Hlohovec, mesto s bohatou históriou, sa pýši množstvom národných kultúrnych pamiatok. Medzi ne patria sakrálne stavby, ktoré svedčia o rôznych obdobiach a architektonických štýloch. Jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v Hlohovci je Farský kostol sv. Michala archanjela.
Pôvod hlohovského farského chrámu siaha do druhej polovice 13. až začiatku 14. storočia, kedy na jeho mieste stál kostol nemeckej osady. Z tohto obdobia pochádza aj pôvodné patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti.
V centre hlohovského námestia stojí významná pamiatka, farský kostol sv. Michala archanjela, ktorý je dominantou mesta. Jeho história siaha až do 13. storočia, no dnešnú podobu získal najmä vďaka prestavbám v gotickom a barokovom slohu.
História a stavebný vývoj
Gotický kostol spomínaný už v roku 1242. V rokoch 1332 - 1337 je v registroch pápežských desiatkov po prvýkrát písomne doložený už ako farský chrám. Kostol bol postavený podľa vzoru Dómu sv. Martina v Bratislave. Bol situovaný do stredu štvoruholníkového námestia, ako nevyhnutná súčasť stredovekého feudálneho mestečka.
Okolo roku 1400 ho prestavali a v roku 1430 (v čase husitských výprav) opevnili. Sakrálny objekt koncom 15. storočia renovovali a v roku 1610 dostavali vežu. V roku 1661 ho znovu zaklenuli, v 19. a 20. storočí reštaurovali. V bezprostrednej blízkosti farského kostola sa do polovice 18. storočia rozprestieral cintorín.
Najstaršie zachované stavebné prvky však pochádzajú až z konca 14. a začiatku 15. storočia, kedy bol kostol vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých z Iloku (maď. Újlaky) nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu sv. Michala je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia (pastofórium, sedílie).
V časoch husitských bojov, v 30. rokoch 15. storočia, bol kostol opevnený hradbovým múrom. Pôvodnú fortifikáciu odstránenú koncom 18. storočia dnes pripomínajú už len mohutné oporné piliere s kvádrovaním a so slepou gotickou kružbou na veži.
Od 70. rokov 16. storočia bol kostol viac ako jedno storočie v užívaní protestantov, neskôr evanjelickej cirkvi. Počas reformácie prešiel viacerými stavebnými úpravami. Najvýraznejšou bola renesančná nadstavba veže do dnešnej výšky viac ako 45 metrov, ktorú dotoval hlohovský zemepán Stanislav Turzo.
Koncom 17. storočia sa chrám vrátil do vlastníctva katolíckej cirkvi. V tomto období sa realizovala rozsiahla oprava vojnami poškodeného sakrálneho objektu. Tá vtlačila lodi kostola dodnes zachovanú barokovú podobu. Z čias barokovej prestavby pochádza i väčšina vnútorného vybavenia kostola - bočné oltáre s ústrednými plastikami a obrazmi a bohato vyrezávané lavice.
Súčasťou chrámu je kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia.
Vo veži kostola sa koncom 50. rokov 20. storočia našli umelecky hodnotné gotické tabuľové obrazy, inštalované teraz v múzeu na Bojnickom hrade. Proveniencia tabuľových malieb z krídlového oltára je nateraz neznáma. I keď sa našli v Hlohovci, v druhej polovici 18. storočia sa v inventári hlohovských sakrálnych stavieb neuvádzajú, a tak pravdepodobne boli súčasťou oltára niektorého kostola na Považí.
Umelecké diela a interiérové vybavenie
Najstaršie zachované stavebné prvky však pochádzajú až z konca 14. a začiatku 15. storočia, kedy bol kostol vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých z Iloku (maď. Újlaky) nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu sv. Michala je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia (pastofórium, sedílie).
Dominantou presbytéria kostola sa koncom 17. storočia stal barokový oltár s plastikami sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov.
Hlavný oltár sv. Michala archanjela pochádza z rokov 1910-1928 z rezbárskej dielne hlohovského majstra nemeckého pôvodu Jozefa Seilnachta. Súčasťou neogotickej vežovitej oltárnej architektúry je ústredná plastika sv. Michala doprevádzaná z oboch strán sochami anjelov - svetlonosov.
V strednej časti oltára sa vľavo od bohostánku nachádzajú plastiky sv. Cyrila, sv. Barbory, sv. Štefana kráľa, vpravo sv. Imricha, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Metoda.
Bočný oltár Ukrižovania Pána dal v roku 1772 vyhotoviť hlohovský mešťan Štefan Domkovič. Barokovo poňatá architektúra oltára znázorňuje typickú scénu Kalvárie - centrum tvorí kríž s ukrižovaným Pánom Ježišom, napravo od kríža je socha Bolestnej Panny Márie, naľavo socha svätého Jána, pod krížom kľačí Mária Magdaléna.
Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie. Pre postavy Panny Márie a Pána Ježiša boli pred rokom 1780 vyhotovené pozlátená koruny vykladané farebnými kameňmi. Na pravo od Piety sa nachádza socha sv. Marty, naľavo sv. Heleny.
Na opačnej strane lode kostola sa nachádza oltár zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Ústrednú sochu sv. Jána Nepomuckého doprevádzajú sochy sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. V strednej časti oltára je v malej vitríne uložená socha Panny Márie Mariatalskej (z Mariánky).
Tento oltár bol postavený v súvislosti so vznikom laickej Kongregácie sv. Anny v roku 1776, čo dokazuje skutočnosť, že je zasvätený práve tým svätcom, ktorých sviatky boli sviatkami kongregácie.
Oltárny obraz je pôvodným pútnickým obrazom, s ktorým sa každý rok začiatkom mája putovalo do Šaštína podľa sľubu, ktorý Hlohovčania dali Panne Márii po ustúpení morovej epidémie v 18. storočí.
Najstarší organ bol postavený už začiatkom 18. storočia. Viackrát bol opravovaný a začiatkom 19. storočia nahradený novým. V roku 1933 bol z fundácie Jozefa Kučeru, hlohovského rodáka a bratislavského kanonika, chórus rozšírený a opatrený súčasným organom. Za ním sa nachádza priestor na mechy, ktorými sa vháňal vzduch do píšťal organa.
Kaplnka sv. Anny
Vedľa Farského kostola svätého Michala archanjela stojí Kaplnka sv. Anny. Jej gotické základy poukazujú na pôvod stavby v 14.-15. storočí, zatiaľ však nie je vylúčený ani starší - románsky pôvod. Písomne je kaplnka doložená až v roku 1559, keď ju vizitátor hlohovskej farnosti opisuje ako „sacellum pulchrum in cemeterio“ - „peknú kaplnku na cintoríne“ (rozprestierajúcom sa okolo farského kostola). V tomto období slúžila ako mestský karner.
Jej múry spevňovali a zdobili gotické oporné piliere a pravdepodobne bola súčasťou pôvodného opevnenia farského kostola, ktoré bolo odstránené v prvej polovici 18. storočia. Jej súčasná podoba pochádza z roku 1748, keď gróf Juraj Erdődi, hlohovský zemepán, s manželkou Teréziou Esterházi dali starobylý karner prestavať na barokovú kaplnku. Gróf Erdődi bol veľkým ctiteľom sv. Anny a úctu k svätej matke Panny Márie sa snažil rozširovať. V roku 1776, (už po smrti grófa Erdődiho) vznikla v hlohovskej farnosti Kongregácia sv. Anny.
Kaplnka sv. Anny má oktogonálny pôdorys s kupolovitou barokovou strechou. Na jej priečelí sa nachádza malá vežička a tympanón s aliančným erbom Juraja Erdődiho a jeho manželky. Interiér kaplnky je zaklenutý kupolovou klenbou s lunetami a jeho dominantu tvorí barokový oltár s ústredným obrazom svätej rodiny - Ježiša, jeho matky Márie, pestúna Jozefa a starých rodičov, Joachima a Anny. Priestor medzi obetným stolom a oltárnym obrazom slúžil v minulosti ako sakristia.
Na západnej strane, nad vchodom, sa nachádza chór, na ktorý vedie točité schodište. Súčasťou výzdoby kaplnky sú i dva vzácne betlehemy z prvej polovice 20. storočia. Dnes Kaplnka sv. Anny patrí k vzácnym klenotom neskorobarokovej sakrálnej architektúry na Slovensku.
Gotický oltár Narodenia Pána - Súvis s Hlohovcom
Hoci sa v texte priamo nespomína gotický oltár Narodenia Pána ako súčasť hlohovského farského kostola, existujú silné historické a umelecké súvislosti, ktoré ho spájajú s Hlohovcom a jeho okolím.
Monumentálny drevený reliéf "Narodenie Pána", ktorý vznikol v 80. rokoch 15. storočia, pôvodne zdobil hlavný oltár v Dóme sv. Martina v Bratislave. Tento reliéf bol v roku 1734, po rekonštrukcii dómu, presunutý do kaplnky Erdödyovcov na Hlohovskom zámku. Erdődyovci, vplyvný zemepánsky rod v Hlohovci, získali tento skvostné dielo pravdepodobne medzi rokmi 1734-1743.
Obraz z roku 1743, ktorý je dnes vystavený v hlohovskom múzeu, zobrazuje kráľa Mateja Korvína, ako odovzdáva erbovú listinu Tomášovi Bakóczovi a ukazuje na dvojicu anjelov držiacich reliéf Narodenia. Tento obraz potvrdzuje spojenie reliéfu s hlohovským panstvom.
Postupom času sa reliéf Narodenia stal predmetom náboženskej úcty obyvateľov Hlohovca i okolia a pravdepodobne už od 18. storočia sa zámocká kaplnka stala miestom tzv. „zámskej púte“. V roku 1945 bol reliéf daný do opatery rímsko-katolíckeho farského úradu v Hlohovci, a v roku 1950 sa dostal do zbierok Slovenskej národnej galérie v Bratislave, kde je dodnes.
Hoci samotný reliéf už nie je fyzicky prítomný vo farskom kostole v Hlohovci, jeho história je neoddeliteľne spojená s mestom a jeho kultúrnym dedičstvom.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1242 | Prvá písomná zmienka o kostole |
| 1332-1337 | Kostol doložený ako farský chrám |
| Okolo 1400 | Prestavba kostola |
| 1430 | Opevnenie kostola počas husitských výprav |
| Koncom 15. storočia | Renovácia kostola |
| 1610 | Dostavba veže |
| 1661 | Nové zaklenutie kostola |
| 18.-20. storočie | Reštaurovanie kostola |
tags: #goticky #oltar #narodenie #pana #hlohovec