Deň študentstva bol medzinárodnou študentskou úniou stanovený na 17. november, a to na pripomenutie udalostí z roku 1939, keď boli v Prahe po pohrebe českého študenta medicíny Jana Opletala potrestaní všetci českí študenti zatvorením všetkých vysokých škôl.
Udalosti z 17. novembra 1939
Jan Opletal bol postrelený v Žitnej ulici v Prahe počas protinacistickej demonštrácie 28. októbra 1939 (deň vzniku Česko-slovenskej republiky). V rovnaký deň bol zastrelený na Mezibranskej ulici v Prahe aj 22 ročný pekársky robotník Václav Sedláček. Opletal zomrel 11. novembra na dôsledky postrelenia do brušnej dutiny. Na jeho slávnostný pohreb 15. novembra 1939, ktorý sa konal v študentskej štvrti Prahy Albertov, prišli tisíce českých a slovenských študentov. Pohreb následne prerástol do ďalšej protinacistickej demonštrácie v centre Prahy. Ako odpoveď na ňu 17. novembra 1939 nariadil ríšsky protektor Konstantin von Neurath zatvorenie všetkých českých univerzít a internátov v Prahe, v Brne a Příbrame, potrestaní boli všetci českí študenti („Sonderaktion Prag vom 17. Už v noci zo 16. na 17. novembra došlo k rozsiahlemu zatýkaniu v radoch českého študentstva. Študenti zatknutí v Prahe boli internovaní v bývalých delostreleckých kasárňach v Prahe-Ruzyni. Internovaní v kasárňach a ďalší študenti, ktorých bolo 1 200 (muži nad 20 rokov), boli deportovaní do koncentračného tábora Sachsenhausen. Väčšina z týchto študentov bola do konca roka 1942 prepustená (po 3 rokoch), posledná skupina opustila Sachsenhausen v januári 1943.
České vysoké školy v Protektoráte Čechy a Morava zostali zatvorené až do konca 2. svetovej vojny, do 8. - 9. mája 1945. Nemecké vysoké školy boli dekrétom prezidenta republiky Edvarda Beneša z 18. októbra 1945 spätne zrušené ku dňu 17. novembra 1939. Niekoľko študentov sa pokúšalo nadviazať na predchádzajúce štúdium na nemeckých univerzitách, ale v tomto období nimi neboli prijímaní. V ojedinelých prípadoch sa im podarilo štúdium nadviazať v Bratislave.
Štúdium českých študentov počas vojny
Roku 1941 dostal obmedzený počet českých študentov možnosť študovať priamo v Nemecku. V letnom semestri bolo s Hitlerovým súhlasom prijaté na štúdium medicíny a technických odborov 35 Čechov. O rok neskôr, v júli 1942, bola založená nadácia poskytujúca štipendiá na štúdium v Ríši. Z 3 500 uchádzačov bolo k štúdiu prijatých 380. Medzi podmienky, ktoré museli uchádzači splniť, patrili dobrá znalosť nemčiny a vzťah k Ríši. Nutné bolo tiež štátno-politickej preskúmanie. Každý uchádzač musel mať rasový pôvod zodpovedajúci nemeckým požiadavkám - tento bod bol obsiahnutý aj vo zvláštnom výnose ríšskeho ministra pre vedu, školstvo a osvetu Bernharda Rusta z 1. mája 1942. Českí študenti boli pod neustálou kontrolou, v nemeckých školách boli rozmiestnení tak, aby nevytvárali väčšie skupiny a mohli študovať len niektoré, tzv. nezávadné, odbory. Zakázané bolo štúdium spoločenskovedných odborov a práv.
Niektorí československí študenti odišli ilegálne do Veľkej Británii, kde im (napríklad medikom) bolo umožnené pokračovať (dokončiť) štúdium. Študenti v Británii, ktorí boli internovaní do koncentračného tábora Sachsenhausen spísali informačnú brožúru a ich aktivita proti nacizmu vyvrcholila vyhlásením Medzinárodného dňa študentstva 17. novembra 1941, keď sa v Londýne uskutočnila prvá študentská medzinárodná konferencia. Zišli sa na nej delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Dr. E. Beneša a exilovej československej vlády.
„My, študenti Veľkej Británie, všetkých jej domínií a Indie, Severnej a Južnej Ameriky, Sovietskeho zväzu, Belgicka, Československa, Francúzska, Grécka, Číny, Holandska, Nórska, Poľska, Juhoslávie a všetkých slobodných krajín, aby sme si uctili pamiatku popravených a umučených študentov, ktorí ako prví zdvihli svoj hlas na znamenie odporu proti nacistickým utlačovateľom v roku 1939, prehlasujeme 17. november za Medzinárodný deň študentstva.“
LEIKERT:Deň študentstva je jediný medzinárodný sviatok, ktorý má korene v Čechách a na Slovensku
Narodenie dvojičiek v slovenskej spoločnosti 18. a 19. storočia
Narodenie dvojičiek malo a má v rodine vždy špecifické miesto. V dnešnej spoločnosti je narodenie dvojčiat vnímané skôr kladne, pretože pri jednom tehotenstve prídu na svet hneď dvaja potomkovia. Na druhej strane je výchova dvoch detí náročnejšia, a preto súčasná západoeurópska spoločnosť poznačená demografickým regresom a charakterizovaná trendom modernej jednodetnosti narodenie dvojičiek môže vnímať aj negatívne. Pre túto spoločnosť, ktorej znaky sú zjavné aj na našom obyvateľstve, je charakteristický vyšší sobášny vek, a teda aj vyšší vek prvorodičiek. Tieto faktory v niektorých prípadoch vyvodzujú dôsledky, kedy manželské páry (často krát po márnych pokusoch otehotnieť) využívajú ponuku modernej medicíny. S umelým oplodnením vzniká aj tendencia narodenia dvojičiek či ešte väčšieho počtu súrodencov.
Pohľadom do cirkevných matrík v 18. a v 19. storočí sa snažíme odkryť miesto dvojičiek v slovenskej vidieckej spoločnosti. Ako často sa mikroregión dediny stretával s viacrakými narodeniami. Ako boli tieto narodenia označované v cirkevných matrikách a čo sprevádzalo narodenie a krst dieťaťa. Agregatívnym výskumom cirkevných matrík sa pokúsime zistiť či sa z dvojičiek častejšie rodili chlapci alebo dievčatá. Pohľadom do slovenskej rodiny sa dozvieme aké mená najčastejšie dostávali dvojičky a predstavíme si prípady opakovaných viacrakých narodení tým istým manželským párom.
Štatistiky narodenia dvojičiek
V katolíckej farnosti Lúčky tvorili dvojičky podiel 2,46 % zo všetkých narodených detí za dvestoročné obdobie. V evanjelickej farnosti Turičky tvorili dvojičky vyše 3 % zo všetkých narodených. Do polovice 18. storočia sa dvojičky v Turičkách rodili len veľmi zriedkavo, čo môže naznačovať aj prípady štatistickej podregistrácie viacnásobných tehotenstiev. V nasledujúcom šesťdesiatročnom období 1761-1820 sa v evanjelickej farnosti narodilo spolu 88 detí z dvojičiek, čo predstavovalo vyše 72 % všetkých dvojičiek narodených v rozmedzí rokov 1691-1890. Počet narodení detí - „blížencov“ - vyvrcholil v 80. rokoch 18. storočia, kedy sa v Turičkách narodilo takmer každé desiate dieťa z dvojičiek. Tieto zvýšené počty možno odôvodniť aj zvýšeným počtom pôrodnosti na prelome storočí, avšak zvýšený pomer narodených dvojičiek pretrvával až do konca devätnásteho storočia, kedy už počet narodených klesal. Podobný vývoj zaznamenala i hornooravská farnosť Rabča, kde predstavoval podiel dvojčiat v rokoch 1766-1896 2,18 % zo všetkých pôrodov. Najviac narodených dvojičiek sa objavovalo, rovnako na prelome 18. a 19. storočia. Vo farnosti Lukáčovce sa najviac dvojičiek rodilo v poslednej štvrtine 18. storočia. Výrazne nad priemer sa dvojičky v tejto katolíckej farnosti rodili aj v polovici 19. storočia. V tejto oblasti tvorilo narodenie dvojičiek najmarkantnejší podiel zo všetkých porovnávaných farností, a to 3,28 % z narodených. Väčšina výskumov dokazuje, že frekvencia narodenia dvojičiek sa pohybuje okolo 1,9 % zo všetkých narodených. Pri týchto hodnotách však nemôžeme zabúdať, že ide o mikroregióny, v ktorých hodnoty môžu byť skreslené a tým závery nemôžeme predkladať v absolútnom svetle. Vo výskumoch poľských autorov sa pomer dvojičiek medzi narodeniami všetkých detí pohyboval od 1,3 % cez 2,0 do 2,2 %.
Pohlavie a krstní rodičia dvojičiek
Výskumy v sledovaných lokalitách uvádzajú index maskulinity 104 až 105 narodených chlapcov na 100 dievčat. Zdanlivú nerovnosť vyrovnáva slabšia imunita a odolnosť chlapcov (sprevádzaná vyššou úmrtnosťou) ako dievčat, čím sa stával pomer narodených viac-menej vyvážený. Vo farnosti Lúčky sa z dvojičiek rodilo viac dievčat ako chlapcov v počte 54 chlapcov ku 58 narodeným dievčatám (index maskulinity 93,1). Na druhej strane bol v Turičkách tento pomer vymenený. Ako dvojičky sa v evanjelickej farnosti narodilo 64 chlapcov a 58 dievčat (index maskulinity 110,4). V Lukáčovciach medzi narodeniami dvojičiek prevyšovali rovnako chlapci. Avšak samotný rozdiel tvoril len jeden prípad narodenia, teda dvaja novorodenci. Na rozdiel od spomínanej vyrovnanosti pohlaví pri narodeniach bol vo farnosti Rabča pomer narodených chlapcov omnoho nižší ako počet dievčat. V rokoch 1766-1895 sa narodilo 160 chlapcov a 198 dievčat. Celková hodnota indexu maskulinity sa pohybovala v hodnote 80,8.
Krst dieťaťa bol významnou udalosťou nielen pre samotného potomka či potomkov, ale aj pre rodičov a blízke okolie. Hoci sa s krstom zbytočne neotáľalo a dieťa bolo krstené čo najkôr „quam primum“, krstní rodičia boli starostlivo vyberaní. Na druhej strane sa odmietnutie krstného rodičovstva pokladalo za neprípustné a nehodné odpustenia pred Bohom i človekom. Krstní rodičia boli často vzdialenejší príbuzní alebo známi rodičov. Pre krstných rodičov vyplývali aj záväzky voči svojmu krstňaťu a jeho rodine. Keďže krstní rodičia niesli pred cirkvou zodpovednosť za duchovnú gramotnosť dieťaťa, kňaz ešte pred krstom skúsil či poznajú vyznanie viery a modlitbu Pána a potom, počas vysluhovania sviatosti aj sami vyznali vieru za krstené dieťa.
V prvej polovici 18. storočia, kedy sa v praxi definitívne presadilo kanonické nariadenie o dvoch krstných rodičoch pri narodeniach dvojičiek, bola skutočnosť naďalej odlišná. K najčastejším prípadom, kedy dvojičky „krstil“ jeden pár, muž a žena, sa pridával aj variant ďalšej krstnej matky. Tieto prípady troch krstných rodičov neboli viazané na krsty dvojičiek podľa pohlavia. Na začiatku 19. storočia boli najčastejšie prípady dvoch krstných otcov a dvoch krstných mám, teda každé dieťa krstil iný pár. Od dvadsiatych rokov sa objavovali varianty, kedy dvojičky mali krstného otca spoločného, ale mali rozdielne krstné matky. V Turičkách sa v 18. storočí najčastejšie pri krstoch dvojčiat objavovali dve mená krstných otcov a dve mená krstných matiek. Každé z narodených detí, teda, malo „vlastných“ krstných rodičov. V tomto období mali aj deti, ktoré sa narodili bez súrodenca, rovnaký počet krstných rodičov. Objavovali sa aj prípady, kedy dve deti mali za krstných rodičov iba jeden pár. Častejšie však pri krste dvojičiek asistovali viaceré osoby. Stávalo sa tak najmä v 18. storočí a počet týchto krstných rodičov sa pohyboval od päť do sedem.
Sezónnosť a mimoriadne prípady narodenia dvojičiek
V cirkevných matrikách sme zaznamenali aj prípady, kedy sa dvojičky rodili po sebe vo veľmi krátkom čase. Výnimočná situácia nastala v októbri 1778 v Lúčkach. Vtedy sa v piaty, devätnásty a tridsiaty deň mesiaca narodili tri páry dvojičiek. Boli to dcéry Jána a Kristíny Veinds, Mária a Zuzana, narodené 5. októbra, dcéry Juraja a Evy Neüschla, Martina a Mária Terézia, narodené 19. októbra a dcéry Martina a Kataríny Neüschla, Alžbeta a Katarína, narodené 30. októbra. O takmer sto rokov neskôr sa v tej istej farnosti opakovala podobná situácia. V roku 1870 sa v mesiacoch január až máj narodili tri páry dvojičiek. Dvakrát to boli dve dievčatá a raz zmiešaný pár. Záznamy v matrike hovoria, že dve zo šiestich narodených detí umreli už pri pôrode a jedno dievča o mesiac neskôr. Prvý prípad bol z 21. januára, vtedy sa Ignácovi a Helene Turtsanovcom narodili dcéry Mária a Veronika. Staršia z nich podľa matriky umrela už 11. februára. Ignácovi a Terézii Oszvaldovcom sa narodili 9. marca dcéra Alžbeta a mŕtvy syn. A nakoniec sa Ambrózovi a Márii Puszkailerovcom 31. mája narodila dcéra Mária a jej mŕtva sestra. V Rabči na Orave bol výnimočným obdobím kalendárny rok 1889, kedy sa od 5. januára do 31. decembra narodilo...
V období pred demografickým prechodom, kedy sa zo 100 narodených detí viac než 40 nedožilo dvoch rokov, ľudia nevnímali detskú úmrtnosť tak tragicky, ako je tomu dnes. Omnoho častejšie pri pôrode umrela aj rodička, avšak pri príchode na svet dvojičiek sa toto riziko rapídne zvyšovalo. Pôrody v rodine boli každoročnou záležitosťou, no narodenie dvojičiek znamenalo v živote rodiny väčšie starosti o nevyhnutné sociálne zabezpečenie dvojčiat. Pred rodinou stáli viaceré existenčné otázky, ktoré narodenie dvojičiek ešte znásobovali. Išlo najmä o zabezpečenie stravy pre matku, aby mala dostatok výživy pre oboch potomkov. Okrem týchto nákladov musela rodina vynaložiť viacej prostriedkov aj pre pôrodnú babicu, ktorá bola pri takomto pôrode nevyhnutná. Koniec koncov krst dvoch detí stál rodinu viac z hľadiska povinností voči cirkevnej a svetskej vrchnosti.
tags: #narodenie #a #umrtie #v #rovnaky #den