František Hoza bol osobnosťou, ktorá zanechala výraznú stopu v slovenskej kultúre. Jeho život a práca boli späté s operou, literatúrou a ľudovou kultúrou, čím obohatil kultúrne dedičstvo Slovenska.
Hudobné začiatky a operná kariéra
Štefan Hoza, brat Františka Hozu, vstúpil na scénu národnej kultúry ako jedinečná a všestranná osobnosť na poli hudby a literatúry. Svojou umeleckou činnosťou pomáhal kriesiť a rozvíjať kultúrne tradície svojho národa. Za nevšedný talent a neobmedzenú kreativitu ako operetný spevák získal popredné miesto medzi osobnosťami hudobného divadla na Slovensku.
Štefan Hoza sa narodil 20. októbra 1906 v Smižanoch. Po ľudovej a meštianskej škole študoval na Štátnom učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Roku 1925 maturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Bol učiteľom v Cíferi a v Bratislave a popri pedagogickej práci účinkoval v Speváckom zbore slovenských učiteľov. Súčasne študoval na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave: sprvoti herectvo, ale na odporúčanie prof. Jána Strelca vyštudoval spev v triede prof. Josefa Egema. V štúdiu spevu pokračoval v Prahe, v Miláne u C. Piccoliho a vo Viedni u C.Steinbruckovej.
Na začiatku svojej speváckej kariéry v tridsiatych rokoch spieval v SND ako hosť hlavnú úlohu v Lehárovej operete Zem úsmevov, ktorá mu otvorila cestu do pražskej Modernej operety a získal aj stále angažmán v SND, v ktorom pôsobil plných tridsať rokov (1932-1962). Stal sa členom silnej generácie slovenských operných spevákov, ktorých odchovala bratislavská Hudobná a dramatická akadémia a najmä vokálna škola prof. Josefa Egema. Hudobný život Štefana Hozu sa prakticky odohrával v SND a to najmä v opernej scéne. Svoje skúsenosti z krátkych exkurzií do sveta zahraničných operných scén využil v mnohých postavách talianskeho, nemeckého, českého, ruského i slovenského repertoáru. Ako jeden z prvých slovenských operných spevákov vo svojom speváckom prejave uplatnil spojenie prejavu hereckého so speváckym, prenikol hlbšie do psychiky stvárňovanej postavy. Počas svojho pôsobenia stvárnil 25 klasických operetných a vyše 70 operných postáv.
Z operetných ožili diela O. Nedbala, R.Straussa, F.Lehára a G. Dusíka. Z najpôsobivejších a najvýznamnejších operných interpretácií to boli úlohy Laca (L.Janáček: Jej pastorkyňa), Kozinu (K.Kovařovic: Psohlavci), Lenského (P.I.Čajkovskij: Eugen Onegin), Janíka (B.Smetana: Predaná nevesta), Cania (R.Leoncavallo: Komedianti), Pinkertona (G.Puccini: Mademe Butterfly), Radamesa (G.Verdi: Aida), Erika (R.Wagner: Blúdiaci Holanďan), Lukáša (B. Eugen Suchoň v bulletine ku svetovej premiére opery v roku 1949 píše: "Vypracoval som si podrobný scenár a teraz nastala doba pre človeka, ktorý by z daného materiálu vedel vypracovať libreto tak, ako si to žiadala formálna koncepcia. Nebola to maličkosť, lebo prácu som si skomplikoval prizvukovaním folklóru a utvorením ideového rámca. Pomáhali mi viacerí... No za definitívnu štylizáciu libreta vďačím svojmu priateľovi, dramaturgovi opery Štefanovi Hozovi, ktorý trpezlivo znášal všetky rozmary a vrtoch svojou ideou posadnutého skladateľa aj v najnemožnejších situáciách".
Ďalej vystupoval v nových operných dielach: v Rosinského Matúšovi Trenčianskom, v Moyzesovaom Kráľovi Svätoplukovi, v Holubkovej Stelle. Hlasový fond so širokou paletou výrazových odtieňov, zmysel pre dramatičnosť predurčili Hozovi stvárňovať prevažne úlohy hrdinského tenora lyrického a dramatického charakteru.
Literárna činnosť a prekladateľstvo
Štefan Hoza bol literárne nadaný. Už v mladosti prispieval do rôznych časopisov, písal pre deti a mládež. Roku 1932 boli vydané jeho dve knihy pre deti: Srdce zlatých hodiniek a Líška pipuška. V časopise Slovenský východ mu vychádzal na pokračovanie román Ohnivý vzdor. Ďalšia kniha pre deti Smoliarov chlapček (1934), pre mládež historický román Na skale útočišťa (1935), Tatári idú! (1938).
Z odbornej literatúry publikoval: Tvorcovia hudby (1943), Opera na Slovensku (I. zv. 1953, II.zv.1954), s ktorou sa predstavil ako hudobný historik, písal o opere v Bratislave a v Košiciach od najstarších čias až po rok 1930; štúdie: Dejiny bratislavského divadla do roku 1919, o dirigentovi Milanovi Zunovi, o sólistovi SND Arnoldovi Floglovi, o L. van Beethovenovi a i. Pre mládež vydal knihu o opere pod názvom Večer v opere (1975), ďalej napísal prácu 700 rokov Spišskej Novej Vsi (1968), o hudobníkoch na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule a okrem iných aj štúdiu o Viliamovi Figušovi - Bystrom (v rukopise) a poslednú prácu - pamäti - Ja svoje srdce dám (1989).
Ešte v roku 1947 napísal libreto k opere Gróf Monte Christo (R.Macudziňski) a spolupracoval s Jánom Cikerom ako libretista pri zrode opery Juro Jánošík (1949-1952), v ktorej stvárnil postavu Jánošáka. (Libreto bolo v súbehu Ministerstva školstva a vied v Prahe odmenené najvyššou cenou). Roku 1952 dokončil libreto komickej opery Adam to zaplatí a dramaticky upravil operu Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu.
Do Hozovej literárnej činnosti okrem písania noviel, fejtónov, rozprávok a recenzií patrí aj práca na prekladoch operných libriet z nemčiny, taliančiny a češtiny, čím sa v tridsiatych rokoch významne podieľal na poslovenčovaní národnej opernej scény v Bratislave. Popri spevákovi a režisérovi Arnoldovi Floglovi (1885-1950) a dirigentovi Ladislavovi Holubkovi (nar. 1913) bol Štefan Hoza jedným z najplodnejších.
Spomínaný Janko Blaho, aj keď bol operným spevákom, bol tiež známy svojím zameraním na ľudové piesne z rodného regiónu Skalice. Nahrával ich s muzikou Samka Dudíka a jeho hlas zaznieval v piesňach ako "Skalica je pěkné město" či "Vínečko v mázku". V 30. rokoch ho bolo možné počuť aj v populárnych piesňach.
Ďalšie osobnosti spojené so Smižanmi
Zo Smižian pochádzalo viacero významných osobností:
- Jozef Brandobur (1908-1976): pedagóg, rozhlasový pracovník, spisovateľ, prekladateľ. Bol aktívnym horolezcom, reprezentantom Československa v boxe a členom predsedníctva horolezeckej sekcie. Preložil okolo 30 literárnych diel.
- Vladimír Durdík (1949-2003): slovenský herec, ktorý pôsobil v Slovenskom národnom divadle.
- František Hossa (*1954): tréner HK Poprad a bývalý hlavný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie.
- Mgr. Klaudia Dernerová (*1971): operná speváčka - sopranistka, sólistka Opery Slovenského národného divadla.
- Ing. Ladislav Vrana (1935-2024): prvý starosta po osamostatnení obce Smižany, elektrotechnický inžinier, spisovateľ.
- Ing. Peter Lacko (1930-2004): kultúrny a spoločenský činovník, zakladateľ a 1. predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Smižanoch.
- Ing. Vojtech Skyva (1925-2016): reprezentant Československa vo futbale, trojnásobný majster Československa, futbalový tréner.
- Mgr. František Skyva (1929-2010): pedagóg, reprezentant Slovenska a československých futbalových klubov, futbalový tréner.
- Anton Ján Vaško (1913-2009): učiteľ, hokejový tréner a rozhodca, funkcionár rozhodcovskej komisie.
- Jozef Petrulák (1936-2002): reprezentant československých futbalových klubov, futbalový tréner, učiteľ.
- PhDr. Anton Kret, CSc. (1930-2019): dramaturg, teatrológ, divadelný publicista.
- ThDr. Michal Lapšanský (†2010): kňaz Spoločnosti Božieho Slova, misionár.
- Kpt. Ján Nálepka (1912-1943): brigádny generál in memoriam, slovenský dôstojník a partizánsky veliteľ.
- Matúš Pajdušák (1871-1950): dekan, farár, historik.
- Pavol Suržin (1939-1992): stredoškolský profesor.
- Dr. Ing. Dezider Eugene Slavoj Štrauch (1914-2012): univerzitný profesor, inžinier v odbore zememeračstva.
- Prof. Štefan Šmálik (1908-1991): historik, pedagóg a rímskokatolícky kňaz.
Tieto osobnosti, aj keď každá iným spôsobom, prispeli k rozvoju slovenskej kultúry, vedy a športu.
Ako sa vyvinula opera
tags: #frantisek #hosa #narodenie