strany ako jeho „živiteľa“ sa skutočne nič nekončí len tým, že je už plnoleté. Vek dieťaťa (18 či viac rokov) neznamená, že vyživovacia povinnosť sa skončila. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je práve uvedená schopnosť samé sa živiť.
Štúdium na strednej, vysokej škole a príprava na povolanie
Najčastejším dôvodom, pre ktoré vaše dieťa aj potom ako už dosiahlo plnoletosť, ale stále voči nemu máte vyživovaciu povinnosť, je práve denné štúdium na strednej alebo vysokej škole, nakoľko ide o sústavnú prípravu na budúce povolanie. Mnohokrát sa stretávame aj s tým, že vyživovacia povinnosť končí napríklad vekom 25 rokov dieťaťa. Aj tu vás vyvedieme z omylu. Ani tento vek nie je rozhodujúci pre skončenie vašej vyživovacej povinnosti. Týmto vekom len stratíte nárok na výplatu štátnej dávky - Prídavok na dieťa, ktorú ste doteraz ako rodičia nezaopatreného dieťaťa dostávali na pokrytie potrieb dieťaťa v súvislosti s plnením školskej dochádzky. Samozrejme, netreba zabúdať, že napríklad to, že si vaše dieťa ako študent zarobí v lete na brigáde vás ešte vôbec ničoho nezbavuje.
Komu sa platí výživné po 18-tke? Stále matke, otcovi dieťaťa alebo už dieťaťu?
Ak vaše dieťa dosiahlo 18 rokov veku, znamená, že už je plne spôsobilé na právne úkony. Doteraz ste výživné poukazovali k rukám matky, otca resp. na účet a tá/ten následne uhrádza potreby na toto dieťa. Nakoľko je už dieťa plnoleté, výživné od dovŕšenia 18. roku posielate priamo na účet dieťaťa. Na to, aby ste tak spravili nemusíte nijako meniť súdne rozhodnutie, to stále platí. Na výške výživného sa nič nemení, len výživné budete platiť na iné platobné miesto ako doteraz. Najlepšie je, ak vám priamo dieťa oznámi číslo účtu, aby sa do budúcna predišlo pochybnostiam o tom, či bolo výživné poukazované skutočne na účet dieťaťa, alebo ešte matky či otca.
Výživné po 18-tke? Kto o výživné žiada?
Aj dieťa, ktoré študuje na strednej či vysokej škole, má výdavky. A nie malé. Mnohí si to pamätáme a dobre vieme koľko čo stojí. Výdavky dieťaťa- študenta sa však môžu navýšiť z dôvodu zvýšených nákladov na internát, stravovanie či cestovanie a je potrebné ich uhrádzať. Takéto dieťa, teda plnoleté dieťa, už má aj samostatnú procesnú spôsobilosť, čo znamená, že ak chce žiadať napríklad zvýšenie výživného, musí už o neho požiadať súd samo a samo podať návrh. V právnom slova zmysle je plnoleté a spôsobilé na právne úkony a podanie návrhu na súd týkajúce sa zvýšenia výživného, je už plne v jeho rukách.
Ako žiadať o výživné, keď je dieťa plnoleté? Do kedy treba platiť výživné?
§ 65 ods. Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič ani súdom ustanovený kolízny opatrovník.
§ 62 Rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje v každom prípade individuálne. Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je typická tzv. obnova vyživovacej povinnosti. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
tags: #do #akeho #veku #moze #dieta #poberat