Zavádzanie prvých príkrmov je významným míľnikom v živote bábätka aj rodiča. Hoci existujú všeobecné odporúčania, vždy sledujte potreby a signály svojho dieťaťa a príkrmy zavádzajte postupne. Základom výživy dojčiat je materské mlieko. Exkluzívne (výlučné) dojčenie sa všeobecne odporúča najmenej 6 mesiacov od narodenia bábätka. Iné potraviny ako mlieko by sa nemali podávať skôr, ako bábätko dovŕši 4 mesiace, ale ani by sa nemali odkladať po dovŕšení 6 mesiacov.
Všeobecne sa odporúča začať zavádzať príkrmy okolo 6. mesiaca života dieťaťa. Nemusíte sa však striktne tohto časového údaju držať, stačí, ak budete sledovať individuálne signály, ktoré môžu hovoriť o tom, že vaše dieťa je už na príkrmy pripravené. Môže ísť o tieto signály: schopnosť dieťaťa sedieť s podporou, dobrú kontrolu hlavy, záujem o jedlo, napríklad sledovanie jedla očami alebo snaženie sa siahnuť po jedle.
Ak je dieťa plne dojčené, odporúča sa zaviesť príkrmy od ukončeného 6. mesiaca. Pokiaľ je na umelej výžive, môžete s príkrmami začať už od ukončeného 4. mesiaca. Nie každá matka dieťa kojí, avšak dnešné umelé mlieka sú formulované tak, aby zabezpečili všetky nutričné potreby bábätka pre jeho zdravý rast a vývoj. S príkrmami pri nedojčených deťoch odporúčame začať o čosi skôr. Optimálny čas na zavedenie prvého príkrmu pre nedojčené deti je po dovŕšení 4. mesiaca veku.
Správny postup pri zavádzaní príkrmov je zásadný. V prvých dňoch je vhodné jedlo mixovať do hladka, neskôr stačí, ak ho jednoducho rozmačkáte vidličkou. Prvý príkrm obvykle podávame počas obeda. Začnite jednoducho. Prvými potravinami, ktoré vaše bábätko ochutná, by mali byť jednodruhové, nemliečne potraviny s jemnou textúrou. Odporúčame začať so zeleninou, ktorá nie je tak sladká ako ovocie, aby si dieťa nenavyklo na sladkú chuť a neskôr neodmietalo iné druhy potravín. Jedlo uvarte vo vode alebo ho pripravte na pare. Príkrmy rozhodne nedochucujte soľou, korením ani sladidlami.
Medzi 17. týždňom a ukončeným 7. mesiacom sa odporúča začať s prvými nemliečnymi príkrmami. V tomto období, konkrétne medzi 17. a 26. týždňom, by mala strava dieťaťa obsahovať prvé nemliečne príkrmy. V prvých dňoch zaraďujte príkrm namiesto bežnej poludňajšej dávky mlieka. Základom pre prvé príkrmy je kvalitná lyžička na kŕmenie.
Po 2 až 3 dňoch postupne pridávajte aj ďalšie druhy zeleniny. skúšajte v priebehu 2 až 3 týždňov. Obedovú aj večerné dávky materského mlieka začnite postupne nahrádzať príkrmami. tepelne upravené a rozmixované vo forme pyré. Po 2-3 týždňoch zeleninových príkrmov môžete začať pridávať mäso, pričom základ stále tvorí uvarená zelenina. Ak dieťa dobre znáša aj tieto príkrmy, môžete nakoniec pridať aj ovocie. Postupne môžete zavádzať aj rôznorodejšie chute a textúry. Dávkujte ich však dieťaťu krok po kroku, s odstupom niekoľkých dní, aby ste mohli identifikovať prípadné alergické reakcie.
Prvý príkrm sa odporúča pripravovať iba z jedného druhu zeleniny. Po 2 až 3 dňoch postupne pridávajte aj ďalšie druhy zeleniny. skúšajte v priebehu 2 až 3 týždňov. V prvých dňoch zaraďujte príkrm namiesto bežnej poludňajšej dávky mlieka. Po 2 až 3 dňoch postupne pridávajte aj ďalšie druhy zeleniny.
V začiatkoch je najvhodnejšie jemné a chudé mäso. morčacie, kuracie, teľacie i hovädzie. ako je napríklad sviečkovica. Potom obilniny Dojčenská strava od ukončeného 4. mesiaca poskytuje väčšinu energie a živín. vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. v menšej miere, aby si dieťa príliš nezvyklo na sladkastú chuť. v prvých týždňoch je banán, jablko, hruška alebo nektárinka.
Zavádzanie lepku a iných potravín
Čo sa týka lepku, jeho zavedenie do stravy by malo byť postupné od malého množstva po celú porciu obilnej lepkovej kaše. Najneskôr do ukončeného 7. mesiaca, najlepšie v čase, keď je dieťa ešte dojčené. Lepok môžete začať zavádzať už od ukončeného 5. mesiaca. Môžete pridať zápražky alebo 2 lyžičky pšeničnej múky do zeleninového príkrmu. s obsahom lepku.
Po zavedení mäsovo-zeleninových príkrmov sa odporúča začať s ovocím (napr. jablkom alebo hruškou), ktoré nahradí doobednú a poobednú porciu mlieka. Nové druhy zeleniny a ovocia by sa mali do jedálnička pridávať vždy až po niekoľkých dňoch. Dieťa si tak lepšie zvyká na nový spôsob podávania jedla a vám to umožní lepšie rozpoznať prípadnú neznášanlivosť niektorých potravín. Ovocný príkrm ponúkame dieťaťu obvykle doobeda či poobede ako olovrant.
Obilniny sú zdrojom zdravej energie, dôležité pre budúci vývoj dieťaťa. Po zavedení zeleninových a ovocných pyré je vhodné do stravy pridať obilné alebo obilnomliečne kaše. Tie jednak zaručujú kontinuitu v mliečnych dávkach a tiež uvádzajú do jedálnička dieťaťa obilniny, ktoré sú zdrojom zdravej energie, vitamínov, minerálnych látok a vlákniny.
Vajíčko je možné zaradiť do jedálnička 1-2x do týždňa miesto mäsa. Najprv ½ vareného žĺtka, potom bielok. Ryby zaradiť do jedálnička aspoň 1x za týždeň zhruba v 9. mesiaci. Strukoviny možno podať od 8. mesiaca - najprv červenú šošovicu, zelený hrášok alebo fazuľku.
Jogurty môžete zaradiť v 7.-8. mesiaci - biely plnotučný, mal by byť neochutený, s kratšou exspiráciou, prípadne so živými kultúrami. Po 1 roku možno zaradiť aj tvaroh, smotanu a smotanový biely jogurt.
Deti do siedmich mesiacov by mali zjesť menej ako 1 gram soli denne. Rovnako tak do detského jedálnička nepatrí cukor. Prvé príkrmy pripravujte najlepšie na pare, zachováte tak viac vitamínov aj krásnu farbu.
V 7. mesiaci sa môžu zaviesť nové druhy zeleniny ako zelená fazuľka, kaleráb a karfiol. V 9. - 10. mesiaci života dieťaťa po prvom a druhom príkrme POSTUPNE zaraďujeme do jedálnička upravenú stravu dospelých. Jedálniček dieťaťa sa stáva bohatším a farebne pestrejším. Zavádzame postupne zrnitú a kusovitú stravu. Ku koncu 1. roka života môžeme pomaly a postupne zavádzať šošovicu, špargľu, cviklu, hlávkový šalát, uhorku, paradajky, reďkovku, kôpor, pažítku. Z ovocia melón, slivky, čerešne, jahody, ríbezle, egreše, čučoriedky, černice a maliny.
Pri zavádzaní nových potravín sledujte reakcie ako vyrážky, výsyp, prípadne hnačku. V prípade vážnejšej alergickej reakcie sa môže objaviť aj opuch či dýchacie ťažkosti. Vždy používajte na kŕmenie lyžičku a misku, nie fľašu, aby sa dieťa naučilo novému spôsobu príjmu potravy. Podávajte príkrm teplý, nikdy však nie horúci. Ideálnu teplotu overte priložením lyžičky na hornú peru. Začnite s malým množstvom, dieťa zvyčajne spočiatku zje len dve lyžičky. Príkrm ohrievajte len v potrebnom množstve. Nikdy nevyvíjajte tlak na dieťa, aby jedlo.
Surová strava pre deti: Áno alebo nie?
Surová "raw" strava sa teší stále väčšej popularite. Jej priaznivci si chvália zlepšený zdravotný stav a zníženie hmotnosti. S odporúčaním 100 % "raw" stravovania sú však odborníci opatrní. Surová strava, alebo anglicky raw food diet, pozostáva z prevažne vegetariánskych potravín a jedál, ktoré nie sú tepelne spracované. Môžu byť však zmixované, odšťavené, naklíčené aj vysušené. Základom je nevystaviť ich teplote vyššej ako 45 °C. Vyššia teplota podľa priaznivcov raw food znižuje kvalitu surovín a zároveň množstvo vitamínov a minerálov. Odvolávajú sa pri tom na prirodzenosť tepelne neupravovanej stravy. Koniec koncov sme jediný živočíšny druh, ktorý potraviny takto spracováva.
"Raw food diet" znie ako geniálny nápad, veď surová strava obsahuje vitamíny, ktoré sa môžu skutočne zničiť varením. Niektoré druhy zeleniny sú však ľahšie stráviteľné uvarené a dokonca sú po tepelnej úprave aj nutrične hodnotnejšie. Ďalší argument v prospech varenej stravy je aj zničenie baktérií, ktoré môžu viesť k vážnejším chorobám. Najmä v prípade surového mäsa, nepasterizovaného mlieka a kontaminovanej zeleniny.
S detskými príkrmami sa väčšinou začína v období okolo 6. mesiaca dieťaťa. V tomto období sú bábätká ešte veľmi zraniteľné a potenciálne baktérie sú pre ne nebezpečné. Rovnako vďaka tepelnej úprave je zelenina ľahšie stráviteľná. Ak sa vám nepozdáva varenie, skúste dusenie na pare. Zachová sa viac živín a jedlo bude stále ľahko stráviteľné pre vášho drobčeka. Varenie sa dokonca odporúča aj kvôli možným alergénom. Ak vaše bábätko zvláda ovocie a zeleninu vo varenom stave, môžete postupne prejsť na surové.
Deti aj dospelí by mali jesť denne surovú zeleninu aj ovocie. Konzumácia len surovej stravy však nie je pre každého. Najmä ak žijete v chladnejšej klíme a k čerstvému ovociu alebo zelenine nemáte prístup. Surová strava je perfektná počas leta, keď telo ochladzuje a samo si pýta najmä šaláty, šťavy, smoothies. Na trhoch alebo z vlastných záhrad máte zeleninu aj ovocie plnú vitamínov aj minerálov. Počas zimných mesiacov sme odkázaní na produkciu z cudzích krajín. Ovocie aj zelenina sa zbierajú nedozreté, aby cestu zvládli bez poškodenia. Nutrične sú na tom však horšie.
Východné filozofie stravovania "raw food diet" neodporúčajú. Podľa Ajurvédy existuje niekoľko typov telesných a duševných konštitúcií, tzv. dóší. Napríklad človek s konštitúciou Vata, teda štíhly, svetlejší so suchšou pokožkou a slabším trávením by mal jesť prevažne tepelne upravované jedlá. Pitta ľudia majú dobré trávenie a sú veľmi energetickí. Surová strava im prospieva. Samozrejme ani v tomto prípade sa neodporúča byť 100 % raw. No a napokon je tu dóša Kapha. Títo ľudia sa vyznačujú výdržou, pravidelným trávením, majú väčšinou veľké láskavé oči a pokojnú povahu. Pre nich môže byť ľahká surová strava veľmi prospešná. Opäť raz, Ajurvéda ani v tomto prípade neodporúča "raw food diet." Pri deťoch nie je jednoduché určiť ich "typ," no viaceré východné filozofie stravovania sa zhodujú na jednom. Ak seriózne uvažujete nad 100 % raw stravou pre dieťa, poraďte sa najskôr s nutričným špecialistom a lekárom. Existuje totiž šanca, že vášmu drobcovi budú chýbať dôležité živiny.
V krajinách, kde dostávajú deti stravu s obsahom alergénov (napr. arašidy, vajcia) je nižší výskyt alergie na tieto potraviny, preto sa dnes odporúča ich zaradiť do jedálnička dieťaťa skôr ako sa zvyklo a to aj u rodičov alergikov na danú potravinu. Preto od ukončeného 6. mesiaca, ak sa mixuje do 10. od 10. Pozor- rožok sa môže nalepiť na podnebie.
Nakoľko je dieťa v dostatočnom množstve zásobované energiou a živinami z materského alebo umelého mlieka, nemusíte sa obávať, ak na začiatku skonzumuje len malé množstvo príkrmu. Je to pre neho nová skúsenosť a je dobré si na jedlo vyhradiť dostatok času i pokoja. Nebojte sa, neznamená to, že mu jedlo nechutí. Je to len reflex v tejto novej situácii. Vytrvajte.
Ako správne prikrmovať bábätko?
Ak sa vám zdá, že prvé príkrmy nemajú úspech, skúste ich zriediť trochou materského mlieka. To je potrava, ktorú dobre pozná a môže mu to uľahčiť prechod k nemliečnej strave. V žiadnom prípade dieťa do jedla nenúťte.
Kupovať, alebo variť? Rozhodnutie je na vás a všetko má svoje pre i proti. Hotové príkrmy pre deti od značiek ako Hipp alebo Hami sú skvelou voľbou, ak sa vám nechce variť a mixovať domáce jedlo. Nemusíte sa báť, že by obsahovali konzervanty či iné nevhodné zložky. Príkrmy označené ako „baby kvalita“ spĺňajú najvyššie štandardy kvality, ktoré sú určené pre deti od narodenia do 3 rokov. V rámci výroby prechádzajú až 750 kontrolami, než sa dostanú do rúk spotrebiteľov, takže máte istotu, že dieťatku dávate naozaj tie najlepšie suroviny.
Pri výbere surovín na domáce príkrmy siahnite po tých z označenia BIO, prípadne po farmárskej zelenine, kde býva kvalita najvyššia. Všetok riad, ktorý budeme používať, by mal byť dôkladne umytý.
Počas zimných mesiacov sme odkázaní na produkciu z cudzích krajín. Ovocie aj zelenina sa zbierajú nedozreté, aby cestu zvládli bez poškodenia. Nutrične sú na tom však horšie. Východné filozofie stravovania "raw food diet" neodporúčajú.
Pri deťoch nie je jednoduché určiť ich "typ," no viaceré východné filozofie stravovania sa zhodujú na jednom. Ak seriózne uvažujete nad 100 % raw stravou pre dieťa, poraďte sa najskôr s nutričným špecialistom a lekárom. Existuje totiž šanca, že vášmu drobcovi budú chýbať dôležité živiny.
Všetky informácie o výžive dieťatka sú určené len na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom.
tags: #od #ktoreho #mesiaca #moze #dieta #surovu