Vybrala som si tohto autora práve preto, že napísal túto úžasnú knihu, ktorú by som odporúčala prečítať nie len všetkým deťom ale aj dospelým. Myslím si, že v tejto knihe autor neskutočne výstižne opísal správanie dospelých z pohľadu dieťaťa. Určite vystihol aj zlé vlastnosti, ktoré sú u dospelých v dnešnej dobe veľmi časté. Veľmi sa mi páčia aj myšlienky, ktoré nachádzame počas čítania tejto knihy. Človek sa pri čítaní tohto príbehu určite zamyslí a možno si aj uvedomí nie jednu vec. Postava Malého princa je krásny príklad pre dieťa pretože práve tento malý chlapec si uvedomoval aký sú dospelí a hlavne bol zdvorilí a plný lásky a samozrejme zvedavosti ako každé dieťa. Vážil si lásku, priateľstvo a ľudí a tak by to malo byť u každého z nás. Veď práve láska k ľuďom, slušnosť, pokora je budúcnosť pre pekný svet a takisto pre ľudí. Tento príbeh nie je dlhý ale človek sa pri čítaní nie raz musí zamyslieť aby všetkému pochopil.
Život Antoine de Saint-Exupéry
Antoine de Saint Exupéry ( obrázok č. 1) bol francúzsky spisovateľ, letec a často je považovaný tiež za filozofa. Antoine sa narodil 29. 6. 1900 v Lyone a tragicky zahynul 31. 7. 1944 pravdepodobne zostrelený nad Korzikou. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny a študoval v Paríži. Od roku 1921 pôsobil v letectve. Bol pilotom u rôznych spoločností a od roku 1934 v službách Air France. Ako pilot bol zamestnaný vo viacerých leteckých spoločnostiach a lietal na rôznych linkách. Pokúsil sa i o rekordné lety a niekoľkokrát aj havaroval. Počas 2. svetovej vojny bol vojenským pilotom vo francúzskej oslobodzovacej armáde v severnej Afrike. Jeho život i tvorba sú mimoriadne súrodé. Oboje určuje Antoina ako letca, ale aj ako hlboko citlivého a ušľachtilého človeka. Po otcovej smrti rodina bývala striedavo na zámkoch Saint-Maurice-de-Remens a La Môle u príbuzných z matkinej strany. Roľný rozľahlý park zámku sa vryl všetkým deťom hlboko do pamäti a na šťastné chvíle tu prežité spomínal Antoine celý život. Mal veľmi rád svoju matku, po celý život mu bola útočiskom. V rodine mu hovorili „Kráľ Slniečko“, pre jeho modré oči a blonďavé vlasy. Rodina sa roku 1909 odsťahovala do Mansu k starému otcovi, kde Antoine nastúpil s bratom do jezuitskej internátnej školy. Už v detstve písal Antoine básne, zaoberal sa aj „vynaliezaním“ a obdivoval pilotov lietajúcich na prvých prototypoch lietadiel. Civilné letisko bolo vzdialené sedem kilometrov od zámku a malý Antoine patril k jeho častým návšštevníkom. V roku 1916 študoval na internátnej škole vo Fribourgu vo Švajčiarsku, potom na lýceu v Paríži a maturoval v roku 1917. V Paríži sa Saint-Exupéry pripravoval na zloženie skúšok na námornú akadémiu. Skúšky nespravil, a tak sa bez veľkého záujmu zapísal na štúdium architektúry v Akadémii krásnych umení. Tomuto odboru sa však ďalej nevenoval. V roku 1921 začal pracovať ako radový vojak v opravárskych leteckých dielňach v Neuhofe, tam absolvoval aj letecký výcvik z pilotovania. Už vtedy túžil vstúpiť do vojenského letectva, no pre odpor rodiny sa tejto možnosti vzdal. Rád a búrlivo diskutoval v kaviarňach o literatúre už skôr, teraz však, vďaka svojej príbuznej prišiel do kontaktu so spisovateľskou komunitou. Zoznámil sa s Louisou Vilmorinovou a zasnúbili sa. Získal diplom civilného i vojenského pilota, ale krátko na to bol v roku 1923 ťažko zranený pri nehode. Louisa a jej rodina si nepriali, aby sa potom k lietaniu znova vrátil, došlo preto k ich rozchodu. Po svojom návrate do Francúzska, kde sa stal obľúbeným a uznávaným členom literárnych kruhov, čelil často finančným problémom. Privyrábal si aj reportážami, napr. o svojej ceste do Moskvy. S priateľom Prévotom sa pokúsili o diaľkový let New York - Ohňová zem, ale v Guatemale došlo k havárii a Exupéry utrpel mnohé zlomeniny. So začiatkom druhej svetovej vojny nastúpil kapitán Saint-Exupéry na letisko v Toulouse. Napriek tomu, že bol lekármi prehlásený za neschopného vojnových letov, usiloval sa, aby sa mohol aktívne zapojiť, čo si nakoniec presadil. Napriek tomu, že už prekročil štyridsaťtriročnú vekovú hranicu vojnového pilota, získal povolenie lietať. Svoj limit však Exupéry vysoko prekročil a 31. júla 1944 vzlietol z Korziky a z tohto sa už nevrátil. Okolnosti jeho smrti nie sú dodnes jasné.
1.2 Tvorba Exupéry písal romány a poviedky hlavne zo života letcov. Život nechápal ako dobrodružstvo ani ako čin pre čin, ale ako hrdinstvo a obetavosť pre iných. Jeho diela boli myšlienkovo hlboké, už od začiatku vzbudzovali veľký čitateľský ohlas. Jeho próza predstavuje výzvu k ľudstvu, aby zachovalo našu krásnu planétu. Tým, že zobrazil veľkosť a silu človeka v ťažkých časoch vojny, i vlasným príkladom statočnosti, získal si popularitu na celom svete. Jeho päť kníh sa viaže k piatim miestam na svete, kam ho priviedla služba. Jeho spisovateľská cesta sa začala v roku 1926 keď začal písať svoj prvý román Pošta na juh. Tento román ho priviedol do Afriky k mysu Juby a v tejto knihe čerpá námet z pobytu na letisku na Sahare - hrdinom je dopravný pilot, ktorý preváža poštu do Francúzska, po núdzovom pristátí v púšti zahynie. Kniha je o odvahe, dobrodružstve i o láske. Ďalšie dielo Nočný let ho priviedlo k Buenos Aires. Nočný let je románová reportáž inšpirovaná pôsobením autora na letisku v Buenos Aires - hovorí o hrdinstve a odvahe priekopníkov nočných letov, ktorí sa zaslúžili o prvú pravidelnú leteckú linku medzi Francúzskom a Argentínou. Zem ľudí ku Guatemale. Zem ľudí je literatúra faktu, súbor spomienok, reportáží, úvah o zodpovednosti letcov, ich samote, pocitoch strachu i hrdinstve. Kniha vyjadruje Exupéryho osudovú túžbu - vzlietnuť, aby lepšie videl zem a ľudí. Ďalšia kniha Vojnový pilot ho priviedla k horiacemu francúzskemu mestu Arrasu a posmrtne vydaná Citadela k Afrike. Táto kniha mala tvoriť akýsi súhrn jeho morálnych a filozofických zásad. Na rozdiel od iných jeho kníh, nečerpá priamo z leteckej tematiky. Je časovo neukotvená, nemá zreteľný dej. Antoine de Saint - Exupéry ju písal od roku 1936 až do posledných dní svojho života. Ďalšia z jeho kníh vydaná v roku 1942 bola Vojnový pilot, ktorá dávala počas vojny jeho krajanom nádej na oslobodenie Francúzska. Mala fenomenálny úspech hlavne v anglickom vydaní. Ďalej v roku 1943 vyšiel List rukojemníkovi, kde vyjadruje Antoine svoju vieru v duchovné hodnoty ľudstva, odsudzuje predsudky a proti rasizmu stavia úctu k človeku. Vo všetkých knihách opisuje udalosti, ktoré sa mu v leteckej službe stali, kolegov, ľudí, s ktorými sa stretol náhodne, i ľudí, ku ktorým ho viazali hlboké citové putá. Boli preňho podnetmi k úvahám o postavení človeka vo svete, o jeho zodpovednosti za druhých. Celým svojim umením sa staval proti vojne. Písal romány i reportáže. Počas 2. svetovej vojny už ako uznávaný spisovateľ vyzýval Francúzov k jednote v boji proti nacistickým okupantom. Vo všetkých svojich knihách Exupéry rozvíjal filozofické a morálne ideály, ktoré sa snažil priviesť do dokonalosti práve dielom Citadela.
Malý princ
Knihu Malý princ ( obrázok č. 2) napísal Antoine de Saint-Exupéry v roku 1943 a je to filozofická rozprávka, ktorá patrí k medzivojnovej literatúre. Malý princ je súčasne jeden z najslávnejších a najviac prekladaných rozprávkových príbehov modernej svetovej literatúry. Kniha bola preložená do viac ako 180 jazykov a dialektov. Celosvetovo sa predalo viac než 80 miliónov kópií. Je jednou z päťdesiatich najpredávanejších kníh. Kniha Malý princ bola spracovaná aj v niekoľkých filmových adaptáciách a aj vo filmovom muzikáli od Lemera Loeweho.
Táto filozofická rozprávka pre dospelých je hlavne o základných životných hodnotách ako o priateľstve, prekonávajúcom osamelosť tak o zodpovednosti a umení získať si lásku ľudí. V tejto knihe je veľa metafor a prirovnaní a nájdeme tu rôzne, hlboké myšlienky autora. Kniha obsahuje tiež autorove kresby, ktoré sú reprodukované vo väčšine vydaní. Rozprávačom je akoby sám autor (Antoine de Saint-Exupéry). Rozprávač v ôsmich kapitolách zoznamuje čitateľa s príbehom Malého princa.
Keď bol autor ešte maličký chlapec, čítal v knihe článok o veľhadovi, o ktorom sa písalo, že dokáže zjesť hocijakého živočícha. A tak sa pokúsil nakresliť slona zavretého vo veľhadovi. Ukázal svoju kresbu dospelým, ale tí povedali, že je to iba obyčajný klobúk a tak sa vzdal svojho umeleckého nadania a stal sa pilotom. Počas svojho života stretol mnoho dospelých a keď sa mu niekto zdal o trocha bystrejší, skúsil uňho s kresbou veľhada, ale zakaždým bola odpoveď rovnaká: „To je klobúk.“ A tak sa prestal pýtať na veľhada a radšej začal žiť samotársky. No jedného dňa s odstupom času sa stalo niečo neobvyklé. Stroskotal so svojím lietadlom v strede obrovskej púšte, kde nebolo ani nohy.
Keďže nemal ani mechanika, ani cestujúcich vo svojom lietadle, rozhodol sa, že sa to pokúsi opraviť sám. Veď čo iné mu ostávalo na opustenej púšti. Lenže voda, ktorú mal by mu vystačila sotva na osem dní. V ten deň bol veľmi unavený, a tak rýchlo zaspal. Keď sa zobudil, neveril vlastným očiam. Stál pred ním chlapec so žiarivo-zlatými vlasmi a prosil ho, aby mu nakreslil ovečku. Bol prekvapený a stále nechápala z kade sa zjavil chlapec a čo od neho chce. „Ovečku?“. No chlapec stále dokola opakoval: „Nakresli mi ovečku.“ A tak malý princ dostal ovečku: Nepáčila sa mu ani jedna ovečka. Buď bola stará alebo chorá. Vždy bolo niečo zle.
Rozprával o svojej planéte B612, kde mal tri sopky, ktoré každý deň čistil a 3 baobaby. Porozprával mu aj o kvete a o tom, ako sa o ružu staral. Po stretnutí s pijanom, kráľom, biznismenom a márnivcom bol presvedčený, že dospelí sú veľmi čudní. Zapáčil sa mu až lampár, lebo bol oddaný svojej práci a nerobil to iba pre seba.
Ako poslednú navštívil Zem. Na nej uvidel presne také kvety, ako mal na svojej planéte. Malý princ bol zrazu smutný a mrzutý lebo zistil, že ma obyčajnú ružu a nie jedinečnú kvetinu. Až po stretnutí s líškou, s ktorou sa skamarátil, zistil veľmi dôležitú vec. Jeho kvetina bola jedinečná, pretože sa o ňu staral a dával jej svoju lásku.
Na Zemi sa stretáva s hadom, ktorý mu kladie hádanky a pripomína, že ľudia sú často osamelí aj medzi ľuďmi. Stretnutie s líškou učí princa, že „dobre vidíme iba srdcom“ a že „to hlavné je očami neviditeľné“. Líška objasňuje, čo znamená skrotiť a prečo je vzťah dôležitý. Pripomína, že zodpovednosť vzniká zo vzťahu a že sme zodpovední za všetko, čo si skrotíme.
Porovnávanie dospelých a detí ukazuje, že dospelí často kladú na prvé miesto fakty a čísla a zabúdajú na city a fantáziu. Malý princ sa učí vidieť svet srdcom a nachádza vnútornú múdrosť prostredníctvom priateľstva, lásky a zodpovednosti.
Táto kniha je alegorickým príbehom o kontraste sveta dospelých a sveta detí, o putách, ktoré vznikajú zo starostlivosti a trpezlivosti. Ilustrácie autora sú dôležité pre pochopenie diela a ukazujú, že slová majú svoje limity.
- Hlavné postavy: Pilot a Malý princ.
- Vedľajšie postavy: Kráľ, Márnivec, Pijan, Biznismen, Lampár, Zemepisec, Líška, Domýšľavec, Pijan, Poruchy očí.
- Hlavný tematický motív: priateľstvo, láska, zodpovednosť a hľadanie zmyslu života.
Symbolika a motívy
Allegorický príbeh využíva symboly: srdce, ruža, studňa, had, líška. Zobrazuje svet pohľadom dieťaťa a kontrastuje ho so svetom dospelých. Dielo zdôrazňuje, že „všetko dôležité je neviditeľné“ a že pravé bohatstvo spočíva v vzťahoch a empatii.
Historický kontext a recepcia
Malý princ vznikal v roku 1943 počas exilu autora v Amerike a rýchlo sa stal jedným z najznámejších a najprekladanějších diel svetovej literatúry. Do roku 1946 vyšlo prvé francúzske vydanie a od tej doby počet jazykov a vydaní len rastie. Dielo bolo ocenené aj filmovými a divadelnými adaptáciami a muzikálmi.
Malý princ (zhrnutie knihy)
Vplyv na čitateľov a interpretácie
Malý princ je filozofická rozprávka, ktorá oslovuje deti aj dospelých. Kladie otázky o ľudskosti, fantázii a hodnote priateľstva. Rozprávačovo „ja“ zdieľa svoje vlastné skúsenosti z púšte a spojenie s ružou a líškou predstavuje hlboké reflexie o zodpovednosti a osamelosti.
V slovenskej a českej literárnej kultúre sa dielo stalo súčasťou školských aj voľnočasových čítaní. Prepojenie príbehu so skutočnými udalosťami Saint-Exupéryho života dodáva texte autentickosť a hĺbku.
tags: #narodenie #maleho #princa