Niekedy si prajeme, aby sme sa mohli vrátiť do bezstarostných čias detstva. V srdciach mnohých z nás stále drieme dieťa, ktoré túži po slobode a radosti. Aj keď dospievame, táto vnútorná iskra by nemala vyhasnúť.
Keď som bol decko tak som sníval večer v posteli, s otvorenými očami, o tom že budem dospelý. Teraz som dospelý no v srdci stále dieťa, malé dieťa, bezstarostný majster sveta. Zas len v keckách a teplákoch na ihrisku, najväčší problém dňa bol či chytím bus. A ako vysvetlím máti špinavú mikinu a ako prekĺznem zajtrajším dňom keď máme fyziku. Bezstarostná ľahkosť bytia flekuje na BMXe, malý saja džin, nekonečné zdroje energie.
Niekedy sa zdá, že dospievanie znamená stratu úprimnosti. Nevedel som že dospieť znamená stať sa klamármi, ale fakt je ten že sme boli viac úprimní ak faganí. Ale o to ide, zachovať si kúsok z hentej tej čistoty, čo keď zmizne a tá iskra v oku proste vyhorí.
Detstvo bolo plné dobrodružstiev a objavovania. S úsmevom na tvári celé dni tá malá riť, rozbíjala čo sa dalo po okolí balvanmi. Liezla po kanáloch, po strechách garáži a čo z nás bude keď sa nám z tých gebulí vytratia sny. Sega, Game Boy, Didaktik a Atari kopnem do toho lopta je v okne nebuď nasraný.
Spomienky na prvých kamarátov a ich eskapády nám pripomínajú bezstarostnosť tej doby. Môj prvý fella bol samozrejme môj starší brat, prekopávali sme loptu cez dom, urobili skrat. Pripravili o prúd elektriny, polku dediny. Dali vedieť susedom že budeme problémovými. Moji ďalší kamoši boli: Benďo a Jožo. Jožo ovládal karate, Benďo chodil s nožom. Raz Benďov nôž skončil v Jožovi. Ale že vraj nechtiac a tak sú stále kamoši. Boli sme neskutočne mladí a tak neskutočne sprostí. Jurovi som strelil vzduchovkou do nohy.
Dnešná realita je iná. Teraz sme starí parchanti, každý rok starší parchanti a naše ženy by sa najradšej hrali na mami. Neviem kámo chcem sa ešte nejaký čas flákať, daj mi majk, bacha spálim klub mada faka.
Nenecháme zomrieť to dieťa v nás, ktoré je plné energie a túžby po živote. Dieťa je v nás a robí občas poriadny rozruch. Kým nie je po nás, kým neoddychujeme v hrobe, budeme si uchovávať túto vnútornú mladosť.
Existuje názor, že sme deťmi, pokiaľ nemáme vlastné deti. Preto si treba dávať pozor na to, ako sa správame. Nikto nevie bezstarostne šlapať pedál, ak mu do toho zasahujú iní.
Čo ťa nezabije to ťa posilní, sa hovorí. Juro má druhé dieťa a už je dospelý. Ja stále robím rap, nie som odkázaný na systém, čo ma chce spraviť dospelým aj keď ním byť nechcem.
Učenie sa svojej novej úlohy rodiča dospelého dieťaťa - Jim Burns
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď dospievame, môžeme si zachovať iskru a bezstarostnosť detstva. Táto vnútorná energia nám pomáha prekonávať prekážky a žiť plnohodnotný život.
Analýza skladby "Dieťa vo mne" od Moja Reč feat. Zverina:
- Melodicness: Skladba pravdepodobne disponuje zapamätateľnou melódiou, ktorá podporuje jej emocionálny obsah.
- Acousticness: Zameranie na akustické nástroje by mohlo podčiarknuť úprimnosť a autenticitu textu.
- Valence: Hoci text spomína aj náročnejšie aspekty života, celkový dojem by mohol byť pozitívny, evokujúci nostalgiu a životnú energiu.
- Danceability: Rytmická štruktúra by mohla byť prispôsobená na tanec, čo odráža dynamiku a energiu mladosti.
- Energy: Skladba pravdepodobne vykazuje vysokú energiu, ktorá sa spája s témou bezstarostnosti a životnej sily.
tags: #moja #rec #dieta #vo #mne #text