Martin Benka, narodený 21. septembra 1888 v Kostolišti pri Malackách, je jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej výtvarnej scény. Jeho dielo, ktoré zahŕňa maliarstvo, grafiku a ilustráciu, položilo základy moderného slovenského výtvarného prejavu. Benka sa stal stredobodom nového umeleckého pohybu a jeho tvorba dodnes inšpiruje a vzbudzuje obdiv.
Rod Benkov mal pravdepodobne korene v horských oblastiach Liptova, no na Záhorí sa usadil na prelome 16. a 17. storočia. Otec Jozef Benka pracoval ako tesár a príležitostný robotník, zatiaľ čo matka Eva, rodená Dubničková, sa starala o početnú rodinu a popri tom pracovala sezónne pri poľných prácach. Martin bol najmladším z piatich detí. Traja z jeho súrodencov zomreli v mladosti.
Už od malička sa u mladého Martina prejavoval umelecký talent. V rokoch 1894-1902 navštevoval ľudovú školu v Kostolišti a štátnu maďarskú školu v Malackách. Krátky čas sa venoval aj hre na husliach pod vedením kapelníka Prachara. Jeho profesijná dráha začala v rokoch 1903-1906, kedy bol maliarskym učňom v Hodoníne. Po ukončení učenia sa ako maliar-natierač presunul do Viedne, kde pracoval ako maliarsky tovariš a zároveň sa čoraz viac zaujímal o skutočné umenie.
Dva roky strávil v súkromnej škole českého maliara E. Neumanna. Tam si jeho talent všimol český novinár a spisovateľ Ján J. Langer, ktorý mu zabezpečil profesionálne maliarske školenie u významného českého krajinára Aloisa Kalvodu. S Kalvodovou školou absolvoval Benka v rokoch 1910-1914 viaceré maliarske cesty po Šumave, okolí Křivoklátu a Moravskom Slovácku. V roku 1910 prvýkrát verejne vystavoval svoje štúdie z Chodska. O dva roky neskôr, v roku 1913, bol jeho obraz "Štúdia smrekového lesa" prvýkrát vystavený v pražskom Rudolfíne.
Za honorár, na radu priateľov, odcestoval začiatkom leta 1913 do Veličnej na Orave. Táto študijná cesta mala pre jeho umelecký rast kľúčový význam. V roku 1915, s pozitívnym ohlasom v tlači, usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu v Rohatci a v roku 1917 ďalšiu v Strakoniciach.
Umelecký štýl a tvorba
Počas vojnových udalostí žil Benka ako nevojak v pohostinnom dome veľkostatkára Antonína Klenku, kde usilovne kreslil a zdokonaľoval svoj umelecký štýl. V ďalších rokoch si vyformoval svoj osobitý prejav na báze monumentalizujúceho expresionizmu. Jeho prvé maliarske práce niesli stopy Kalvodovho impresionizmu. V rokoch 1921 - 1927 objavil krásu slovenskej horskej krajiny a jej obyvateľov ako komplexný maliarsky program, ktorého cieľom bolo vytvoriť monumentálny obrazový priestor na oslavu života obyčajného človeka. Vlniacimi sa siluetami hôr a pahorkov uplatnil svoj zmysel pre dekorativizmus, ktorý čiastočne podporila secesia. Navrstvenými obrazovými plánmi budoval klasickú trojuholníkovú vertikálnu kompozíciu ako pôsobivú scenériu pre oslavu života.
Tento tendenčný romantizmus, prameniaci v ideách 19. storočia, plne rozvinul vo svojich dielach z vrcholného obdobia tvorby. V rokoch 1928 - 1934 pokračoval v monumentalizačnom štýle postromantického symbolizmu s námetmi zo slovenského života a mýtu. Benka sám formuloval svoj zámer: „Preto som nášho človeka podával silného a sebavedomého, lebo bol znevažovaný, vysmievaný, poddansky zhrbený, skromný, dobrotivý. Chcel som mu stavať pred oči človeka silného a smelého, aby sa spamätal a vypol prsia k nepoddajnosti.“ Na jeho vrcholných dielach dominuje typické Benkovské rozloženie kompozície: v pozadí kriviek údolí a pohorí v pastelových farbách sa vynímajú postavy zdatných mužov a žien, reprezentujúcich pracujúcich roľníkov. Tieto typizované figúry v kroji, bez individuálnych čŕt, zastupujú celú skupinu obyvateľov hornatých krajov žijúcich v ťažkých podmienkach. Zdôrazňoval dokonalú harmóniu človeka s prírodou, čím jeho obrazy napĺňa poetický pátos a silné emócie.
Po druhej svetovej vojne sa jeho tvorba v zásade nemenila. K žánrovým obrazom pribudli historické a povstalecké témy v monumentálnom poňatí. Ako mimoriadne pracovitý umelec rozšíril svoju tvorbu aj o voľnú a úžitkovú grafiku, knižnú ilustráciu a monumentálnu tvorbu.
Maliarstvo
Majster si vo svojom diele cenil predovšetkým maliarske kompozície vytvorené po dlhých prípravných fázach v ateliéri. Bola to jeho osobitosť, pocit zodpovednosti a náročnosť k vlastnej práci, ktorý ho viedol k tvorivému sústredeniu. „V prírode som nemohol tvoriť, tak ako som nemohol tvoriť priamo podľa skutočnosti. Príroda a skutočnosť mi boli iba prostredníkmi. Pri tvorbe ma nemali rušiť. Najlepšie sa mi pracovalo samému, uzavretému, obloženému štúdiami a kresbami z kraja, podľa ktorého mal vzniknúť obraz. Príroda mi bola studnicou, knihou, z ktorej som čerpal poučenie. Ateliér mi bol svätyňou,“ uviedol Benka. V jeho pozostalosti sa nachádza takmer 1100 maliarskych diel. Ambíciou Benku boli veľké plátna, pričom takýchto kompozícií, väčšinou veľkoformátových olejov, je približne 150. Ostatná a prevažná časť pozostáva zo skíc, návrhov a štúdií, ktoré mali pre Benku inšpiračnú úlohu pri znovunavodení zážitku z určitého kraja. Z výtvarného hľadiska vynikajú neobyčajnou sviežosťou a bezprostrednosťou.
Kresba
Benka požadoval, aby sa jeho kresby „posudzovali ako pomôcky, v ktorých nikto nehľadá umenie.“ Napriek tomu bol vynikajúcim kresliarom aj vo vysokom veku. Sila jeho talentu dodáva kresbám osobitú výraznosť a mnohé z nich sú plnohodnotnými umeleckými dielami. Základným kresliacim nástrojom bola pre Benku ceruzka, no používal aj mastnú kriedu, litografickú kriedu, uhol, atrament, pastel a tuš. V poslednom desaťročí života využíval aj guľôčkové pero.
Grafika
Úžitková grafika tvorí spolu s maľbou základ Benkovej tvorby. Jeho práca v oblasti knižnej ilustrácie, plagátov, diplomov či známok ho radí medzi významných predstaviteľov slovenskej úžitkovej grafiky. Vo voľnej grafike vytvoril len približne dve desiatky listov, venoval sa prevažne litografii a linorezu. Vznikol väčší súbor dvojfarebných litografií so slovenskými motívmi, ako aj ojedinelé grafické listy, napríklad s motívom pltníkov.
Sochárstvo a úžitková umelecká tvorba
V Benkovej bohatej tvorbe nájdeme aj pokusy z oblasti komorného sochárstva, ako napríklad soška jeho otca z roku 1921 či krojované figúry Bošáčana a Bošáčanky. Navrhoval aj pomník pre svojich rodičov. Okrem toho sa realizoval v návrhoch úžitkových predmetov (vázy, poháre, plakety, nábytok) a v monumentálno-dekoratívnej tvorbe.
Knižná grafika predstavuje najrozsiahlejší celok Benkovej úžitkovej umeleckej tvorby. Ilustráciami chcel burcovať národné povedomie a dvíhať sebavedomie čitateľa. Vychádzal pritom z klasickej slovenskej literatúry, ktorú romanticko-lyricky heroizoval. Ďalšou dôležitou oblasťou boli exlibrisy, ktoré mali slúžiť knihe a jej majiteľovi, nie zberateľskej výmene. V Benkovej tvorbe majú svoje miesto aj plagáty, návrhy na poštové známky, papierové peniaze a výzdoba bohoslužobných predmetov.
Uznanie a odkaz
Martin Benka sa v roku 1939 presťahoval z Prahy do Martina, kde strávil obdobie druhej svetovej vojny. Po oslobodení vytvoril pozoruhodný cyklus obrazov s povstaleckou tematikou. V roku 1948 mu bol udelený čestný titul Laureát štátnej ceny. Pri príležitosti 65. narodenín sa stal prvým slovenským maliarom, ktorému bol udelený titul Národný umelec. V roku 1963 bol vyznamenaný Radom republiky za celoživotné dielo.
Majster Benka túžil vybudovať ateliér a galériu v Malackách, no neuspel. Napokon mu postavili dom s ateliérom a galériou v Martine. Ako protihodnotu za poskytnuté pracovisko odovzdal štátu svoju rozsiahlu umeleckú zbierku, obsahujúcu vyše 5000 diel, ktorá sa stala základom fondu Múzea Martina Benku v Martine.
Posledné mesiace svojho života strávil u rodiny Šagalovcov v Malackách a u Jozefa Gavalíka v Kostolišti. Zomrel 28. júna 1971 v Štátnej nemocnici v Malackách. Po smútočnom obrade v Bratislave bolo jeho telo prevezené do Martina a uložené na Národnom cintoríne.
Vďaka iniciatíve miestnych občanov vznikla ešte za umelcovho života pamätná izba v kultúrnom dome v Kostolišti. Zachoval sa aj Benkov rodný dom, ktorý prešiel rekonštrukciou. Benkove diela je možné obdivovať nielen v Pamätnej izbe Martina Benku, ale aj v miestnom kostole, kde namaľoval obraz sv. Martina na koni, či v sobášnej sieni obecného úradu v Kostolišti, kde sa nachádza obraz "Záhorácka svadba".
Oživené pamiatky - Martin - Múzeum Martina Benku
Martin Benka, zakladateľ moderného slovenského prejavu v maľbe a kresbe, zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskom umení. Jeho diela sú svedectvom jeho umeleckého génia, lásky k rodnému kraju a hlbokého vzťahu k slovenskému ľudu.
V Martine roku 1945 založil Martin Benka spolu s maliarmi Karolom Ondreičkom, Emilom Makovickým a sochárom Fraňom Štefunkom výtvarné združenie Trojštít. V oblasti knižného dizajnu a typografie vytvoril Benka množstvo zaujímavých experimentálnych fontov a dizajnových úprav kníh.
Martin Benka vytvoril množstvo obálok kníh pre nakladateľa Leopolda Mazáča v Prahe a je autorom niekoľkých súkromných, nepredajných bibliofílií. Vystavoval na mnohých individuálnych výstavách, vrátane Banskej Bystrice.
Jeho prínos je možné spoznať aj v regióne Záhoria, kde dodnes stojí jeho rodný dom a v Kostolišti bola sprístupnená pamätná izba. Bol zakladajúcim členom a predsedom Spolku slovenských umelcov a Umeleckého odboru Matice slovenskej v Martine. Okrem maľby sa venoval grafike, úžitkovej grafike a ilustrácii. V roku 1958 vydal knižne svoju autobiografiu s názvom "Za umením".
tags: #martin #benka #placuce #dieta