Syndróm karpálneho tunela (SKT) je časté ochorenie spôsobené stlačením stredného nervu (nervus medianus) v úzkom priestore zápästia - karpálnom tuneli, ktorý je ohraničený zápästnými kosťami a pevným priečnym väzom.
“Karpálny” je slovo odvodené z gréckeho slova karpos, čo znamená „zápästie“. Syndróm karpálneho (zápästného) kanála alebo syndróm karpálneho tunela predstavuje najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie zapríčinené útlakom nervov na hornej končatine. Ide o stav, pri ktorom je nerv v oblasti zápästia utláčaný v priestore karpálneho tunela, čo vedie k poruche jeho funkcie a radu problémov. Vzniká bolesť, brnenie, pálenie alebo mravčenie v rukách, obvykle v palci, ukazováku, prostredníku a polovici prstenníka. Syndróm karpálneho tunela je bolestivý stav, pri ktorom dochádza k nadmernému tlaku na stredný nerv (nervus medianus) v oblasti zápästia. Tento nerv sa tiahne z miechy cez rameno, pažu a predlaktie a cez karpálny tunel zabezpečuje citlivosť v palci, ukazováku, prostredníku a polovici prstenníka (malíček nie je ovplyvnený). Karpálny tunel je úzky priechod v zápästí a je v ňom dostatočný priestor iba pre šľachy a nervy, ktoré ním prechádzajú. Tento syndróm patrí celosvetovo medzi najčastejšie úžinové syndrómy, teda stavy, pri ktorých dochádza k stlačeniu nervu v zúžených priestoroch.
Čo je syndróm karpálneho tunela?
Syndróm karpálneho tunela je spôsobený tlakom na stredný nerv (nervus medianus), ktorý prechádza cez zápästie. Karpálny tunel je úzky priechod obklopený kostičkami zápästia a väzmi na dlani. Je teda uložený v priestore s minimálnou, takmer žiadnou možnosťou zväčšenia objemu. Akýkoľvek stav, ktorý spôsobuje opuch alebo zmenu polohy tkaniva v karpálnom tuneli, môže stlačiť a dráždiť stredný nerv. K vzniku symptómu karpálneho tunela prispieva i anatómia zápästia. Práve v zápästnom kanáli prebieha nerv, ktorý vzniká v oblasti ramena a prebieha pažou, predlaktím a uvedeným tunelom až k prstom ruky. Vetvy tohoto nervu zásobujú palec, ukazovák, prostredník a priľahlú polovicu prstenníka, pričom ide o senzitívne nervové zásobenie sprostredkujúce citlivosť. Nerv tento priestor zdieľa so šľachami ohýbačov prstov a zväzkom ciev. Časť kanála navyše vystiela aj tukové tkanivo. Oblasť zápästia je tak jedným z najtesnejších priestorov nášho pohybového systému.
Výskyt tohto syndrómu sa pohybuje okolo piatich percent populácie, pričom ženy sú postihnuté asi trikrát častejšie než muži, keďže ženy majú menšie zápästie. Bežné stavy, ktoré môžu viesť k syndrómu karpálneho tunela, sú obezita, hypotyreóza, artritída, cukrovka a trauma. Syndróm karpálneho tunela síce nie je život ohrozujúce ochorenie, ale môže významne znížiť kvalitu života.
Príčiny vzniku syndrómu karpálneho tunela
Nerv trpí predovšetkým dlhodobými opakovanými pohybmi prstov a dlane, ktoré vznikajú pri písaní na stroji či klávesnici počítača (v minulosti to bolo typické ochorenie pisárok), pri práci s myšou, či dlhoročnou prácou s niektorými nástrojmi (skrutkovač, motorová píla, pneumatické kladivo) ale aj pri športe (tenis, bedminton). Syndróm karpálneho tunela z opakovaných manévrov sa označuje ako jedno z častých stresových poranení, hoci tento vzťah zostáva v literatúre založenej na dôkazoch kontroverzný. Niektoré zriedkavé choroby môžu spôsobiť ukladanie abnormálnych látok v karpálnom tuneli a okolo neho, čo vedie k podráždeniu nervov. Medzi tieto choroby patrí amyloidóza, sarkoidóza, mnohopočetný myelóm a leukémia. Avšak u väčšiny pacientov nie je známa príčina výskytu syndrómu karpálneho tunela. Tlak na nerv v zápästí môžu spôsobiť aj anatomické zmeny (napríklad po zlomeninách zápästia), ale aj reumatické postihnutie oblasti zápästia, niektoré hormonálne zmeny (tehotenstvo, klimaktérium, užívanie hormonálnej antikoncepcie, poruchy činnosti štítnej žľazy) či zápaly zápästných kĺbov. Z rozvoja syndrómu sa spája množstvo rizikových faktorov, ktoré buď priamo zmenšujú úžinu karpálneho tunela, a tým zvyšujú tlak na mediálny nerv, alebo ktoré môžu poškodzovať cievne zásobenie a/alebo metabolizmus nervu, a tým vyvolávať motorické a senzorické poruchy. Medzi tieto patria: chorobné stavy poškodzujúce nervy (napr. diabetes mellitus, hypertyreóza, reumatoidná artritída), zápalové stavy (napr. zápal šliach), faktory pracovného prostredia (dlhodobá práca s vibrujúcimi nástrojmi (napr. zbíjačka) alebo na montážnej linke), zmeny objemu telesných tekutín (zadržiavanie vody napr. v tehotenstve alebo pri zlyhávaní obličiek), hormonálne alebo metabolické zmeny - tehotenstvo, menopauza, cukrovka II. typu, zápalové ochorenia kĺbov: reumatoidná artritída môže spôsobiť zápal v oblasti zápästia, čo vedie k stlačeniu stredného nervu, obezita: ľudia s nadváhou majú zvyčajne väčšiu oblasť zápästia, čo zvyšuje riziko stlačenia nervu, zlomeniny alebo vykĺbenia: tieto zranenia môžu spôsobiť posuny v oblasti zápästia a karpálneho tunela, opakovaný stereotypný pohyb: vykonávanie rovnakých pohybov zápästím a rukou (napríklad pri práci šičky, kaderníka, kuchára) môže viesť k opuchu a vzniku syndrómu, pracovné faktory: opakované vibrácie, práca s vibračnými nástrojmi, dlhodobé pôsobenie chladu a opakované naťahovanie zápästia, tehotenstvo a menopauza: počas týchto období dochádza k zadržiavaniu vody, čo môže zvýšiť tlak v oblasti karpálneho tunela.
Karpálny tunel v tehotenstve
Výskyt syndrómu karpálneho tunelu v tehotenstve je pomerne častý. Štúdie z roku 2015 ukazujú, že so syndrómom karpálnym tunelom sa môže stretnúť aj 61% tehotných žien. Nie je presne známe, prečo sa táto komplikácia počas tehotenstva vyskytuje tak často. Odhaduje sa, že vinníkom môžu byť opuchy spojené s hormonálnymi zmenami. Ďalšou dôvodom môže byť zadržiavanie tekutín v organizme, ktoré spôsobuje opuchy členkov a chodidiel, môže tiež spôsobiť opuchy, ktoré vedú k syndrómu karpálneho tunela. Problémy s „karpálmi“ v tehotenstve súvisia so zadržiavaním tekutín v tele počas tohto obdobia. Kvôli tomu dochádza k dráždeniu stredového nervu a ženy majú problémy typické pre syndróm karpálneho tunela. Po pôrode problémy väčšinou samy odznejú. Pacientky túto situáciu popisujú tak, akoby syndróm karpálneho tunela náhle zmizol. Tehotenstvo je obdobie, kedy je žena náchylnejšia na vznik syndrómu karpálneho tunela. Hormonálne zmeny a zadržiavanie tekutín v tele zvyšujú tlak v karpálnom tuneli, čo môže viesť k podráždeniu stredného nervu.
Aké sú príznaky ochorenia?
Keď je stredný nerv stlačený, medzi príznaky patria najčastejšie: bolesť, znížená citlivosť, brnenie a slabosť v rukách a pažiach. Prejavy syndrómu karpálneho kanála (skrátene CTS z anglického Carpal Tunnel Syndrome) nie sú vždy rovnaké a závisia od úrovne postihnutia nervových vláken a ich typu. Výsledný klinický obraz je preto vždy individuálnou kombináciou narušenia funkcie pohybu a citlivosti v oblasti zápästia, dlane a prstov. Postihnutie senzitívnych vláken, zabezpečujúcich citlivosť oblasti zápästia, pacienti najčastejšie interpretujú ako pocit tŕpnutia a mravenčenia, ktorý sa objavuje najmä v noci a ráno po rozcvičení zmizne. S narastajúcou progresiou postihnutia vzniká tento pocit nielen po námahe alebo v noci, ale aj v práci či v pokoji cez deň. Často sa k nemu pridávajú bolesti prstov a neskôr celého zápästia. Postihnutie motorických vláken ovládajúcich pohyb príslušnej oblasti ruky sa prejavuje úbytkom svalovej hmoty palcového valu dlane (thenaru), znížením obratnosti a jemnej motoriky prstov (napr. problémy so zapínaním gombíkov). Často pozorujeme aj opuch zápästia, respektíve zmeny teploty a sfarbenia kože v oblasti dlane - začevenanie (v ojedinelých prípadoch môže zápästie až sfialovieť), ktoré zapríčiňujú narušenie funkcie vegetatívnych vláken nervu. V pokročilom štádiu syndrómu sa bolesť môže šíriť až do lakťa, ba dokonca do krčnej chrbtice. Môžete pociťovať stuhnutie, tlak alebo ostrú pichľavú bolesť. Príznaky karpálneho tunela počas tehotenstva sú rovnaké ako pri klasickom priebehu ochorenia - teda brnenie, bolesť a opuchy. Medzi najčastejšie príznaky syndrómu karpálneho tunela patria: mravčenie alebo brnenie v dlani a prstoch, tŕpnutie rúk alebo prstov, bodavý pocit v končekoch prstov, bolesti v prstoch, zápästí alebo na vnútornej strane dlane, pocit slabej dlane a neschopnosť pevne zovrieť ruku do päste, bolesť, ktorá môže vystreľovať až do ramena. Tieto príznaky sa zvyčajne objavujú pomaly a môžu prichádzať a odchádzať. Často sú výraznejšie v noci, čo je spôsobené polohou ruky počas spánku.
Syndróm karpálneho tunela má tendenciu sa zhoršovať. Vo všeobecnosti rozlišujeme nasledovné fázy ochorenia:
- Fáza 1: Znecitlivenie alebo brnenie - Klasickým príznakom syndrómu karpálneho tunela je brnenie prstov alebo mravenčenie.
- Fáza 2: Bolesť, ktorá vás prebúdza v noci - Príznaky syndrómu karpálneho tunela majú tendenciu sa zhoršovať, keď spíte, pretože počas zmien polôh v spánku si zápästie môžete priľahnúť alebo urobiť iný bolestivý pohyb.
- Fáza 3: Bolesť, na ktorú nezaberajú ani analgetiká - Keď už lieky prestanú účinkovať, na rade je steroidná injekcia, ktorá má veľmi silný protizápalový účinok. Úplne zníži opuch a vydrží 3-4 mesiace.
- Fáza 4: Nezvládnuteľná bolesť, rozširujúca sa do lakťa alebo krčnej chrbtice - Neexistuje žiadna efektívna liečba, vitamíny alebo injekcia, ktorá vylieči syndróm karpálneho tunela v tejto fáze.
Cítite v ruke alebo prstoch tŕpnutie, mravčenie alebo bolesť? Máte v nich kŕče alebo sú opuchnuté? Možno ide o syndróm karpálneho tunela, ktorý postihuje čoraz viac ľudí. Tŕpnu vám prsty na rukách? Môže ísť o príznak syndrómu karpálneho tunela. Tŕpnutie prstov, strata citlivosti či problémy s jemnou motorikou ruky trápia v súčasnosti čoraz viac ľudí. Kým v minulosti sa ťažkosti z nadmernej záťaže ruky objavovali hlavne u manuálne pracujúcich, dnes sa bežne vyskytujú i u ľudí pracujúcich v kancelárskych profesiách, ktorí na počítači pracujú väčšinu dňa a rukou opakujú stereotypné pohyby. Za týmito problémami zväčša stojí jedno pomerne časté ochorenie, ktoré však vie poriadne znepríjemniť život - syndróm karpálneho tunela (SKT). Tieto príznaky môžu byť také intenzívne, že pacienta budia v noci zo spánku. Musí si rozhýbať prsty a celú ruku, po čom sa mu vždy na chvíľu uľaví. To sa ale dookola opakuje, a tak sa väčšinou dobre nevyspí. Práve to je však signál, že môže ísť o túto diagnózu. V ďalšej fáze choroby tŕpnu prsty už aj počas dňa, prsty strácajú citlivosť. Často sa objavuje bolesť zápästia, dokonca aj v pokoji, no väčšinou sa zhorší po predchádzajúcom zaťažení ruky. Postupne sa pridáva slabosť prstov, tá sa časom neraz zhorší až tak, že človek už do nich nevie chytiť ani ihlu alebo si zapnúť gombíky či zips na nohaviciach.
Diagnostika syndrómu karpálneho tunela
Pri diagnostikovaní ochorenia sa lekár opiera o popis typických príznakov pacientom a zhodnotenie stavu inervácie spádovej oblasti stredového nervu. Aby si bol lekár istý, na diagnostiku môže zvoliť tzv. provokačné manévre - sú to pohyby ruky, v ktorých môže byť pôvod ochorenia (napríklad: napodobňovanie písania na klávesnici alebo hýbanie s myšou od počítača). Pri týchto opakovaných pohyboch je zvyčajne ruka bolestivejšia a lekár tak môže úspešne diagnostikovať ochorenie. Objektívne posúdenie funkcie stredového nervu prináša elektromyografia. Meria rýchlosť vedenia nervového vzruchu v oblasti nervu, prebiehajúceho zápästným kanálom a porovnáva ju s rýchlosťou v priľahlých úsekoch nervu na predlaktí. V prípade, že trpíte syndrómom karpálneho tunela, vedenie vzruchu v oblasti kanálu je spomalené, pričom táto odchýlka je v priamej úmere k stupňu postihnutia nervu. Pomerne častým postupom v diagnostike syndrómu karpálneho tunela je blokáda nervu lokálnym anestetikom (liek na prechodné znecitlivenie). Ústup ťažkostí v takýchto prípadoch potvrdzuje diagnózu. Zo zobrazovacích metód má menšiu výpovednú hodnotu röntgenové vyšetrenie, či už klasická röntgenová snímka alebo CT snímka. Dokáže stanoviť rozmer kostenej časti karpálneho kanála, ale nevie odlíšiť jednotlivé štruktúry vo vnútri. V tomto smere je viac nápomocné vyšetrenie magnetickou rezonanciou, resp. oveľa dostupnejším ultrazvukom. V klinickej praxi sa pri diagnostike syndrómu karpálneho tunela často využívajú i tzv. provokačné testy (napr. Phalenov test, Tinelov test). Na overenie diagnózy možno použiť i metódu injekčnej blokády nervu lokálnym anestetikom spolu s podaním kortikosteroidu, ktorá v prípade, že dôjde k utlmeniu príznakov, potvrdí diagnózu. U pacientov s podozrením na syndróm karpálneho tunela sa vykonáva aj elektromyografické vyšetrenie (EMG), pri ktorom sa do svalov vkladá tenká ihla s elektródou, ktorá meria elektrickú aktivitu svalov pri sťahovaní a uvoľňovaní. EMG tak môže identifikovať poškodenie svalov ovládaných mediálnym nervom aj u pacientov s atypickými symptómami, alebo vylúčiť iné diagnózy. Variantom EMG sú štúdie nervového vedenia, pri ktorých sa na kožu prilepia dve elektródy. Mediálnym nervom prejde slabý elektrický šok, aby sa zistilo, či sú elektrické impulzy v karpálnom tuneli spomalené. Zobrazovacími technikami, ako je röntgen, ultrazvuk, CT alebo MRI, možno doplniť diagnostiku SKT o priame zobrazenie rozsahu poškodenia nervov, šliach a svalov v karpálnom tuneli.
Liečba syndrómu karpálneho tunela
Konzervatívna liečba má pri tomto ochorení pomerne malé spektrum možností a ani jedna metóda nie je serióznym vedeckým bádaním potvrdená ako všeobecne prospešná. V prípadoch, kde je syndróm karpálneho kanála dôsledkom iného ochorenia (zlomenina, zápal) je, samozrejme, prvoradá liečba práve tohto základného ochorenia za účelom minimalizácie ďalších následkov a komplikácií. V ostatných prípadoch by sa za kauzálnu liečbu mohla považovať imobilizácia, t.j. znehybnenie postihnutej končatiny vzhľadom na najčastejšiu príčinu, teda dlhodobé preťažovanie. Pri miernom stupni príznakov a za predpokladu, že pacient má záujem spolupracovať, má liečba imobilizáciou pomerne dobré výsledky. Najčastejšie sa na znehybnenie ruky používajú snímateľné ortézy alebo umelohmotné dlahy, ktoré sa dajú urobiť aj individuálne na mieru pacienta. Problém vzniká, ak pacient nie je schopný alebo ochotný šetriť si zápästie, či už z dôvodov pracovných alebo osobných, predovšetkým cez deň. Existujú však dôkazy, že aj nosenie ortézy čo len v noci počas spánku, môže mať u niektorých pacientov s ľahším priebehom ochorenia pozitívny efekt, preto netreba túto metódu podceňovať. Užívanie liekov proti bolesti má len symptomatický efekt a spravidla pomáha tiež len v ľahších prípadoch postihnutia. Osobitným prípadom je podávanie liekov s protizápalovým a analgetickým účinkom tam, kde je útlak nervu zapríčinený zápalom šľachových puzdier. V takom prípade analgetiká nielen odstraňujú bolesť ako príznak, ale aj liečia zápal, ktorý je spúšťačom ochorenia. Účinnými liekmi proti bolesti môžu byť aspirín (tlmivý roztok) alebo ibuprofén. Ďalšou možnosťou, ako uvoľniť bolesť, je použitie lokálneho chladivého mentolového spreju. Štúdia tvrdí, že výrazne zníži bolesť počas pracovného dňa. Pracovníci v štúdii použili Biofreeze. V prípade, že sa rozhodnete túto metódu vyskúšať, nezabudnite postupovať podľa pokynov na obale alebo sa opýtajte svojho lekára, akú dávku a ako často máte sprej použiť. Obstreky látkami analgetickej, anestetickej alebo steroidovej povahy sa uplatňujú nielen v diagnostike, ale aj v liečbe. Nezaručujú však stopercentný úspech. V niektorých prípadoch sú efektívne aj rôzne masti obsahujúce analgetickú zložku. Avšak ich úlohou je len na istý čas stlmiť bolesť a v skutočnosti problém nevyriešia. Ak máte len mierne príznaky ochorenia, stojí za zváženie aj tzv. kineziologický tejp. Ide o metódu, ktorej cieľom je fixácia ruky, namiesto dlahy je však použitá špeciálna páska - tejp. Páska slúži ako opora zápästia, ťahá sa okolo zápästia, aby sa znížil nadmerný tlak na karpálny tunel. Pomáha tak zmierniť bolesti a navyše má priaznivé účinky na krvný obeh. Tejp môžete nosiť aj niekoľko dní. Odborníci však neodporúčajú lepenie kineziologickej pásky doma. Je potrebné navštíviť fyzioterapeuta alebo iného odborníka (športový lekár), ktorý má znalosti a skúsenosti s touto metódou liečby. Existujú dve možnosti operácie, jednou je klasická operácie a druhou endoskopický zákrok. Obe majú svoje výhody aj nevýhody. Jediným spôsobom, ako definitívne odstrániť útlak nervu v kanáli, je jeho operačná dekompresia (odstránenie tlaku). Tento zákrok sa väčšinou realizuje v ambulantnom režime, resp. v režime jednodňovej chirurgie, pri miestnom znecitlivení na oddeleniach neurochirurgie, ortopédie prípadne i plastickej chirurgie. Je indikovaný u všetkých pacientov s ťažkým stupňom postihnutia nervu. Efekt operácie sa totiž pri niekoľkomesačnom odklade prudko znižuje. Je preto potrebné pacientov stav pozorne sledovať a indikovať operáciu včas, hlavne pri známkach postupujúceho poškodzovania nervu. Rovnako treba zvážiť zákrok u pacientov s ľahším stupňom postihnutia, ktorí reagujú minimálne alebo vôbec na intenzívnu konzervatívnu liečbu v trvaní aspoň štyri týždne. Operácia prebieha tak, že lekár čiastočne nastrihne pevný väz na zápästí a uvoľní tak tlak v karpálnom tunely. V iných prípadoch je pri operácii uvoľnený nerv zo zrastov na zápästí, ktoré vznikajú zvyčajne po zápale, zlomenine alebo inom úraze. Endoskopický zákrok trvá kratšie a je sprevádzaný menšími pooperačnými bolesťami. Vzhľadom na menšiu možnosť kontroly krvácania je ale zaťažený väčším počtom pooperačných komplikácií v zmysle krvného výronu v mieste operačného zásahu. Najčastejšou príčinou zlyhania operácie a návratu ťažkostí je, že sa vnútro karpálneho tunela zjazví. Po takto náročnej operácii odborníci odporúčajú rekonvalescenciu v podobe kúpeľnej liečby, kde môžete absolvovať procedúry, ktoré sú nastavené tak, aby sa rana rýchlejšie hojila a minimalizoval sa tak návrat ochorenia alebo komplikácií. Veľmi účinné sú fyzioterapeutické procedúry. Pri liečbe karpálneho tunela sa typicky využívajú ultrazvuk alebo magnetoterapia V niektorých prípadoch sa môžu praktizovať aj ako prevencia, avšak odborníci tvrdia, že sú oveľa prospešnejšie po operácii pri rekonvalescencii.
Základom liečby syndrómu karpálneho tunela je nastaviť kľudový režim a v čo najväčšej miere zamedziť preťažovaniu postihnutej končatiny. K tomuto účelu slúžia rôzne typy bandáží, ortéz a dláh, ktoré pomáhajú zápästie alebo celé predlaktie znehybniť a udržať rovné, čím zmierňujú tlak na nerv. Možno ich nosiť počas dňa, kedy je ruka najviac namáhaná, alebo aspoň v noci počas spánku. Na krátkodobú úľavu od bolesti vám môžu pomôcť voľnopredajné lieky zo skupiny nesteroidných antiflogistík, napríklad s obsahom ibuprofénu alebo diklofenaku. Sú dostupné vo forme tabliet, práškov alebo granulátov na perorálne použitie, alebo ako masti, krémy a gély určené na natieranie postihnutého miesta. Tieto prípravky však neliečia príčinu, ale iba prejavy. Nemali by sa užívať dlhodobo, ale iba na potlačenie akútnej bolesti. Bolesť je totiž varovným príznakom, ktorý informuje o tom, že v organizme niečo nefunguje. Ako podpornú liečbu môžete skúsiť užívať prípravky s obsahom vitamínov skupiny B alebo kyseliny α‑lipoovej. Majú priaznivý efekt na metabolizmus a správne fungovanie periférnych nervov. Ak sú príznaky SKT závažné a nie je možné ich zvládnuť inou liečbou, pristupuje sa k operačnému zákroku. Počas neho sa chirurgicky prereže tkanivo väziva, ktoré tlačí na nerv, čím sa zmierni tlak v karpálnom tuneli. Jedná sa o pomerne krátky a jednoduchý operačný výkon.
Ak máte podozrenie na karpálny tunel v tehotenstve, je dôležité vyhľadať lekára. V pokročilejších štádiách je potrebné nosiť ju aj cez deň. Vitamíny skupiny B: Napomáhajú regenerácii nervov. Nesteroidné antireumatiká: Používajú sa na krátkodobú úľavu od bolesti, ale vždy po konzultácii s gynekológom. Rehabilitácie: Ultrazvuk, reflexné masáže a cvičenia môžu pomôcť uvoľniť tlak v karpálnom tuneli. V niektorých prípadoch môže lekár zvážiť aj obstreky s anestetikami, steroidmi alebo nesteroidnými antiflogistikami na potlačenie zápalu a opuchu. V závažných prípadoch, keď konzervatívna liečba nezaberá, môže byť potrebný chirurgický zákrok na uvoľnenie stredného nervu. Počas tehotenstva sa však k operácii pristupuje len zriedka.
Prevencia a cvičenia
Pri činnostiach, ktoré môžu pri opakovaní mať za dôsledok vznik syndrómu karpálneho tunela, minimalizujte silu a uvoľnite zápästie. Ak napríklad pri výkone zamestnania pracujete s pokladňu alebo píšete na klávesnici, stláčajte klávesy jemne. Robte si krátke a časté prestávky počas práce. Pravidelne jemne natiahnite a ohnite ruky a zápästia. Ak je to možné, počas prestávky vykonávajte alternatívne úlohy, kde nenamáhate zápästia. Aj pár minút každú hodinu môže znížiť riziko syndrómu karpálneho tunela. Sledujte polohu zápästia pri práci s myšou alebo klávesnicou. Vyhnite sa ohnutiu zápästia úplne nahor alebo nadol. Uvoľnená stredná pozícia je najlepšia. Udržujte klávesnicu alebo myšku vo výške lakťa alebo mierne nižšie. Pokúste sa udržať zápästie v neutrálnej polohe. Ak pracujete v chladnom prostredí, s veľkou pravdepodobnosťou sa u vás prejaví bolesť a stuhnutosť rúk. Pokiaľ máte sedavú prácu, dávajte si pozor na správne sedenie. Nesprávne držanie tela totiž skracuje krčné a ramenné svaly, ktoré tak tlačia na nervy v krku. Aj keď sa vám to možno nezdá, môže sa to odraziť na vašich zápästiach, prstoch a rukách a spôsobiť bolesti nie len krčnej chrbtice ale aj syndróm karpálneho tunela. Vždy keď je to možné, zdvihnite ruky a zápästia nad hlavu. Pamätáte si na túto hru už z detstva? Ukázalo sa, že je to skvelý cvik pre vaše ruky: Začnite s rukami v modlitbe. Roztiahnite prsty tak ďaleko, ako je to možné, potom od seba odťahujte dlane a opakujte. Je však dôležité aby sa prsty oboch rúk stále dotýkali. Týmto cvikom sa rozťahujú štruktúry karpálneho tunela. Ide o veľmi jednoduchý cvik, ktorý môžete praktizovať aj v práci, a žiadny z vašich kolegov si to ani nevšimne. Je to také jednoduché, ako to vyzerá: triasť rukami, ako by ste ich práve umyli a snažíte sa ich vysušiť na vzduchu. Stačí keď to budete cvičiť minútku alebo dve každú hodinu, aby sa svaly rukách a stredný nerv nestiahli počas dňa. Posledný cvik, vhodný najmä po operácii karpálneho tunela. Vystrite ruku priamo pred seba s roztiahnutým zápästím tak, aby prsty smerovali dolu k podlahe. Prsty roztiahnite od seba a druhou rukou jemne tlačte na zápästie smerujúce nadol. Keď dosiahnete maximálny bod flexibility, držte túto pozíciu približne 20 sekúnd. Precvičujte dvakrát až trikrát na každej strane a skúste naťahovať sval každú hodinu. Pamätajte, že strečing je dôležitou súčasťou každej zdravej rutiny. Každá časť vášho tela môže mať úžitok zo zvýšeného pohybu a fyzickej aktivity.
4 overené cviky na karpálny tunel 🔥
Ďalšou alternatívou prevencie ale aj možnej liečby je vitamín B. Ide o takzvanú vitamínovú terapiu, konkrétne vitamínom B6. Podľa štúdie z roku 2007 existujú dôkazy, že doplnenie stravy o vitamín B6 môže pomôcť niektorým pacientom so syndrómom karpálneho tunela. Odporúčaná denná dávka je približne 100 až 200 mg. Vitamín by sa mal užívať až niekoľko mesiacov s postupným znižovaním dávky. Iné výskumy tvrdia, že je lepšie brať vitamíny B skôr v komplexnej forme ako jeden vitamín izolova...
Pri činnostiach, ktoré môžu pri opakovaní mať za dôsledok vznik syndrómu karpálneho tunela, minimalizujte silu a uvoľnite zápästie. Ak napríklad pri výkone zamestnania pracujete s pokladňu alebo píšete na klávesnici, stláčajte klávesy jemne. Robte si krátke a časté prestávky počas práce. Pravidelne jemne natiahnite a ohnite ruky a zápästia. Ak je to možné, počas prestávky vykonávajte alternatívne úlohy, kde nenamáhate zápästia. Aj pár minút každú hodinu môže znížiť riziko syndrómu karpálneho tunela. Sledujte polohu zápästia pri práci s myšou alebo klávesnicou. Vyhnite sa ohnutiu zápästia úplne nahor alebo nadol. Uvoľnená stredná pozícia je najlepšia. Udržujte klávesnicu alebo myšku vo výške lakťa alebo mierne nižšie. Pokúste sa udržať zápästie v neutrálnej polohe. Ak pracujete v chladnom prostredí, s veľkou pravdepodobnosťou sa u vás prejaví bolesť a stuhnutosť rúk. Pokiaľ máte sedavú prácu, dávajte si pozor na správne sedenie. Nesprávne držanie tela totiž skracuje krčné a ramenné svaly, ktoré tak tlačia na nervy v krku. Aj keď sa vám to možno nezdá, môže sa to odraziť na vašich zápästiach, prstoch a rukách a spôsobiť bolesti nie len krčnej chrbtice ale aj syndróm karpálneho tunela. Vždy keď je to možné, zdvihnite ruky a zápästia nad hlavu. Pamätáte si na túto hru už z detstva? Ukázalo sa, že je to skvelý cvik pre vaše ruky: Začnite s rukami v modlitbe. Roztiahnite prsty tak ďaleko, ako je to možné, potom od seba odťahujte dlane a opakujte. Je však dôležité aby sa prsty oboch rúk stále dotýkali. Týmto cvikom sa rozťahujú štruktúry karpálneho tunela. Ide o veľmi jednoduchý cvik, ktorý môžete praktizovať aj v práci, a žiadny z vašich kolegov si to ani nevšimne. Je to také jednoduché, ako to vyzerá: triasť rukami, ako by ste ich práve umyli a snažíte sa ich vysušiť na vzduchu. Stačí keď to budete cvičiť minútku alebo dve každú hodinu, aby sa svaly rukách a stredný nerv nestiahli počas dňa. Posledný cvik, vhodný najmä po operácii karpálneho tunela. Vystrite ruku priamo pred seba s roztiahnutým zápästím tak, aby prsty smerovali dolu k podlahe. Prsty roztiahnite od seba a druhou rukou jemne tlačte na zápästie smerujúce nadol. Keď dosiahnete maximálny bod flexibility, držte túto pozíciu približne 20 sekúnd. Precvičujte dvakrát až trikrát na každej strane a skúste naťahovať sval každú hodinu. Pamätajte, že strečing je dôležitou súčasťou každej zdravej rutiny. Každá časť vášho tela môže mať úžitok zo zvýšeného pohybu a fyzickej aktivity.
tags: #karpalny #tunel #tehotenstvo #svrbenie