Oskar Kokoschka, narodený 1. marca 1886 v rakúskom Pöchlarn, bol jedným z najvýznamnejších rakúskych maliarov 20. storočia. Jeho rozsiahla tvorba zahŕňa maliarstvo, grafiku, ilustráciu a literatúru, čím si získal medzinárodné uznanie. Jeho umelecký odkaz je spojený s expresionizmom a inovatívnym prístupom k zobrazeniu reality.
Jeho maliarsky štýl sa vyznačoval presadzovaním nového vizuálneho efektu, ktorý mal zviditeľniť nehmotné sily pôsobiace za vonkajším javom vecí. Objekt sa v jeho podaní stával živou a pohyblivou substanciou odhaľujúcou svoju vnútornú podstatu. Kokoschka často používal sýte farby, energické ťahy štetcom a deformáciu figúr, čím vytváral expresívne portréty a panorámy miest.
Rané roky a vzdelanie
Oskar Kokoschka sa narodil ako druhý syn Gustava Josefa Kokoschku a Márie Romane, rodenej Loidlovej. Jeho rodina sa v roku 1887 presťahovala do Viedne. Už v mladosti prejavoval výtvarný talent, ktorý rozpoznal Carl Otto Czeschka a prijal ho do svojej triedy. V rokoch 1905 až 1909 študoval na Umeleckopriemyselnej škole vo Viedni, kde bol jedným z jeho učiteľov aj Gustav Klimt.
Umelecký vývoj a vplyvy
Základ jeho tvorby vychádza z maliarskej tradície rakúskeho neskorého baroka, najmä z farebne expresívnych vízií Franza Antona Maulbertscha. Jeho umeleckú činnosť výrazne ovplyvnila viedenská secesia, nemecký expresionizmus a francúzsky fauvizmus.
Jeho raná tvorba bola ovplyvnená secesnou štylizáciou a Gustavom Klimtom, ktorému venoval zbierku básní Snívajúci chlapci (Die träumenden Knaben, 1907 - 1908) obsahujúcu 8 farebných litografií. Približne v tomto období rozvinul svoj originálny maliarsky štýl charakteristický výrazovo silnou farebnosťou a originálnou predstavivosťou, ktorý si zachoval až do konca života.
Jeho maľby vystavené v rokoch 1908 - 1909 vo Viedni vyvolali verejné pobúrenie. V tomto období portrétoval významných viedenských intelektuálov ako Karl Kraus, Peter Altenberg a Adolf Loos. Okrem iného maľoval aj zátišia so symbolickým charakterom, napríklad Zátišie s korytnačkou, jahňaťom a hyacintom (1910).
Vzťahy a prvá svetová vojna
Kokoschka nadviazal vášnivý a búrlivý pomer s Almou Mariou Mahlerovou. V roku 1912 Alma otehotnela, dieťa si však nechala vziať a odmietla aj sobáš. V roku 1914 sa vzťah rozpadol a Kokoschka dobrovoľne narukoval do rakúskej armády, kde bojoval v prvej svetovej vojne a neskôr bol v Haliči ťažko zranený.
Jeho diela z tohto obdobia, ako napríklad Nevesta vetra (1913) alebo Potulný rytier (1914 - 1915), výrazne odrážajú jeho intenzívny vzťah s Almou Mariou Mahlerovou.
Medzivojnové obdobie a emigrácia
Po prvej svetovej vojne pôsobil niekoľko rokov v Drážďanoch, kde pôsobil ako profesor na akadémii. Venoval sa predovšetkým grafike, konkrétne technike kriedovej litografie, ktorou vytvoril viaceré portréty a grafické cykly, ako napríklad Pašie (1916) a Jób (1917).
V rokoch 1920-tych čerpal motívy pre svoje obrazy miest a krajín z ciest po Európe, Blízkom východe a severnej Afrike. Roku 1931 sa vrátil do Viedne, ale v roku 1934 pred silnejúcim nacizmom emigroval do Prahy.
V Prahe namaľoval portrét prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka a inicioval vznik spolku Oskar-Kokoschka-Bund (OKB), ktorý sa usiloval o umenie nezávislé od nacistickej ideológie. V Prahe namaľoval množstvo pohľadov na Vltavu, Karlov most, Malú Stranu a Staré Město. Dokonca získal československé štátne občianstvo.
Druhá svetová vojna a povojnové obdobie
Krátko po Mníchovskej dohode emigroval do Spojeného kráľovstva, kde počas druhej svetovej vojny zostal, oženil sa a aktívne sa zapájal do emigrantského kultúrneho života. Britským občanom sa stal v roku 1946.
Po krátkom pobyte v Spojených štátoch sa usadil vo Švajčiarsku, kde prebehli jeho prvé veľké povojnové výstavy a kde žil až do konca života. Vo Švajčiarsku vytvoril svoje neskoršie významné diela, ako napríklad triptychy Sága o Prométeovi (1950) a Ternopyly (1954).
Štýl a technika
Kokoschkove diela sa vyznačujú expresívnym energickým rukopisom a farebnou i emocionálnou intenzitou. Jeho výraz je založený na dramatickosti, často kontrastnej a sofistikovanej farebnosti. Farby nanášal pastóznym spôsobom vo veľkých množstvách.
V portrétnej maľbe zachytával vnútorné vlastnosti ľudí, prekonával v nich psychológiu a približoval sa až k duchovnu. Pri tvorbe panorám miest uplatňoval pohľad z výšky, ktorý mu umožnil široký rozhľad s vysokým horizontom. Mestá maľoval ako živé organizmy, pričom sa sústredil na ich jedinečnosť, ako napríklad Pohľad na Istanbul (1929), Jeruzalem (1929 - 1930), Karlov most v Prahe (1934) a Zámok Wilhelminenberg s pohľadom na Viedeň (1931).
Okrem 485 olejomalieb vytvoril rozsiahly súbor grafických prác, približne 5000 kresieb vytvorených pomocou pera a atramentu, štetca, kriedy, dreveného uhlia a pasteliek. Ďalej akvarely a 567 tlačí, hlavne litografie.
Literárna tvorba
Kokoschkove literárne diela sú rovnako zvláštne a zaujímavé ako jeho umenie. Jeho memoáre Morské prstene vízií popisujú jeho teórie o telesnom a viscerálnom videní a o tom, ako formujú vedomie, umenie a realitu. Jeho krátka hra Morder, nádej žien (1909) je často označovaná ako prvá expresionistická dráma.
Dielo
- 1908: Die träumenden Knaben (Snívajúci chlapci)
- 1913: Der gefesselte Columbus (Kolumbus spútaný)
- 1919: Orpheus und Eurydike (Orfeus a Eurydiké)
- 1955: Designs of the Stage-Settings for W.A. Mozart's Magic Flute, Salzburg Festival 1955/56
- 1962: A Sea Ringed with Visions
- 1974: My Life
- 1907: Sphinx und Strohmann. Komödie für Automaten
- 1913: Sphinx und Strohmann, Ein Curiosum
- 1923: Nová verzia ako opera libreto, s hudbou od Ernsta Kreneka
tags: #maliari #narodeny #v #roku #1886