For several years, humanity has been experiencing a period of polycrisis, characterised by numerous serious challenges. One significant consequence of this ongoing polycrisis in many countries is the growth and intensification of poverty. This article focuses on monitoring the development and changes in poverty across EU countries, with particular emphasis on Slovakia. The findings indicate that Slovakia achieved the second-worst position in terms of the average annual income poverty growth index during the monitored period. Moreover, according to the monitored income development indicator, Slovakia recorded the worst value within the entire EU. These developments have diminished the impact of income on alleviating poverty, and together with significant inflation growth (observed in the latter half of the monitored period), have led to its dominance over poverty. The shift in the dominant impact from income to inflation radically altered the trajectory of poverty development from long-term improvement to deterioration, resulting in a substantial increase in poverty in Slovakia. The results of the study also highlighted risks likely to contribute to further deepening of poverty. It is evident that the already challenging financial situation of households, combined with the adverse financial impacts of the first and the currently prepared second consolidation package in 2025, will lead to increased inflation and its confirmed negative impact on poverty.
Zmeny trajektórie vývoja chudoby na Slovensku a v EÚ v čase globálnej polykrízy: Changes in the trajectory of poverty development in Slovakia and the EU during the global polycrisis. (2025). Geografický časopis Geographical Journal, 77(2), 85-95. Economic growth, inequality and poverty in the EUA Michálek, J VýbošťokSocial Indicators Research 141 (2), 611-630, 20191222019Vybrané metódy merania regionálnych disparítA MichálekGeografický časopis 64 (3), 219-235, 2012442012Meranie chudoby územných celkov (regiónov) na príklade okresov SRA MichálekSociológia-Slovak Sociological Review, 7-30, 2004432004Identifying regional poverty types in SlovakiaA Michálek, MS MadajováGeoJournal 84 (1), 85-99, 2019282019
Reprodukcia chudoby nie je len individuálnym problémom, ale má aj širšie spoločenské dôsledky. Zvyšuje sa tak sociálna nerovnosť, znižuje sa ekonomický rast a rastú náklady na sociálne dávky a podporné programy. Džambazovič a Gerbery (2005) vo svojej práci "Od chudoby k sociálnemu vylúčeniu" poukazujú na prepojenie medzi chudobou a sociálnym vylúčením, ktoré ďalej zhoršuje situáciu postihnutých skupín. Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi definíciami a meraniami chudoby. Callan a Nolan (1991) diskutujú koncepty chudoby a chudobnej línie, zatiaľ čo Foster, Greer a Thorbecke (1984) predstavili triedu rozložiteľných mier chudoby, ktoré umožňujú hlbšiu analýzu. Eurostat (1998, 2009a, 2009b) a Európska komisia (2007) tiež poskytujú metodológie a odporúčania na meranie chudoby a sociálneho vylúčenia v Európskej únii.
Jedným z hlavných faktorov reprodukcie chudoby je obmedzený prístup k zdrojom, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť a kvalitné bývanie. Tieto základné potreby sú nevyhnutné pre dosiahnutie sociálnej a ekonomickej mobility. Keď rodiny nemajú dostatok finančných prostriedkov, ich šance na úspech v budúcnosti sa výrazne znižujú. Hicks a Streeten (1979) v práci "Indicators of Development - Search for a Basic Needs Yardstick" zdôrazňujú dôležitosť uspokojovania základných potrieb pre rozvoj jednotlivca aj spoločnosti. Ďalším významným aspektom je vplyv sociálneho kapitálu a ľudského kapitálu. Bourdieu (1986) definuje sociálny kapitál ako súbor zdrojov získavaných sieťou vzťahov; Becketov a ďalší prínosy ukazujú, že obmedzený prístup k vzdelaniu a zdrojom na jeho rozvoj obmedzuje tvorbu ľudského kapitálu (Becker, 1975).
Štúdie analyzujúce príjmovú distribúciu a mieru chudoby v rôznych regiónoch a krajinách poskytujú dôležité dáta pre pochopenie problému. Bartošová a Forbelská (2010) porovnali regionálnu monetárnu chudobu v Čechách a na Slovensku; analýzy ukazujú aj vplyv veku a vzdelania na finančnú situáciu rodín. Reprodukcia chudoby má širšie spoločenské dôsledky, zvyšuje sociálnu nerovnosť, znižuje ekonomický rast a zvyšuje náklady na sociálne dávky. Džambazovič a Gerbery (2005) poukazujú na prepojenie medzi chudobou a sociálnym vylúčením.
Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi definíciami a meraniami chudoby. Callan a Nolan (1991) diskutujú koncepty, Foster, Greer a Thorbecke (1984) predstavili rozložiteľné miery chudoby, Eurostat a Európska komisia poskytujú odporúčania na meranie. Efektívne riešenie reprodukcie chudoby vyžaduje zameranie na viacero oblastí: zlepšenie prístupu k vzdelaniu, podporu zamestnanosti, dostupnú zdravotnú starostlivosť a rozvoj sociálnych programov. Rodinná politika môže zohrávať významnú úlohu. Filadelfiová (2007) poukazuje na význam životného cyklu a medzigeneračného prenosu chudoby, čo naznačuje potrebu cieľových intervencií.
Hlbšie pochopenie mechanizmov reprodukcie chudoby si vyžaduje dlhodobý výskum a analýzu dát. Databázy ako EU-SILC (Eurostat, 2013) a projekty využívajúce tieto dáta sú kľúčové. Reprodukcia chudoby zostáva komplexným problémom, ktorý si vyžaduje multidimenzionálne riešenia a dlhodobú politickú vôľu.
- Podpora vzdelávania a prístupu k vzdelaniu ako fundament bohatstva budúcnosti
- Zvýšenie zamestnanosti a skvalitnenie pracovných podmienok
- Zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti
- Rozvoj sociálnych programov a rodinnej politiky
- Rodové dimenzie chudoby a mediácie reprodukcie chudoby
Regionálne rozdiely a typy chudoby na Slovensku
V notifikáciách výskumu sú regionálne rozdiely v úrovni blahobytu a vo vlastnení zariadení domácností zreteľné. Orava mala historicky nízke úrovne chudoby a zároveň vysoký podiel štvordetných a viacdetných domácností, pričom na Orave bol medián detí na domácnosť vyšší ako v iných regiónoch Žilinského kraja. Na Liptove domáce jednotky uvádzali najviac jednodetných a dvojdetných domácností. Celkovo najvyšší podiel mali domácnosti s dvomi deťmi. Miera sobášnosti rýchlo kolíše, čo sa odráža v štruktúre rodín. Dirk van de Kaa opisuje druhú demografickú revolúciu, ktorá zvyšuje individualizmus a oslabuje funkciu manželstva a rodiny, čo vedie k poklesu pôrodnosti.
Vybavenosť domácností a životná úroveň sú na Žilinskom kraji relatívne rovnomerné; vysoké percento respondentov vlastní televízor, práčku, PC a telefón. Auto je menej bežné, ale stále časté; rozdiely medzi regiónmi existujú. Deti sú významným rizikovým faktorom chudoby, pretože ich prítomnosť zvyšuje náklady a znižuje životnú úroveň. K týmto zisteniam sa pripája aj skúsenosť s dotáciami na školské potreby, ktoré zlepšujú výkonnosť detí v škole, pričom nepoberatelia týchto dotácií dosahujú mierne vyššiu úroveň blahobytu oproti poberateľom.
V súvislosti s pracovnou uplatnenosťou rodičov prevažuje zamestnanie na Plne úväzky alebo v regiónoch s vysokou zamestnanosťou, ako Liptov a Orava. Zhoršené pracovné možnosti rodičov sa odrážajú v nižšej miere blahobytu. Podobne, hoci USA skúšky ukazujú, že platená práca znižuje riziko chudoby, neeliminujú ju úplne, čo má význam pre slovenské regióny s relatívne vyššou mierou zamestnanosti, no nízkymi mzdami.
Príklad plytvania a poskytovanie podpôr
Implementácia dotačného systému na školské potreby bola hodnotená ako prínosná, najmä medzi tromi hodnotenými programami. Väčšina expertov aj respondentov monitoringu efektívnosti hodnotila dotačné programy veľmi pozitívne. Viacero faktorov ukazuje, že rodiny s deťmi a s oboma zamestnanými rodičmi sa dokážu lepšie vyrovnať s bežnými nákladmi a užšou mierou chudoby. Deti tak majú väčšiu šancu zúčastniť sa na vzdelávacích aktivitách a mimoškolských programoch, čo podporuje ich dlhodobú mobilitu.
Chudoba a pozornosť
Metodika a definície v kontexte reprodukcie chudoby
V rámci štúdie sa diskutujú koncepty a merania chudoby, rozdiely medzi definíciami a mriežkami mieri chudoby (Callan a Nolan; Foster, Greer a Thorbecke), a metodické odporúčania Eurostatu a EK. Pre efektívnu politiku je nevyhnutné mať kvalitné dáta a dôkladnú analýzu. EU-SILC, používaný Eurostatom, zohráva významnú úlohu, podobne ako projekty, ktoré tieto dáta využívajú. Reprodukcia chudoby je zložitý jav, ktorý vyžaduje komplexné riešenia a dlhodobú politickú vôľu.
Podporné faktory a odporúčania
Medzi kľúčové opatrenia patrí zlepšenie prístupu k vzdelaniu, silnejšia podpora zamestnanosti, dostupná zdravotná starostlivosť a rodinná politika zameraná na starostlivosť a rozvoj detí. Filadelfiová zdôrazňuje životný cyklus a medzigeneračný prenos chudoby, čo ukazuje potrebu cieľových intervencií v rôznych fázach života.
Reprodukcia chudoby si vyžaduje dlhodobý výskum a analýzu dát; práce ako The extent of poverty in the Czech and Slovak Republics 15 years after the split poskytujú kontext o vývoji po rozdelení spoločných štátov. Spoliehanie sa na databázy ako EU-SILC a výsledky z projektov Gerbery a Džambazovič umožňujú lepšie pochopenie rozsahu a charakteristík chudoby v EÚ.
tags: #michalek #reprodukcia #chudoby