Otázku “Prečo sa moje bábätko v noci často budí?” si kladie mnoho rodičov. Príčin, prečo vaše dieťatko spí v noci aj cez deň veľmi prerušovane, môže byť niekoľko. Často sa stretávame s názormi a mýtmi, že je to normálne a má to tak byť. Časté budenie a prerušovaný spánok nie je jediná cesta. Na základe výskumov (napr. Hysing, 2015) vieme, že “nejaké” nočné budenie je normálne a prirodzené, najmä u menších bábätiek. Zároveň ale vieme, že pre deti vo veku 6-18 mesiacov je “normálne” (prirodzené) sa v noci zobudiť 1-3krát. Ak sa vaše dieťatko v noci budí častejšie, pravdepodobne sa jedná o problém so spánkovou asociáciou, spánkovým režimom alebo spánkovou hygienou. Bábätko vás naozaj “nepotrebuje” 10-krát za noc.
Novorodenci majú veľmi malé brušká a potrebujú sa preto dojčiť často. Staršie bábätká sa ale už v noci často dojčiť nepotrebujú. Od 4-5 mesiaca im úplne stačia 2-3 dojčenia alebo kŕmenia. Ak sa dojčíte v noci častejšie, máte pravdepodobne problém so spánkovou asociáciou. Ak je bábätko choré alebo ho niečo bolí, časté nočné budenie je vtedy úplne prirodzené a normálne. Pokiaľ dieťatko nemá žiadne chronické ochorenie, časté nočné budenie a zlý denný spánok by nemal trvať viac ako niekoľko dní. Ak áno, dôvodom bude niečo iné.
Detičkám idú zuby v priebehu prvých dvoch rokov. To, že vám dieťatko prvé dva roky poriadne nespí, ale so zubami ani náhodou nesúvisí. Zuby môžu dieťatko trápiť niekoľko nocí, ale určite nie mesiace. Ak vie vaše dieťatko zaspať bez pomoci, tak sa určite zamyslite nad touto otázkou. Príliš unavené dieťatko má problém zaspať a zobúdza sa zo spánku s plačom, väčšinou po 30 minútach. Ak si myslíte, že bábätko poriadne unavíte a bude spať lepšie, ste na omyle. Ak vaše dieťatko zaspáva bez pomoci (prsníka, hojdania, kočíka alebo cumlíka, ktorý si nevie dať samo do ústočiek), je možné že sa budí kvôli únave, spánkovej regresii alebo nevhodnému režimu.
Po prvej spánkovej regresii začína mať spôsob zaspatia významnejší vplyv na spánok dieťatka. Každé bábätko prejde v spánku všetkými fázami hlbokého spánku a na 30tej minúte prechádza do ľahkého a aktívneho REM spánku. Ak dieťatko nemá k dispozícii spôsob, akým zaspalo, môže sa budiť. Dieťatko sa teda cez deň začína budiť v 30 minútových intervaloch s plačom a v noci sa môže budiť aj každú hodinu alebo dve. Dlhodobé časté nočné budenie preto nie je vyslovene samozrejmosť, je to skôr výsledok spánkových návykov.
Príčiny častého nočného budenia
Niektorí odborníci tvrdia, že nie je prirodzené, aby dieťa prespalo celú noc. Ani my dospelí neprespíme celú noc bez prebudenia, tak prečo by sme to mali očakávať od našich najmenších ratolestí. Navyše nie je dobré, ak dieťa úplne prespí bez pohnutia celú noc, nakoľko chvíľkové prebudenia pomáhajú zmenšovať riziko syndrómu náhleho úmrtia (SIDS).
Fyziologické potreby
Najmä v prvých rokoch života sa deti budia kvôli tomu, že sú hladné, smädné alebo potrebujú prebaliť.
Bolesti spojené s rastom
Potrápiť dokážu aj rastúce zúbky či bolesti spojené s prudkým rastom kostí.
Strach a nočné mory
Stačí, aby si dieťa vypočulo strašidelný príbeh alebo videlo drastické scény v televízii či počítačovej hre a jeho fantázia začne naplno pracovať. Mnohé deti zase majú strach z tmy alebo sa budia po nočných morách.
Zmeny v rutine
Spánkový cyklus dieťaťa môže ovplyvniť aj akékoľvek vybočenie z bežného režimu, trebárs dovolenka, choroba alebo zmena času spánku.
Separačná úzkosť
Panický strach z odlúčenia od matky, môžu mať deti od približne pol roka do asi jedného roka života. Dieťa sa v tomto období veľmi obáva toho, že bude odlúčené od matky a preto neustále vyžaduje jej prítomnosť. Ak sa mama vzdiali, je zle. Vyžaduje si stálu prítomnosť matky, čo samozrejme platí aj v noci. Problémom napríklad môže byť preloženie dieťatka do samostatnej postieľky či dokonca izby. Pomoc môže byť napríklad v spoločnom spaní. Ak je dieťa blízko pri matke, je pokojnejšie, ak sa aj začne prebúdzať, mama ho ľahšie upokojí pohladením, prípadne tie, ktoré dojčia, môžu na upokojenie ponúknuť prsník.
Vývojový míľnik
Ako dieťa postupne rastie, naberá aj nové poznatky a zážitky, zo dňa na deň sa stáva fyzicky zdatnejšie. Čím je dieťa staršie, tým viac vníma aj okolie a to, čo sa počas dňa deje okolo neho, neskôr v noci spracúva. To sa môže preniesť do jeho snov, ktoré bývajú veľmi živé a spánok je tak veľmi nepokojný.
Ako podporiť lepší spánok dieťaťa
Napriek tomu, že malé deti celkom prirodzene nespia tak isto ako dospelí ľudia, sa však pre lepší spánok vášho potomka dá veľa urobiť. Psychoterapeutka Eva Labusová pripravila niekoľko užitočných rád, ako prestať s detským spánkom bojovať, ale naopak, čo najviac ho uľahčiť. Prečítajte si ich a skúste ich zaviesť do praxe.
1. Buďte mu nablízku
Dieťa možno na to, aby zaspalo, potrebuje fyzickú blízkosť niekoho z rodičov. Do konca tretieho roka ide o prirodzenú potrebu - ľudské mláďatá sa potrebujú nosiť a blízkosť rodičov z hľadiska svojich vývojových potrieb jednoducho vyžadujú.
2. Odstráňte rušivé vplyvy
Či sa nám to páči, alebo nie, dieťa možno ešte vôbec nie je ospanlivé. Alebo je okolo neho príliš veľa podnetov, ktoré ho rušia. V širšom zmysle ide o to odstrániť z blízkosti dieťaťa nadbytočný stres, napríklad vypnúť televíziu, ubrať na množstve podnetov, chodiť viac do prírody.
3. Majte sa s partnerom radi
Pre spánok detí je dôležité zlepšiť vzťah rodičov, to je úplne zásadné. Nepohoda medzi matkou a otcom pôsobí na dieťa veľmi znepokojujúcim vplyvom.
4. Pred spánkom dieťaťu doprajte uvoľnenie
Niekedy sa deti pred zaspatím potrebujú zbaviť vlastných silných emócií, čo u najmenších detí prebieha vyplakaním sa (pomôcť im v tom môžete pomocou takzvaného asistovaného vyplakania, v ktorom im vytvoríte bezpečný priestor, aby mohli plakať) a u tých väčších vyhovorením sa, respektíve maznaním sa, pritúlením sa. K najčastejším mýtom spojeným s detským spánkom patrí, že fňukanie a nespokojnosť dieťaťa plynú výlučne z únavy a potreby spánku. V skutočnosti ale nenaladenosť a plačlivosť možno znamenajú, že sa dieťa potrebuje zo všetkého najviac emočne uvoľniť, a nie ísť spať. Nespokojné bábätká či batoľatá aj môžu byť ospalé, ale ak sú predráždené a nervózne, tak nezaspia. Rovnakú situáciu poznáme konieckoncov aj my dospelí. Nespokojnosť sa u malých detí prejavuje zvlášť ku koncu dňa, keď sú už vyčerpané a dávajú emóciám nekontrolovaný priechod.
5. Pozor na kontrolné mechanizmy
V tejto situácii je dôležité, aby rodičia potrebe dieťaťa upokojiť sa vyšli v ústrety a nedali vzniknúť niečomu, čo uznávaná odborníčka na detský spánok, švajčiarsko-americká psychologička a terapeutka Aletha Solterová nazýva kontrolným mechanizmom. Ide o to, že si dieťa vypestuje určitý zvyk či zlozvyk, ktorý nejakým nahradzujúcim spôsobom smeruje k uspokojeniu prirodzenej potreby emočného upokojenia sa. Aj my dospelí to poznáme napríklad v podobe konzumácie sladkosti alebo popíjania alkoholu v prípade emočného stresu. Sú známe prípady, keď otcovia počas hlbokej noci jazdia s dieťaťom v autosedačke okolo bloku domov. Pritom by stačilo dieťa trpezlivo podržať v náručí alebo si k nemu ľahnúť, hladkať ho a dovoliť mu chvíľu plakať.
6. Neignorujte detský plač
Niektorí rodičia v noci svoje plačúce dieťa ignorujú a ospravedlňujú si to sami pred sebou tak, že sa predsa potrebujú vyspať, aby mohli cez deň fungovať. Lenže akékoľvek množstvo dobrej rodičovskej starostlivosti cez deň nemôže vyvážiť stratu dôvery alebo strach, frustráciu a pocit bezmocnosti, ktoré dieťatko pociťuje, keď v noci - alebo kedykoľvek to potrebuje - nikto nereaguje na jeho plač. Preto malé dieťa nenechávajte plakať bez vašej emočnej účasti alebo o samote. A ak v noci zle spí, zamýšľajte sa, či dôvodom na nespavosť nie je niektorý z vyššie uvedených dôvodov.
7. Čo ak jednoducho spať ešte nepotrebuje?
Pripustime tiež, že bábätká potrebujú menej spánku, ako sa všeobecne predpokladá. Inými slovami, to, že spí, vyhovuje nám rodičom, a tak deťom často spánok vnucujeme. Býva to ale aj naopak - my rodičia nie sme schopní kvôli vlastnej neorganizovanosti vytvoriť priestor na vlastné uspávacie rituály a držíme dieťa hore až do doby, než sami ideme spať, čím jeho spánok tiež rozhodíme.
8. Skúste spoločné spanie
Ak vám bábätko navzdory všetkej snahe stále nechce spať, zostáva posledná otázka: Už ste vyskúšali spoločné spanie v jednej posteli či aspoň v jednej spálni? Možno i tu budete musieť prehodnotiť svoj pohľad na vec. Malé deti sú totiž zvyčajne len veľmi nerady separované od rodičov. Drvivá väčšina bábätiek či batoliat nie je spokojná v oddelených izbičkách. Ak vám to nie je vyslovene proti srsti, stojí za to, vyskúšať aj túto variantu. Je dosť nešťastné, že sa na ňu západná kultúra pozerá prevažne s nechuťou a prevláda trend separovať malé deti čo najskôr do ich vlastných postieľok a oddelených izieb. V tradičných kmeňových kultúrach, ale aj vo vyspelých ázijských kultúrach, napríklad v Japonsku, je spoločné spanie s deťmi dodnes bežné. Len v technologicky pokročilých a citovo v mnohom narušených spoločnostiach severnej Ameriky a Európy sa spoločné spanie nahradilo kolískami a postieľkami v oddelených izbách. V skutočnosti možno práve to je dôvod, prečo sa tunajšie deti pred spánkom tak hnevajú.
Polročné bábätko a spánok
Gratulujeme! Vaše bábätko už oslávilo pol roka. S týmto veľkým míľnikom prichádzajú nové zručnosti, zážitky a objavy, ale aj nové výzvy, vrátane spánku. Aj keď sa vám možno zdá, že vaše 6-mesačné dieťatko je neúnavné, dostatok kvalitného spánku je pre neho stále nevyhnutný.
Krátke denné spánky
6-mesačné bábätká by mali spať cez deň 2-3 krát. V tomto období sa dieťa učí nové zručnosti, ako je otáčanie, chytanie predmetov, sedenie a plazenie. To môže byť pre neho veľmi stimulujúce a narúšať spánok. Okrem toho sa menia aj jeho spánkové cykly a začínajú sa viac podobať na spánkové cykly dospelých.
Zaistite vhodné prostredie na spanie
Spálňa by mala byť tmavá, tichá a vyvetraná. Ak máte obavy o spánok svojho dieťaťa alebo ak sa vám nedarí problémy so spánkom vyriešiť, je vhodné navštíviť lekára.
Vytvorte si večerný rituál
Kúpeľ, masáž, tichá hra alebo čítanie rozprávky pomôžu dieťaťu ukľudniť sa a pripraviť sa na spánok. Dôležitá je predvídateľnosť a opakovanie rovnakých činností každý večer, aby dieťa presne vedelo, čo môže očakávať.
Zatemnite izbu
Tma podporuje tvorbu melatonínu, hormónu spánku. Použite závesy alebo rolety, ktoré zabránia prenikaniu svetla z vonku, ale aj z vnútra (napríklad svetlo z chodby).
Zaistite optimálnu teplotu a vlhkosť
Ideálna teplota v spálni je okolo 18-20°C. Dieťa by nemalo byť ani príliš teplo, ani príliš chladno. Prehriatie alebo prechladnutie môže viesť k častému budeniu.
Vytvorte pokojné prostredie
Okrem tichého prostredia môžete použiť aj biely šum. Biely šum napodobňuje zvuky, ktoré dieťa počulo v brušku, a môže mu pomôcť rýchlejšie zaspať a spať pokojnejšie. Existuje množstvo aplikácií a zariadení, ktoré prehrávajú biely šum.
Dbajte na pohodlie
Investujte do kvalitného matraca do detskej postieľky. Dieťa by malo mať dostatok priestoru na pohyb, ale zároveň sa cítiť bezpečne. Zavinovačka alebo spací vak môžu pomôcť dieťaťu cítiť sa istejšie.
Naučte dieťa zaspávať samostatne
Ak je to možné, skúste dieťa ukladať do postieľky ešte bdúce. Tak sa naučí zaspávať samé a nebude potrebovať vašu pomoc pri každom prebudení.
Reagujte na signály dieťaťa a buďte trpezliví
Každé dieťa je iné a má svoje vlastné spôsoby, ako dáva na javo únavu. Naučte sa rozpoznávať signály svojho dieťaťa a ukladajte ho spať, keď je unavené, nie až keď je preťažené. Medzi typické signály únavy patria trenie očí, zívanie, ťahanie sa za ušami a zvýšená podráždenosť. Niekedy trvá niekoľko dní alebo týždňov, kým sa dieťa prispôsobí novému režimu alebo rituálu. Nezúfajte a vytrvajte!
Nebojte sa vyhľadať pomoc
Ak máte problémy so spánkom svojho dieťaťa a neviete si rady, neváhajte sa obrátiť na lekára alebo spánkového poradcu. Môžu vám pomôcť identifikovať príčinu problémov a nájsť vhodné riešenie.
Nočný des
Kričia, plačú, kopú, no nič si nepamätajú. Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy.
Čo robiť počas nočného desu
Zachovajte pokoj a rozvahu. Dieťa počas desu nebuďte. Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť. Oba stavy sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze. Tí, ktorým sa snívajú nočné mory, si po prebudení môžu pamätať podrobnosti sna, ale osoba, ktorá má epizódu nočného desu, spí ďalej.
Prevencia a podpora
Mám skúsenosť, že nočné desy trápia deti s bohatým citovým životom. Podľa jej slov je dôležité, aby malo tieto podnety príležitosť pretaviť do hry alebo ich znova prežiť, a teda spracovať inou formou. Dodáva, že hra je pre dieťa najlepšou prevenciou, a vďaka nej si dieťa buduje psychickú odolnosť a rodičia by ho v nej mali podporovať. Všeobecným odporúčaním pre rodičov je, aby dbali na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia. Dieťa si pred spaním prirodzene pýta pozornosť rodiča, a ak rodič nemal počas dňa dostatok času, mal by ju dieťaťu venovať. To mu pomôže vytvoriť pocit bezpečia a istoty, ktoré mu pomôžu zaspať.
Rozhovor a pochopenie
Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo. Ich rozprávanie môže vyzerať ako prúd všetkých možných pozitívnych zážitkov alebo krívd, ktoré sa mu cez deň stali a pre rodiča ani nemusia mať zmysel. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či dokonca moralizovať.
Bezpečné prostredie
Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby bola prostredie, v ktorom dieťa spáva bezpečné, bez ostrých hrán a podobne. Vhodné je, aby počas desu rodičia zažali len malé jemné svetlo. Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať.
Vedomé prerušovanie spánku
Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspatia mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať. Podľa odborníkov je dôležité, aby rodič zostal pokojný a vedomý si toho, že des odoznie. Dôležité však je uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu.
Vplyv spánku na rodičov
“Každý večer sa modlím za to, aká noc nás čaká,” hovorí jedna z matiek. Je uťahaná, podráždená a nervózna, občas nemá trpezlivosť ani so svojím dieťaťom. Nedostatok spánku má vplyv na exekutívne funkcie a aj na náladu - horšie nám to myslí, zabúdame, nevieme sa sústrediť, nájsť správne slová.
Podľa nej môžu spánok dieťaťa nevedome ovplyvňovať aj reakcie rodičov. „Ak je dieťa zlým spáčom, neustále máme v podvedomí väčší či menší strach, bojíme sa, čo dnes v noci bude,“ hovorí. „Často pomôže napríklad zmena prostredia pri cestovaní, keď z rodiča opadne stereotyp a potreba dodržania režimu, alebo keď uspávanie preberie druhý rodič.“
Spánkové asociácie a dojčenie
Niektorí rodičia sa domnievajú, že ak dieťa od pol roka neje v noci, malo by prespať celú noc. Avšak niektoré deti jednoducho potrebujú častejšie jesť a svoju dávku mliečka si vyžadujú. Nedopriať dieťaťu jesť, keď je hladné, zrejme vôbec nepomôže a dá vám to plačom jasne najavo.
Dojčenie môže byť spánkovou asociáciou, a teda spôsobom, akým dieťatko upadá do spánku. Na spánkových asociáciách sa dá citlivo pracovať. Ak chceme uspávanie na rukách nahradiť zaspávaním v blízkosti rodiča na posteli, tak odporúčame napríklad postupne zjemňovať pri hojdaní rozsah pohybu a približovať sa k posteli. So stále jemnejším hojdaním sa pokúste dieťa položiť s tým, že mu napríklad necháte ruku na hrudníku, ktorou jemne pohojdávate jeho telíčko. Dieťa pritom vníma tepovú frekvenciu.
Účinná redukcia úzkosti a stresu | Hypnóza na spanie
Riešenia pre rodičov
Ak vám to tak vyhovuje, je to v poriadku. Spánok malých detí však nie je niečo, čo je nutné riešiť a čo musíte bábätká či batoľatá naučiť. Naopak, je dôležité pochopiť, že od nich približne prvé tri roky života nemôžete čakať niečo ako dokonalý spánkový režim.
V praxi sa stretávam so skutočne vyčerpanými otcami, mamami a zúfalými rodinami. V každej rodine však vieme nájsť spôsob, ako optimalizovať návyky tak, aby dieťatko malo dosť blízkosti a bezpečia a mohlo zostať dojčené a v rámci možností dostali aj rodičia dosť spánku.
Učenie samostatného zaspávania
Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách.
Prispôsobenie sa potrebám dieťaťa
Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť. S nami získate na bábätko zľavy vo viac ako 450 €.
Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Myslím si, že tak ako v jedení či dojčení, všade existujú rôzne línie prístupov. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak.
Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú. Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.
Tabuľka: Rozdiely v spánku novorodencov do 3 mesiacov a po 4 mesiacoch
| Charakteristika | Novorodenec do 3 mesiacov | Dieťa od 4 mesiacov |
|---|---|---|
| Fáza spánku pri zaspávaní | Ľahký spánok (REM) | Hlboký spánok |
| Dĺžka REM fázy | 15-20 minút | Kratšia REM fáza, dlhší hlboký spánok |
| Prebúdzanie | Časté, bezprostredne po REM fáze | Menej časté, s možnosťou prechodu do ďalšieho cyklu |
| Potreba pomoci pri zaspávaní | Vysoká (hojdanie, dojčenie) | Postupne klesá, možnosť samostatného zaspávania |
tags: #polrocne #dieta #v #noci #nespi