Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Aké zdedí oči, aké vlasy bude mať, či bude mať olivovú pleť alebo ružovkastú. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný pomer 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré, nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené.
Za silné gény, ktoré sa ťahajú celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá.
Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť. Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov.
Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia. Keby tieto zmeny išli prirodzenou evolúciou, trvali by asi 850 000 rokov. Naši predchodcovia sa však presídlili z územia Afriky do dnešnej Európy už pred 35 000 - 40 000 rokmi.
Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu, podľa ktorej blond vlasy vznikli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Štúdia tiež tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov staršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď bol väčšinu územia pokrytá stepná tundra.
Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). KomBINáciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. Ak gén MC1R nefunguje správne, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Najrozšírenejšia ryšavá farba je podľa idnes.cz v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobila premiešavanie rás a tým znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Gény pre ryšavosť sú recesívne.
Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku; asi 40 percent Škótov má genetické predpoklady pre túto farbu. Dvojročné dvojčatá Cole a Klay z Manchesteru ukazujú, že dvojčatá rôznych rás môžu mať odlišný vzhľad pokožky a vlasov. Podľa odborníkov je pravdepodobnosť, že dvojica rozdielnych rás bude mať dvojčatá s výrazne odlišným vzhľadom, okolo jednej päťstotiny. Kolega hovorí: „Farba našej pokožky je daná množstvom génových variantov. Jeden z nich vytvára tmavší odtieň pleti a druhý zas svetlejší.“
Tieto génové varianty kontrolujú množstvo melanínu alebo pigmentu produkovaného v koži. Keď stretneme nových ľudí,Neveria mi, že sú dvojčatá. Ľudia ich na ulici zastavujú a chcú vedieť, ako je to vôbec možné. „Je to fascinujúce a zároveň šialené, ako gény fungujú. Hoci vyzerajú úplne inak, keď ich uvidíte spolu, jednoducho viete, že sú bratia.“
Evo-Ed: História, genetika a farba ľudskej pokožky
Gény a dedičnosť ovplyvňujú aj to, ako sa farby miešajú v populáciách počas migrácií a prípadných rapídnych zmenách prostredia. Materstvo a otcovstvo tak nejako určujú, ktoré odtiene melanínu sa v budúcnosti u väčšieho počtu potomkov objavia. Preto aj dnes vidíme, že farby očí a vlasov sa v populáciách líšia a že niekedy potomkovi pripadá vzhľad, ktorý sa líši od vzhľadu oboch rodičov.
- Oči a farba očí: dominantný vs. recesívny gen, percentuálne pravdepodobnosti podľa kombinácie rodičov.
- Vlasy: melanin a MC1R, rozdielne varianty vedú k tmavým, svetlým a ryšavým vlasom.
- Pleť: množstvo melanínu ovplyvňuje odtieň a kombinácie génov vedú k olivovej alebo svetlej pokožke.
Gény pre tmavé vlasy a oči majú tendenciu byť dominantné nad svetlými variantami. Avšak migrácia a genetická diverzita v populáciách spôsobuje, že výsledný vzhľad dieťaťa môže byť odlišný od vzhľadu oboch rodičov. Rastúce poznatky o MC1R a iných polymorphizmoch umožňujú lepšie pochopenie rozmanitosti ľudského vzhľadu na základe genetických znakov.
tags: #moze #mat #dieta #inu #plet #nez