Tento článok sa zaoberá dvoma hlavnými témami: skúsenosťami s diétou Lukšík a vplyvom detstva na partnerské vzťahy.
V prvej časti sa zameriame na diétu Lukšík, pričom vychádzame z dostupných informácií. V druhej časti analyzujeme, ako detstvo (mať alebo nemať deti) ovplyvňuje hodnotové atribúty partnerskej lásky u mužov a žien v rôznych vekových kategóriách. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na tieto dve rozdielne, ale zaujímavé témy.
Diéta Lukšík: Dostupnosť informácií
O diéte Lukšík je dostupných len veľmi málo informácií. Z kontextu vyplýva, že Ivan Lukšík je autorom knihy s ISBN 9788089124015. Bohužiaľ, k tejto knihe nie je k dispozícii detailný popis. Zákazníci oceňujú rýchlosť dodania, výhodné ceny a široký sortiment.
Vplyv detstva na partnerské vzťahy: Úvod do problematiky
Výskum vplyvu detstva na partnerské a manželské vzťahy je dlhodobým záujmom vedeckého skúmania. Príspevok sa zameriava na súvislosti medzi detstvom a hodnotovými atribútmi partnerskej lásky u mužov a žien mladšieho a stredného dospelého veku a adolescencie. Hlavnou otázkou je, či detstvo súvisí s tým, ako posudzujeme dôležitosť niektorých centrálnych aspektov párových vzťahov.
Predchádzajúce výskumy
Napríklad Humphrey (1975) zistil rozdiely medzi bezdetnými pármi a tými s deťmi. Poukazuje na idealizáciu svojho partnerského vzťahu u bezdetných partnerov a dodáva, že aj keď môže byť bezdetnosť stresujúca, môže prispieť k bližšej vzájomnej afinite partnerov. Naopak, u tých, ktorí/é rodičmi sú, môže rodičovstvo limitovať vzájomnú komunikáciu partnerov.
Aj v súčasnosti sú súvislosti detí a párových vzťahov predmetom mnohých výskumov, ktoré sa zameriavajú na vplyv detstva na kvalitu partnerstiev, kvalitu života, prežívanie spokojnosti, well-being atď.
Metodológia výskumu
V článku sú prezentované parciálne výsledky výskumu, ktorý sa okrem iného týkal morálnych aspektov sexuálnych a párových vzťahov, morálnych dilem, lásky a medzníkov v intímnych vzťahoch a ich súvislostí s ďalšími faktormi. Analyzované sú dáta, ktoré sa týkali niektorých hodnotových atribútov v súčasných partnerských vzťahoch a opisujú súvislosti detstva s preferenciami hodnotových atribútov v oblasti partnerskej lásky u osôb mladšieho a stredného dospelého veku a adolescencie.
Použitý bol dotazník, v ktorom mali respondenti/respondentky na päťstupňovej škále vyznačiť mieru dôležitosti toho, čo považujú v súčasnosti, na základe ich vlastnej skúsenosti, za dôležité v partnerskom intímnom vzťahu (1 = málo dôležité a 5 = veľmi dôležité). Analyzované sú rozdiely z hľadiska toho, či účastníci/účastníčky výskumu majú alebo nemajú dieťa/deti a vzhľadom na počet ich detí.
Výskumný súbor
Výskumný súbor tvorilo spolu 748 účastníkov a účastníčok mladšieho a stredného dospelého veku a adolescencie, ktorí/é boli dennými a externými študentmi a študentkami univerzít na Slovensku (Trnava, Nitra, Bratislava, Banská Bystrica, Prešov). Vo výskumnom súbore prevažovali ženy (34% mužov a 66% žien) a z hľadiska detstva zastúpených bolo 28% tých, ktorí/é dieťa/deti majú (n=207) a 72% tých, ktorí/é dieťa ešte doposiaľ nemajú (n=541). Priemerný počet detí je 1,3.
Hodnotové atribúty partnerskej lásky a detstvo
Vo vzťahu detnosti (či majú opýtaní/é ženy a muži deti alebo nie) a hodnotových atribútov partnerskej lásky, výsledky Mann-Whitneyho testu ukázali rozdiely v piatich atribútoch:
- Previazanosť s partnerom/partnerkou: Tie opýtané osoby, ktoré majú dieťa/deti, považujú previazanosť s partnerom/partnerkou za viac dôležitú v partnerskom intímnom vzťahu (priemer je 4,3) v porovnaní s tými, ktoré deti nemajú (priemer je 4,2). Rozdiel v priemeroch je nízky, ale percentuálne zastúpenie odpovedí naznačuje, že muži a ženy, ktorí/é deti majú zvolili odpoveď „veľmi dôležité“ v 59% a tí/tie, ktorí deti nemajú v 50%.
- Atraktivnosť pre partnera/partnerku: Tí/tie, ktorí/é majú dieťa/deti prisudzujú nižšiu dôležitosť atraktívnosti pre partnera/partnerku v párových vzťahoch (priemer je 3,8) oproti tým, ktorí/é deti nemajú (priemer je 4,03).
- Otvorenie sa, rozprávanie dôverných vecí: Respondenti a respondentky s deťmi/dieťaťom považujú otvorenosť a dôverú komunikáciu za menej dôležitú (priemer je 4,3) oproti tým, ktorí/é deti nemajú (priemer je 4,45). U tých mužov a žien, ktorí/é majú deti/dieťa je vyššia dôležitosť prisudzovaná otvorenosti a dôvernej komunikácii v 78% a nižšia dôležitosť v 5%. Naopak, tí/tie, ktorí/é nemajú dieťa priradili v 86% vyššiu dôležitosť a v 5% nižšiu dôležitosť tomuto atribútu v partnerských vzťahoch.
- Uznanie a vytváranie priestoru pre slobodnú realizáciu sa partnerov: U tých opýtaných mužov a žien, ktorí/é deti/dieťa majú, je osobný priestor pre vlastnú realizáciu partnerov menej dôležitý v párových vzťahoch (priemer je 4,0, vyššia dôležitosť je osobnému priestoru pre vlastnú realizáciu pripísaná u 71% a nižšia u 8% z nich) v porovnaní s tými, ktorí/é deti nemajú (priemer je 4,16 a vyššia dôležitosť hodnotená pri tomto atribúte u 80% a nižšia dôležitosť u 5% z nich).
- Spoločné aktivity s partnerom/partnerkou: Spoločné aktivity partnerov sú menej dôležité v partnerských vzťahoch pre tých respondentov a respondentky, ktorí/é deti/dieťa majú (priemer je 4,2) oproti tým, ktorí/é deti nemajú (priemer je 4,34). Vyššia dôležitosť spoločných aktivít je pripisovaná u 76% z tých, ktorí/é deti/dieťa majú a zároveň 5% z nich hodnotí spoločné aktivity s partnerom/partnerkou ako menej dôležité.
Súvislosti počtu detí a hodnotových atribútov
V rámci výskumu boli zisťované aj súvislosti počtu detí s prisudzovaním dôležitosti sledovaných hodnotových atribútov partnerskej lásky u tých respondentov a respondentiek, ktorí/é majú dieťa/deti. Ukazuje sa, že počet detí negatívne koreluje s posudzovanými atribútmi sexuálne uspokojenie a obetovanie sa.
Diskusia a závery
Východiskovým predpokladom bolo, že rodičovstvo je transformatívna skúsenosť na životnej dráhe a ovplyvňuje partnerské vzťahy, ich kvalitu, dynamiku, a s príchodom detí súvisia aj hodnotové posuny v nazeraní na partnerské vzťahy a konštrukcie párového života.
Spomedzi 21 sledovaných hodnotových atribútov partnerskej lásky bolo identifikovaných päť, v ktorých bol zistený štatisticky významný rozdiel v preferenciách medzi tými, ktorí/é v súčasnosti deti/dieťa mali, v porovnaní s tými, ktorí/é deti nemajú. Ukazuje sa, že dôležitosť sexuálnej spokojnosti, vytvárania priestoru pre sebarealizáciu partnerov, otvorenosti a dôvernej komunikácie, spoločných aktivít partnerov či obetovania sa klesá po založení rodiny. Uvedené je v súlade nielen s výskumami partnerskej a manželskej spokojnosti, ale vo vzťahu k ašpiráciám mať deti práve niektoré z týchto atribútov sú faktormi predlžovania predreprodukčného obdobia či chcenej bezdetnosti.
Náhradná starostlivosť o deti
V súčasnosti sa nezanedbateľná časť populácie detí (v roku 2015 1,33 %) sa najmä pre nedostatočnú starostlivosť rodičov ocitne v sociálnom systéme náhradnej starostlivosti. Štát alebo iné ním poverené inštitúcie preberajú na kratší alebo dlhší čas zodpovednosť za tieto deti.
Prioritou je, aby dieťa strávilo v náhradnej starostlivosti len nevyhnutný čas, aby bolo umiestnené v rodinnom, alebo na rodinu sa podobajúcom prostredí. To, aby dieťa nebolo ohrozené a aby v náhradnej starostlivosti prosperovalo, majú zabezpečovať právne dokumenty (Deklarácia práv dieťaťa a iné) a tiež koncepcie sociálno-právnej ochrany detí.
Dôležitú úlohu v tejto otázke zohrávajú štandardy práce v náhradnej starostlivosti, resp. v detských domovoch, ktoré žiaľ nie sú zatiaľ na Slovensku uplatnené. Jedným z krokov na zlepšenie kvality ústavnej starostlivosti je teoretické rozpracovanie a praktické použitie konceptu kvality života v náhradnej starostlivosti, využívaného v sociálnych vedách. Tento koncept vedie k tomu, aby sme sa zaoberali tak objektívnymi ukazovateľmi inštitucionálneho, materiálneho a sociálneho zabezpečenia starostlivosti detí, ako aj ich subjektívnou životnou pohodou.
Tento prístup umožňuje akcentovať spolurozhodovanie detí a mladých ľudí o podmienkach ich starostlivosti. Posilnenie kvality života môže tiež znižovať pravdepodobnosť nepriaznivých životných dráh detí a mladých ľudí po odchode z ústavnej starostlivosti.
Výskum životných dráh mladých ľudí po odchode z reedukačných zariadení
Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú životné dráhy mladých ľudí po opustení reedukačných zariadení v horizonte 1 -5 rokov a tiež zmapovať to, s akými ťažkými životnými situáciami sa stretávajú v priebehu začiatku svojej životnej kariéry, ako ich zvládajú, aké vlastné a vonkajšie zdroje a podporu pri tom využívajú.
Výskumný súbor tvorilo 18 mladých žien vo veku 18 - 25 rokov, ktoré strávili istý čas v niektorom z reedukačných zariadení na Slovensku. Výskumná vzorka bola získavaná metódou snow ball a bola podľa možností prispôsobovaná tomu, aby vznikol voľný kvótový výber, pričom kvótovými kritériami boli: lokalita, pohlavie a dĺžka času od odchodu z reedukačného centra.
Výsledky výskumu ukázali viaceré pozitívne stránky pobytu dievčat v RC. Dievčatá v RC získajú pracovné návyky, vzdelanie s výučným listom, naučia sa disciplíne, pravidlám, starať sa o hygienu, upratovať si, oprať. Jednotlivé príbehy dievčat, ktoré opustili RC však ukazujú, že prežili mnohé ťažké životné situácie, ktoré viaceré mohli vzniknúť aj dôsledkom ich predchádzajúceho pobytu v RC.
Odporúčania na základe výskumu
Na základe výskumu boli formulované nasledujúce odporúčania:
- Zaviesť vzdelávanie, ktoré zodpovedá súčasným potrebám trhu, umožniť nadobudnúť všeobecnejšie a pestrejšie vzdelanie, pretože väčšina z nich sa uplatňuje v iných profesiách, než tých, ktoré vyštudovali počas svojho pobytu v RC.
- Dbať na rovnaký prístup k chovankám v rámci RC. Venovať zvýšenú pozornosť (aj pozitívnu) tým, ktoré majú problémy (poradenské rozhovory s vychovávateľkami a vychovávateľmi, psychoterapeutické sedenia, konzultácie s príbuznými). Apriórne nepaušalizovať dievčatá v negatívnom zmysle.
- Zaviesť špeciálnu prípravu na život mimo RC. Pozitívny, ľudský prístup je potrebný, ale musí byť doplnený aj o prípravu zameranú na nadobudnutie praktických zručností. Dať dievčatám väčšie kompetencie starať sa o bežné praktické veci, viaceré z nich uvádzali napr. v hospodárenie s peniazmi, ale tiež kontakt s lekárom, poisťovňami, hľadanie si práce.
- Výrazne prehodnotiť a zlepšiť protidrogovú výchovu. Takmer všetky dievčatá po odchode z RC majú problémy s drogami. Viaceré z nich uvádzali, že sa dostali k drogám v RC, najmä v zmysle motivácie vyskúšať drogy, ale bola uvedená aj priama skúsenosť s tzv. tvrdou drogou počas pobytu v RC.
- Väčšina dievčat, s ktorými sme realizovali výskum, malo problémy s partnerským vzťahom, často krát skoro po odchode, a neplánovane, otehotnelo. Odporúčame preto skvalitniť sexuálnu a rodičovskú výchovu dievčat v RC.
- Zvážiť nakoľko systém formálnych odmien nevedie k závislosti, predovšetkým na tých ľuďoch, ktorí predstavujú autoritu, čo obmedzuje vnútornú slobodu a zároveň dáva možnosť väčšej manipulácie tým, že za všetko budem aj v bežnom živote odmenená (podobne ako je to známe zo školskej psychológie). Nápomocný je pri tom systém spätnej väzby, ktorá nehodnotí osoby, ale zameriava sa na činnosť, alebo správanie. Taktiež viaceré činnosti by mali byť považované za samozrejmé a odmenou dievčat by mal byť dobrý pocit, že ich vykonali, resp.
- Je potrebné zlepšiť postpenitenciárnu starostlivosť, v ktorej by sa udržiaval aspoň základný odborný kontakt s dievčatami a pomoc pri riešení krízových situácií.
Empatia a jej rozvoj v ranom detstve
Zo psychologického hľadiska je dôležitý vývinový míľnik, keď si dieťa uvedomí rozdiel medzi sebou a druhými. Malé deti vnímajú emócie iných ľudí, ako napríklad strach a smútok, už od útleho veku. Vo veku 18 mesiacov už deti dokážu súcitiť s inými.
V tomto veku podľa novej štúdie vedcov z Mníchovskej univerzity (Ludwig-Maximilians-Universität München, LMU) dávajú prostredníctvom mimiky a verbálneho prejavu najavo, že sa ich utrpenie iného človeka dotýka. Zo psychologického hľadiska ide o dôležitý vývinový míľnik.
V rámci štúdie vedci z tímu Markusa Paulusa z Mníchovskej univerzity skúmali, ako súvisí správanie blízkej vzťahovej osoby so schopnosťou dieťaťa súcitiť s inými. Zistili, že to, nakoľko empaticky deti reagujú, závisí od senzibility ich blízkych vzťahových osôb. Schopnosť súcitiť teda deti nadobúdajú sociálnou interakciou s dospelými.
„Dieťa by nedokázalo prežiť bez láskavých vzťahových osôb, ktoré sa správajú súcitne. Deti sa od nich učia zvládať negatívne emócie. Vďaka tomu dokážu neskôr robiť to isté,“ uviedol Markus Paulus.
V rámci štúdie vedci sledovali tie isté deti vo veku 6, 10, 14 a 18 mesiacov v interakcii s ich matkami počas behaviorálnych experimentov na LMU. Spolu sledovali 127 párov matiek s deťmi počas 18 mesiacov. Deti pri tom pozorovali, ako sa iná osoba jemne udrela a vyjadrila bolesť. Reakciu detí na túto udalosť porovnávali s ich reakciami na to, keď sa iný človek smial. Aby dieťa dokázalo pocítiť súcit, podľa vedcov musí vedieť rozlišovať medzi sebou a inou osobou. Táto schopnosť sa rozvíja až v priebehu druhého roka života.
tags: #luksik #dieta #v #tazkej #zivotnej #situacii