Detstvo je obdobie intenzívneho rastu a vývoja, počas ktorého si dieťa formuje základné predstavy o sebe a svete okolo seba. Nehody a traumatické udalosti môžu tento proces vážne narušiť a zanechať trvalé následky na psychickom zdraví dieťaťa. Je dôležité porozumieť týmto vplyvom a poskytnúť deťom potrebnú podporu a pomoc.
Nezhody v rodine majú veľký vplyv na dieťa. Všetky nezhody v rodine by mali byť riešené tak, aby o nich deti nevedeli. Nie vždy je to možné, ale každý rodič by sa mal snažiť, aby od takýchto nehôd boli deti ušetrené. Najviac deti ovplyvňujú nezhody rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti. Je to prípad, kedy sa deti dostávajú do patovej situácie, nakoľko nevedia, na stranu ktorého z rodičov sa prikloniť. Potom sú neustále napäté a cítia sa ako medzi dvomi mlynskými kameňmi.
Podobne vyplývajú na deti aj nezhody rodičov, ktorý nežijú v spoločnej domácnosti. V tomto prípade, keď nie sú s oboma rodičmi, ale len s jedným, čiastočne môžu na to zabudnúť a nie sú viazané tým, že by sa mali prikloniť na stranu konkrétneho rodiča. V oboch prípadoch ale pod vplyvom rodičov môže nastať situácia, že sa dieťa otočí niektorému z nich chrbtom. Stáva sa to najčastejšie u detí, ktoré sú ľahko ovplyvniteľné.
Ovplyvňovanie detí nastáva aj pri nerešpektovaní sa rodičov navzájom. To má veľmi zlý vplyv, nakoľko potom deti často prestávajú všetko rešpektovať. Nerešpektujú žiadne stanovené pravidlá a tak ak ich prekročia, ani si neuvedomia, že robia niečo zlé. Niekedy rodičia v týchto prípadoch výchovu nahrádzajú financiami a snažia sa náklonnosť dieťaťa kúpiť, čo tiež nie je dobre.
Negatívny vplyv majú aj nezhody rodičov s okolím. Či už sa to týka rodiny alebo širšieho okolia. Takéto nezhody môžu v deťoch vyvolať pocit, že je normálne zle vychádzať s ostatnými. Všetko toto konanie v deťoch často vyvoláva takú reakciu, že v dospelosti mávajú problémy vo vzťahoch.
Konflikty sú súčasťou každého vzťahu
Väčšina rodičov nechce, aby ich deti počuli, ako sa hádajú, ale samozrejme, nie je vždy možné ich od všetkého ochrániť, a ani to nie je dobré. Konflikty sú v ľudskej spoločnosti normálnou súčasťou každého vzťahu. Je skvelé, ak rodičia dokážu tieto nezhody zvládať konštruktívne - tak učia aj deti zdravému riešeniu sporov.
Konflikty sú súčasťou života, zvýšime hlas, lebo v tej chvíli nevieme nájsť iné riešenie. Často sa tak stáva v prítomnosti detí, alebo aj keď nie napriamo, dieťa vycíti, že rodičia sa nerozprávajú bežným tónom, neobjímajú sa, nekomunikujú a obchádzajú jeden druhého.
Deti reagujú rôzne, chlapcom sa mení správanie na problémové, dievčatká sú ľútostivejšie. Vedeli ste, že dieťa už v útlom veku, približne od 6. mesiacov vníma nepohodu medzi rodičmi? Reaguje neverbálne - problémami so spánkom, s upokojením, plačlivosťou.
Štvrtou najčastejšou témou rozhovorov na linkách pomoci sú myšlienky na samovraždu. Pri podozrení na samovražedné myšlienky sa odporúča priamo sa opýtať. Rozhovor o samovražde nezvyšuje riziko jej dokonania. Je dôležité prejavovať chápavosť, snahu pomôcť pri riešení problémov a hľadať odbornú pomoc.
Nezhody medzi rodičmi majú na deti veľký vplyv, tušíte, ako veľmi ich to ovplyvňuje? Zdroj: istock4 druhy konfliktov rodičov, ktoré ničia detskú psychiku. Hádky a nezhody sú v každej domácnosti, ale záleží od vás ako rodičov, či ich viete rozumne riešiť. Myslite na to, že vaše deti vnímajú váš spôsob vzájomnej komunikácie a učia sa od vás. Je dokázané, že časté konflikty medzi rodičmi, napätie a neistota v domácom prostredí zvyšujú riziko depresie u detí v dospelosti, riziko konfliktov s rovesníkmi a tiež znamenajú horšie výsledky v škole.
Odkedy dieťa tieto konflikty vníma? Myslíte si, že dieťa nevie čo sa deje ak sa vyslovene pred ním nehádate a nekričíte? Výskumy tvrdia, že už od 6. mesiaca života dieťa vníma nepohodu medzi rodičmi. Reaguje neverbálne - problémami so spánkom, s upokojením, plačlivosťou.
Deti sa cítia byť vinné za to, že nedokázali rozvodu svojich rodičov zabrániť, alebo že práve ony sú dôvodom rozvodu. V zásade platí, že rozvod zvyšuje závislosť malých detí od rodičov. Malé deti dlhšie túžia po tom, aby sa ich rodičia dali znovu dokopy. Veria, že sa tak stane.
Vzhľadom na prirodzený egocentrizmus, ktorý sme spomínali v inom článku, dieťa si naivne myslí, že dokáže ovplyvniť čokoľvek vo svojom živote, a že všetko sa deje pre neho a kvôli nemu. Podobne si môže myslieť, že keď odišiel otec, môže odísť aj mama, a ono tak zostane úplne samo. Obava, že sa oň nebude mať kto postarať, narastá.
Môžu sa vyskytnúť rozdiely v tom, ako budú reagovať chlapci a ako dievčatá. Chlapci sú všeobecne hlučnejší a pohybovo aktívnejší. Vzhľadom na vytváranie identity, prebiehajúce hormonálne, telesné a psychologické zmeny, reakcie u dospievajúcich detí môžu byť výraznejšie a vážnejšie, než u menších detí. Dospievajúce dieťa môže byť agresívne, aby potrestalo rodičov za rozvod. Môže sa emocionálne vzdialiť od rodičov, prejavovať sa nezávislo, rebelantsky.
Podľa najnovších štúdií, u veľkej väčšiny detí sa nerozvinú vážne problémy v prežívaní a správaní. Zaujímavé však je, že v dospelom veku aj tieto deti hovoria o prežívanej bolesti a negatívnych spomienkach. To, ako budú deti prežívať rozvod, aj ako rýchlo sa prispôsobia novej situácii, závisí od rozvádzajúcich sa rodičov - teda akým spôsobom sa budú rozvádzať. Lepšie sú na tom deti, ktorých rodičia dokázali obmedziť konflikty spojené s rozvodom a nevystavovali ich hádkam.
Ak rodičia chcú zmierniť negatívny dopad rozvodu na psychické zdravie svojich detí, bude si to vyžadovať veľkú námahu, prácu na sebe, trpezlivosť aj citlivosť. Dieťa potrebuje jednoznačné a pravdivé odpovede na svoje otázky: Prečo sa to stalo? Kde budem bývať? Kedy sa stretnem s druhým rodičom? Kde budem chodiť do školy? Ako to bude ďalej?
Dieťa potrebuje zažiť férové jednanie svojich rodičov, napr. Dohodnúť sa spoločne na ich dodržiavaní a snažiť sa, aby ste ich obaja vo výchove uplatňovali rovnako. Je totiž potrebné, aby ste v prípade ich porušenia pred deťmi fungovali ako tím a boli jednotní.
Dieťa potrebuje poznať nové pravidlá, no bude trvať aj na niektorých vlastných. Dieťa potrebuje vedieť, že rozvod je rozhodnutím rodičov. Stretnutia s druhým rodičom sa majú odohrávať podľa pravidelného harmonogramu, najlepšie v neutrálnom prostredí. Hrať sa na ideálnu rodinku, chodiť spolu na výlety, tváriť sa, že všetko je v poriadku, je pre deti zbytočne mätúce. Ideálne je, keď sa riadime rovnakými, alebo aspoň podobnými pravidlami v oboch domácnostiach.
Pred deťmi nehovoríme „škaredé veci“ na toho druhého, nepoužívame deti ako poslíčkov, nebojujeme o ich priazeň, nepýtame sa ich, koho majú radšej. Deti takisto nezaťažujeme osobnými starosťami, tie rozoberáme výlučne s priateľmi alebo odborníkmi. Pokiaľ na ťažkosti s prežívaním a správaním našich detí upozorňujú napr. učitelia, resp. Dlhodobý stres môže spôsobiť, že kvalita rodičovstva utrpí. Rozvod často prispieva k depresii, úzkosti, ale aj zneužívaniu návykových látok. Z toho plynú ťažkosti pri vykonávaní práce a výchove detí.
Robert E. Emery vypracoval Listinu práv detí rozvádzajúcich sa rodičov. Listina vychádza z toho, že rodičia sú povinní postarať sa o svoje deti aj počas tohto náročného obdobia. Má právo na to, aby sa včas dozvedelo o všetkých dôležitých z পরিবর্তনoch, ktoré postihnú jeho život.
Konštruktívny a deštruktívny konflikt
Táto odborníčka v novom článku v odbornom magazíne Journal of Family Psychology ukazuje, ako zvládanie alebo nezvládanie konfliktov rodičov emočne ovplyvňuje ich deti. Existujú konštruktívne riešenia sporov, pri ktorých funguje pokoj a úcta, napriek rozdielnym názorom. Vtedy býva konflikt zameraný na jednu tému a výsledkom sporu je dosiahnutý pokrok smerom k riešeniu problému. Pri deštruktívnom konflikte sú prítomné negatívne emócie a prejavy - hnev a odpor. Argumentácia sa často odchyľuje od hlavnej témy a dotyčný spomína všetko možné, často veci z dávnej minulosti. Výsledkom nie je žiaden pokrok, práve naopak.
Olena Kopystynska spolu s kolegami zistili, že ak jeden z rodičov pristupuje ku konfliktu deštruktívne, na deti takýto konflikt pôsobí negatívne - zanecháva ich v emocionálnej neistote pokiaľ ide o ich rodinný život. Nezvládnuté riešenie konfliktov medzi rodičmi vytvára atmosféru disharmónie a neistoty v celej rodiny, deti prestávajú cítiť potrebné bezpečie. Dokonca i deti mladšie ako 3 roky môžu byť týmito situáciami ohrozené, i keď si často myslíme, že oni to „nechápu“ a „neriešia“. Len nie sú schopné neistotu vyjadriť slovne.
Štyri skupiny rodičovských párov
Vo výskume vedci identifikovali štyri skupiny rodičovských párov: rodičia, ktorí obaja riešili konflikt konštruktívne, páry, kde matka bola konštruktívnejšia a otec deštruktívny, páry, v ktorých bola matka deštruktívna a otec konštruktívny a páry, v ktorých obaja riešili konflikty deštruktívne. Taktiež skúmali podporné a drsné správanie rodičov, pričom podporné zahŕňalo pozitívne vyjadrenia, citlivosť voči potrebám dieťaťa, stimulovanie poznávania. Naopak, drsné správanie bolo často spojené s prejavmi hnevu a nespokojnosti s dieťaťom.
Výsledkom štúdie bolo zistenie, že otcovský štýl výchovy nie je ovplyvnený riešením konfliktov medzi nimi a matkami dieťaťa. Avšak matky z páru, v ktorom otec riešil konflikt konštruktívne a ony deštruktívne boli tvrdšie voči svojim deťom ako v prípade párov, v ktorých obaja rodičia riešili konflikt konštruktívne.
Nie všetky konflikty sú zlé
„Zistili sme, že keď rodičia používajú konštruktívne riešenie konfliktov, deti sa cítia menej neisté pokiaľ ide o rodinnú klímu. Akonáhle však už jeden z rodičov argumentuje deštruktívne narastá neistota a obavy detí v rodinných vzťahoch... Nie všetky konflikty sú zlé, je to o tom, ako ich zvládate a riešite.
Vzhľadom na to, že deti sa v reálnom svete stretávajú s konfliktom, môže byť pre ne dobre zvládnutý rodičovský konflikt dôležitý.
Nezdravé hádky znamenajú nielen ubližovanie si navzájom, ale predovšetkým ubližujete vašim deťom. Protijedom je aktívna náprava konfliktu - dohoda, ospravedlnenie a pozitívne ukončenie napätia. Nemusí to však byť jednoduché.
Ani rozvod nepomôže vždy Množstvo štúdií jasne dokazuje, že konflikty rodičov zanechávajú trvalé následky na duševnej, fyzickej, emocionálnej pohode detí a prejavia sa aj v študijných výsledkoch. I keď po rozvode môžu byť rodičia šťastnejší, deti neraz nie sú.
Deti sa totiž od svojich rodičov učia, ako byť dospelými. Priemerné manželstvo, aj keď sa rodičia sem-tam hádajú, ale s mierou a efektívne, nemusí byť horšie pre deti ako rozvod (a to aj keď láska medzi rodičmi do veľkej miery vyprchala). Naopak, vysokokonfliktné (časté hádky, psychické, neraz i fyzické telesné násilie, urážky, osočovanie) prostredie je omnoho horšie ako rozvod rodičov, pretože môže mať vážne škodlivé a trvalé účinky. Veľkým problémom je, ak hádky a osočovanie pretrvávajú aj po rozvode - opäť na to doplatí dieťa.
Ako riešiť večné konflikty? Zmenou vzorca, ako sa správate jeden k druhému. Musíte byť však obaja pripravení zmeniť sa, chcieť urobiť túto zmenu a spolupracovať. Rovnako treba byť trpezliví, pretože takáto práca trvá najmenej dva roky, samozrejme, výsledky by sa mali ukazovať priebežne.
Ktorý typ konfliktov sa vyskytuje u vás? Buďte k sebe úprimní a prezrite si nižšie uvedené kategórie konfliktov. Ktoré sú vo vašom správaní bežné? Ktoré pozorujete na správaní partnera? Ak narátate viac ako päť toxických prejavov konfliktov, je čas popracovať na zmene.
Štyri kategórie potenciálne škodlivých konfliktov:
- 1. Zjavný konflikt - zahŕňa fyzické ubližovanie a vážne emocionálne utrpenie. Jeho prejavmi sú: fyzické násilie, vyhrážky, strkanie, krik a hádzanie alebo ničenie predmetov.
- 2. Menej zjavný, ale dobre známy konflikt - zahŕňa zablokovanie dverí, ktorými môžete vyjsť z bytu či priestoru hádku, fyzické obmedzovanie, búšenie na zamknuté dvere, nadávky, osočovanie, prenasledovanie, vyhrážky rozvodom a podobne. Za príznak tohto druhu konfliktu môžeme považovať aj pitie alkoholických nápojov na upokojenie. Veľmi nebezpečné je zapájanie ostatných do situácie a neustále obviňovanie druhého partnera z problémov.
- 3. Menej nápadné formy konfliktu - pri tejto kategórii ide predovšetkým o tón hlasu a výber slov, ktoré pri vzájomnom rozpore používate. Môžu zahŕňať sarkazmus, vyhýbanie sa zodpovednosti, vyjadrovanie pohŕdania pred deťmi, osočovanie, prekrikovanie, bránenie sa. Patrí sem aj časté podporovanie hádky zmenou témy a popieranie niečoho, o čom obaja viete, že sa stalo.
- 4. Zákerný a neverbálny konflikt - prejavy týchto nezhôd nie sú zákonite škodlivé (ak trvajú krátko a sú zriedkavé), ale určite sú nepríjemné. Zahŕňajú gúľanie očami, vzdychanie, stiahnutie sa, mrmlanie a spanie v inej miestnosti bez zjavného dôvodu.
Ako prelomiť kolobeh konfliktov? Pri vážnych konfliktoch, ak ich máte obaja záujem riešiť je najlepšie vyhľadať skúseného terapeuta, ktorý sa venuje vzťahovým problémom. Buďte si vedomí, že terapia je tvrdá práca a väčšina je na vás. Terapeut vás naučí, ako zmierniť napätie a neprenášať ho na deti.
Detská psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková je úspešná detská psychologička. Práci s deťmi sa venuje už viac ako 30 rokov. Pracuje s deťmi s rôznymi problémami, s celými rodinami, s učiteľmi a so školskými kolektívmi. Detská psychologička vníma zmeny v poslednej dobe.
Byť obetným baránkom rodiny alebo problémovým dieťaťom: Úprimnosť o dysfunkcii
Traumy sú rany na duši, ktoré sú často dlhé roky skryté, neraz o nich ani nevieme, ale aj tak majú veľký vplyv na náš život. Hojenie týchto rán je dlhodobý a náročný boj. Príčinou traumy sú tzv. „acts of comission“ (niečo, čo sa stalo a nemalo stať - napríklad týranie či zneužívanie), ale aj takzvané „acts of omission“ - niečo, čo sa malo stať a chýbalo, resp. nestalo sa (napr. absencia lásky, blízkosti a uznania).
U veriaceho človeka s traumou môže byť špecifickým dôsledkom bolesť v duchovnom živote, neschopnosť modliť sa, pretrvávajúci pocit takzvanej „nevyspovedateľnej“ viny či vlastnej nehodnosti, prípadne úplná neschopnosť nadviazať vzťah s Bohom a odpor voči duchovnému životu či Cirkvi.
Téma, s ktorou sa my psychológovia pomerne dosť často stretávame v praxi. Podstatné je zamyslieť sa nad tým, že pre dieťa je z hľadiska jeho psychického vývinu lepšie vyrastať s rodičmi, ktorí aj keď nežijú spolu, tak sú spokojní, ako vyrastať s oboma rodičmi v jednej spoločnej domácnosti a byť svedkom ich dennodenných hádok a konfliktov. To, čo zažíva dieťa v domácom prostredí a ako vníma vzťahy medzi rodičmi, sa výrazne podpisuje na jeho vnímaní a nadväzovaní budúcich vzťahov.
Vzťahová väzba je trvalé a hlboké emocionálne puto medzi dvoma osobami. U dieťaťa sa dá pozorovať už v ôsmom mesiaci. Tento vzťah k matke má evolučný význam a slúži pre dieťa ako symbol bezpečného prístavu. Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťaťa a znamená, že si uvedomuje, ako matku potrebuje.
Dieťa si zvyčajne vytvára vzťahovú väzbu s viacerými osobami, ako napríklad otec, brat, sestra, dedko, babka alebo opatrovateľka. Je dôležité, aby dieťa malo možnosť vytvárať si bezpečné vzťahové väzby, ktoré mu poskytnú pocit bezpečia a istoty.
Pokakávanie u detí, odborne nazývané enkopréza, je citlivý a znepokojujúci problém, ktorý ovplyvňuje mnoho rodín. Ide o stratu kontroly nad vyprázdňovaním stolice u dieťaťa, ktoré už predtým túto schopnosť ovládalo. Najčastejšou príčinou je dlhotrvajúca zápcha, ktorá je často dôsledkom zadržiavania stolice. V mnohých prípadoch zohráva kľúčovú úlohu psychika dieťaťa.
Úspešné riešenie pokakávania u detí si vyžaduje citlivý, trpezlivý a komplexný prístup. Je dôležité vyhľadať lekársku a psychologickú pomoc, zaviesť pravidelný režim vyprázdňovania, upraviť stravu a zabezpečiť dostatok pohybu.
Vedci zistili, že nepriaznivé zážitky z raných rokov matky sa prenášajú na jej deti. Matky s traumatickou minulosťou častejšie žijú v horších sociálno-ekonomických podmienkach, čo znižuje ich materinskú citlivosť a zvyšuje riziko partnerských konfliktov a depresie. Tieto faktory následne ovplyvňujú vývin dieťaťa.
Je dôležité prerušiť medzigeneračný cyklus traumy poskytovaním finančnej podpory, služieb duševného zdravia a rodičovského poradenstva mladým rodinám. Skríningové nástroje pre nepriaznivé zážitky z detstva sa dajú jednoducho implementovať do pediatrických a materských zdravotníckych služieb, čo umožní včasnú identifikáciu a podporu ohrozených rodín.
Možno sa vám zdá, že to neustále opakujeme dokola, ale taká je pravda - deti sa najviac učia od nás, z prostredia, v ktorom vyrastajú. Neučia sa však len to, čo ich chceme naučiť, ale aj to, čo by sme v podstate ani nechceli. Ak sami nezvládame svoje emócie, konflikty, situácie, nemôžeme sa potom čudovať, že bude mať problém i dieťa.
Preto je najdôležitejšie pri výchove zamerať sa sami na seba a dôsledne dbať na to, že my sme príkladom. Vždy, aj vtedy, keď sa hneváme, zúrime, plačeme, či prepadáme stresu.
Koncept smrti u detí sa vyvíja postupne a je závislý od veku. Mladšie deti berú smrť ako dočasný a vratný stav, prirovnávajú ju ku spánku alebo k výletu. Staršie deti si uvedomujú, že smrť je trvalá a týka sa všetkých. Je dôležité hovoriť s deťmi o smrti otvorene a vysvetľovať im príčiny smrti primerane veku.
Proces trúchlenia u detí prebieha podobne ako u dospelých. Deti môžu prežívať smútok, hnev, úzkosť a iné emócie. Je dôležité, aby mali priestor na vyrozprávanie a aby im bola poskytnutá podpora a pochopenie.
Nehody a traumatické udalosti majú negatívny vplyv na osobnosť dieťaťa. Môžu viesť k sebaobviňovaniu, depresiám a v extrémnych prípadoch aj k suicidiu. Dôsledky nehôd sa ťažko zisťujú, identifikujú a dokazujú. Je ťažké jednoznačne určiť, či dieťa trpí v dôsledku nehody, alebo z iných príčin.
Dopad nehôd na dieťa závisí od mnohých faktorov, vrátane veku, vývojovej fázy a pohlavia dieťaťa. Odolnosť dieťaťa voči negatívnym vplyvom nie je konštantná a mení sa v závislosti od týchto faktorov. Dôležitú úlohu zohráva aj povaha samotných detí. Niektoré deti spôsobujú rodičom nepríjemnosti alebo stresy, napríklad deti príliš živé alebo mentálne postihnuté. Títo rodičia potom majú náročnejšiu úlohu a môžu sa dopúšťať neprimeraného zaobchádzania. Násilie je často prejavom moci a nadradenosti nad dieťaťom, ale môže sa vyskytovať aj samo o sebe.
Násilie na dieťati môže mať rôzne formy, vrátane telesného týrania, ponižovania a psychického zneužívania. Telesné týranie môže zanechať tržné rany na hlave a viesť k Shaken Infant Syndrom (syndrómu traseného dieťaťa), často bez vonkajších príznakov. Psychické týranie, ako napríklad ponižovanie, môže mať nepredstaviteľné dôsledky na sebavedomie dieťaťa.
Týranie a zanedbávanie sú formy syndrómu CAN, ktoré sa často viažu na rodinné prostredie. Dieťa je citovo závislé na starostlivosti rodičov a potrebuje, aby napĺňali jeho základné potreby. Ak sa tak nedeje, môže to viesť k vážnym psychickým problémom.
Násilie na dieťati je závažný problém, ktorý má ďalekosiahle dôsledky na jeho psychický vývoj.
Dnes máme vysokú mieru rozvodovosti, už nezostávame s partnerom kvôli deťom. Tieto deti znášajú rozvod oveľa ľahšie, ako deti, ktorých rodičia sa pred nimi nehádali. Tie druhé totiž nemali žiadne signály o tom, že niečo nie je v poriadku. Väčšina detí, samozrejme, nechce, aby sa ich rodičia rozviedli. Mnoho ľudí preto chce zotrvať v manželstve len kvôli deťom. Práve naopak - veľké hádky, pravidelné konflikty, verbálna a fyzická agresivita, to všetko vyvoláva u detí úzkosť, strach a neistotu. Bojová atmosféra môže podporiť aj ich vlastnú agresivitu, ktorú obrátia voči slabším vrstovníkom alebo zvieratám.
Na mnohé deti má rozvod iba krátkodobé negatívne účinky. Úzkosť, hnev, šok, nedôvera a ďalšie pocity a reakcie, sa zmenšujú alebo zmiznú do konca 2. roka po rozvode. Odborníci pravidelne potvrdzujú, že ak rodičia mali vysokú konfliktnosť počas rozvodu a po ňom, ich deti sa prispôsobovali zmenám ťažšie. Problémové správanie a emocionálne ťažkosti vtedy pretrvávali, alebo sa prehĺbili.
Začnite identifikáciou aspektov výchovy, s ktorými obaja súhlasíte. Úspech dosiahnete práve vtedy, ak začnete niečím, s čím sa stotožňujete namiesto toho, aby ste sa zamerali na rozdiely, ktoré spôsobujú konflikty. Skúste sa zamerať napríklad na aspekty výchovy, ktoré používa váš manžel. Je na nich niečo, čo sa vám páči? Akým tónom ich aplikuje? Ako na to reagujú deti? Skúste oceniť to, že váš manžel sa snaží, aj keď používa výchovu, s ktorou sa až tak nestotožňujete. Platí totiž, že aj keď sa nezhodnete na rovnakej výchove, výchova oboch stojí na láske k rodine a deťom.
Najväčší vplyv na to, akú výchovu aplikujeme v našej rodine, majú naši rodičia. Či už súhlasíte s výchovou, akú vám dávali vaši rodičia a prevládala v domácnosti, rozhodnutia, ktoré aktuálne robíte ako rodič sú čiastočne dôsledkom toho, ako ste boli vychovaní. Bez nejakých vonkajších podnetov sú rodičia náchylní opakovať výchovu, aká bola v domácnosti, kde vyrastali. Faktom je aj to, že ak rodičia nesúhlasia s výchovou, ktorú dostali, budú sa takýmto vzorcom snažiť čo najviac vyhnúť. Ale zároveň platí, že ak ich výchova ich vlastných rodičov niečím oslovila, budú ju aplikovať aj oni sami. Ak teda chcete nájsť spoločnú reč so svojím partnerom ohľadom rozdielov vo výchove, zamerajte sa práve na vaše pôvodné rodiny. Zahĺbte sa do spomienok na výchovu u vás doma, na to, čo sa vám na nej páčilo, poprípade nepáčilo.
Zaiste existujú pravidlá výchovy, na ktorých sa zhodnete hneď. Sú to pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a zdravia. Do tejto kategórie patrí napríklad vhodné teplé oblečenie v zime, používanie bezpečnostných pásov pri jazde autom alebo používanie prilby pri bicyklovaní či na korčuliach. Ďalšími základnými pravidlami môžu byť tie, ktoré sa týkajú rodinných hodnôt. Sem patrí vzdelávanie alebo rešpekt voči ľuďom.
Hovorí sa, že rodičovstvo je maratón, nie šprint. A práve preto si výchova detí vyžaduje dôkladné premýšľanie a zameranie na budúcnosť. Predstavte si svoje deti, ako dospelých ľudí, ktorí sú na pohovore do práce. Zamestnávateľ od nich žiada, aby sa charakterizovali 3-4 prídavnými menami, vlastnosťami, ktoré sú im vlastné. Aké vlastnosti by ste ako rodičia chceli, aby vaše deti v dospelosti mali? Ak sa spoločne na nejakých 3-4 zhodnete, sú to tie, ktoré môžete spoločnou výchovou podporiť. Ak napríklad chcete, aby bolo vaše dieťa zodpovedné, veďte ho k zodpovednosti samostatnosťou. Čo sa školy, ale aj pomáhania v domácnosti týka.
Je v poriadku, ak nesúhlasíte s niektorými otázkami disciplíny, kľúčové je však nediskutovať o tom pred deťmi a nepodrývať vzájomne svoju autoritu. Dať partnerovi najavo tento fakt môžete napríklad práve použitím nejakého spoločného (najlepšie neverbálneho) signálu. Vyhnite sa role dobrého a zlého policajta Vyhnúť by ste sa mali aj tomu, aby ste sa navzájom ako rodičia dávali do rôznych rolí. Vo výchove je typická rola dobrého alebo zlého policajta. Príkladom môže byť výrok: „Však počkajte, keď príde otec domov.“ Čo počuje dieťa, keď mu mama povie niečo podobné? Začne otca brať ako zlého policajta, ktorý dá do poriadku celú domácnosť, bude kričať poprípade udeľovať tresty. Podobné výroky posilňujú u detí pocity, že jeden z rodičov je lepší ako ten druhý a to vôbec nie je správne.
Pravidelne diskutujte o pokrokoch a možných kompromisoch vo výchove. Berte na vedomie problémy, ktoré nastali a riešte ich. Vyhľadajte podporu S podobným problémom týkajúcim sa výchovy sa určite nestretávate len vy. Mnoho rodín pracuje na rovnakom probléme. Ak budete cítiť, že potrebujete podporu, možno pohľad tretej strany, skúste si nájsť nejakú komunitu, poprípade zapojiť sa do nejakých online kurzov rodičovstva, či diskusií na podobnú tému. Alebo sa len spýtať na názor a skúsenosti priateľov.
Otázka kompromisu v spoločnej disciplíne a výchove sa môže zdať vskutku skľučujúca a náročná. Určite zapracujte na tom, aby vaše rozdielne názory na danú problematiku nespôsobili konflikty vo vašom manželstve/partnerstve či celej rodine. O všetkom sa dá predsa diskutovať.
Dobrý večer. Chcela by som sa spýtať, čo robiť keď sa s manželom vôbec nezhodujeme vo výchove syna (4r). Ja som vždy tá ,,prísnejšia” a manžel kluďas. Keď ja synovi niečo zakážem- manžel povolí / keď syn neposlúcha a ja nadávam, poprípade mu capnem- manžel ho ľutuje / keď mi syn nadáva alebo udrie ma- manžel sa ohradí tým, že to nevidel alebo nepočul… a takto by som vedela vymenovať XY vecí. Ak mu manžel aj vynadá alebo capne a syn začne plakať, hneď si ho k sebe pritúli a mojká ho. S manželom sa skoro vôbec nehádam len kvôli synovi a nášmu rozdielnemu pohľadu na výchovu. No problém je v tom, že syn už tomu čo robí on aj ja chápeme a chce len tatinka. Je na mňa dosť drzí, moc si kúpne dovolí, povie mi aby som mi dala pokoj a že ma neľúbi. V manželovej prítomnosti ma často odmieta a chce len jeho. Keď som so synom sama je úplne iný, správa sa kumne pekne ale ako príde manžel domov, syn sa otočí o 180 stupňov. Prosím poraďte ako to riešiť, už som z toho nanervy a dosť ma trápi ako sa syn ku mne chová.
GALÉRIA Nezhody medzi rodičmi majú na deti veľký vplyv, tušíte, ako veľmi ich to ovplyvňuje? Zdroj: istock4 druhy konfliktov rodičov, ktoré ničia detskú psychiku. Hádky a nezhody sú v každej domácnosti, ale záleží od vás ako rodičov, či ich viete rozumne riešiť. Myslite na to, že vaše deti vnímajú váš spôsob vzájomnej komunikácie a učia sa od vás. Je dokázané, že časté konflikty medzi rodičmi, napätie a neistota v domácom prostredí zvyšujú riziko depresie u detí v dospelosti, riziko konfliktov s rovesníkmi a tiež znamenajú horšie výsledky v škole. To stále nie je všetko. Pôvod večných hádok v domácnosti môže byť dokonca ešte v detstve súčasných rodičov, a tak sa prenáša celé generácie. Čo robiť, ak si uvedomujete, že doma je stále napätie a hádate sa s manželom pred svojimi deťmi?
Každý konflikt nemusí byť zlý, ale... V dlhodobom spolužití je konflikt nevyhnutný. Niektoré druhy konfliktov nie sú škodlivé pre deti, práve naopak - mnohému sa z nich naučia. Závisí to predovšetkým od frekvencie, intenzity, hĺbky a formy konfliktu.
Nezdravé hádky znamenajú nielen ubližovanie si navzájom, ale predovšetkým ubližujete vašim deťom. Protijedom je aktívna náprava konfliktu - dohoda, ospravedlnenie a pozitívne ukončenie napätia. Nemusí to však byť jednoduché.
Deti sa učia od narodenia a aj keď si to mnoho z nás nechce pripustiť, deti svojím správaním kopírujú nás, ako aj celé svoje okolie. Preto si treba dať pozor na to, čo pred nimi povieme, ako sa správame a podobne. Nemali by sme od nich čakať to, čo sami nedodržujeme.
Nezhody v rodine majú veľký vplyv na dieťa. Všetky nezhody v rodine, by mali byť riešené tak, aby o nich deti nevedeli. Nie vždy je to možné, ale každý rodič by sa mal snažiť, aby od takýchto nehôd boli deti ušetrené. Najviac deti ovplyvňujú nezhody rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti. Je to prípad, kedy sa deti dostávajú do patovej situácie, nakoľko nevedia, na stranu ktorého z rodičov sa prikloniť. Potom sú neustále napäté a cítia sa ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Málo detí má to šťastie, že rodičia nájdu cestu, ako spoločne problémy riešiť a aj sa im to podarí.
Podobne vyplývajú na deti aj nezhody rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. V tomto prípade, keď nie sú s oboma rodičmi, ale len s jedným, čiastočne môžu na to zabudnúť a nie sú viazané tým, že by sa mali prikloniť na stranu konkrétneho rodiča. V oboch prípadoch ale pod vplyvom rodičov môže nastať situácia, že sa dieťa otočí niektorému z nich chrbtom. Stáva sa to najčastejšie u detí, ktoré sú ľahko ovplyvniteľné.
Ovplyvňovanie detí nastáva aj pri nerešpektovaní sa rodičov navzájom. To má veľmi zlý vplyv, nakoľko potom deti často prestávajú všetko rešpektovať. Nerešpektujú žiadne stanovené pravidlá a tak ak ich prekročia, ani si neuvedomia, že robia niečo zlé. Niekedy rodičia v týchto prípadoch výchovu nahrádzajú financiami a snažia sa náklonnosť dieťaťa kúpiť, čo tiež nie je dobre.
Negatívny vplyv majú aj nezhody rodičov s okolím. Či už sa to týka rodiny alebo širšieho okolia. Takéto nezhody môžu v deťoch vyvolať pocit, že je normálne zle vychádzať s ostatnými. Všetko toto konanie v deťoch často vyvoláva takú reakciu, že v dospelosti mávajú problémy vo vzťahoch.
Ak preto nevieme sami riešiť vzniknuté problémy, mali by sme vyhľadať odbornú pomoc. Vedieť požiadať o pomoc nie je prejavom slabosti, ale sily, lebo len silný človek si dokáže priznať chybu a požiadať o pomoc. Každý problém je špecifický a tak má každý podľa okolností svoje individuálne riešenie. Môže sa zdať, že problémy sú rovnaké a tak by mohlo pomôcť aj rovnaké riešenie, ale je to mylná predstava.
V týchto prípadoch si naozaj treba uvedomiť, že dieťa je ľudská bytosť, ktorá všetko vníma, učí sa kopírovaním správania rodičov ako aj celého okolia. Keď sa narodí, učí sa hovoriť počúvaním a opakovaním. Správa sa rovnako, ako vidí, že sa správa jeho okolie. Po narodení potrebuje pomoc, potrebuje lásku, starostlivosť, pozornosť a podobne. Keď je dieťa milované, je šťastné. Tak je to po celý život a u každého človeka. Je dobré správať sa k okoliu tak, ako chceme, aby sa okolie správalo k nám. Často nám na druhých vadí správanie, ktoré nám podvedome vadí práve na nás. Nekazme preto svoje deti tým, že sme im zlým vzorom. Deti sú naša budúcnosť. Preto ak chceme, aby bola pekná, ukážme im, ako si ju môžu vytvoriť.
Bývate pravidelne s partnerom v konflikte kvôli výchove vašich detí? Mnoho partnerov žije v harmonickom zväzku bez hádok, pokiaľ neprídu deti. Neraz až vtedy prichádzajú na rad otázky ohľadne výchovy a zistia, že ich pohľady sú odlišné. Nezhody pri výchove detí, môžu byť problém, ktorý dokáže ovplyvniť negatívne celú rodinu. Riešenie disciplíny voči dieťaťu sa tak razom môže otočiť na konflikty medzi partnermi. A keď si tieto nezhody všimnú aj samotné deti, nie je to dobrý signál. Deťom je jasné, že nefungujete ako tím a plodí to v nich len úzkosť a ďalšie problémy so správaním.
V rodinách existujú rôzne modely výchovy. Známe sú liberálna výchova, demokratická či autoritatívna výchova. Deti sú na výchovu svojich rodičov veľmi senzitívne a preto ľahko odhalia, ako na svojich rodičov. Rýchlo zistia, ktorý z rodičov je miernejší a odpustí im všetko, čo vyvedú. Vedia tiež, ktorý je prísny a dá im za neposlušnosť trest. Na prvý pohľad sa môže takáto rodinná situácia zdať ako tak v poriadku, ak sa však pozrieme do hĺbky, je to naozaj niečo, na čom treba pracovať. Súvisí to totiž s tým, že sa rodičia nevedia zhodnúť na spoločnej výchove, že každý z rodičov preferuje a uprednostňuje iné výchovné metódy či princípy. V každej rodine je potrebné, aby bola výchova do veľkej miery harmonická, rodičia robili kompromisy a vzájomne si pri výchove pomáhali.
Zvoľte si spoločný signál Je v poriadku, ak nesúhlasíte s niektorými otázkami disciplíny, kľúčové je však nediskutovať o tom pred deťmi a nepodrývať vzájomne svoju autoritu. Dať partnerovi najavo tento fakt môžete napríklad práve použitím nejakého spoločného (najlepšie neverbálneho) signálu. Vyhnite sa role dobrého a zlého policajta Vyhnúť by ste sa mali aj tomu, aby ste sa navzájom ako rodičia dávali do rôznych rolí. Vo výchove je typická rola dobrého alebo zlého policajta. Príkladom môže byť výrok: „Však počkajte, keď príde otec domov.“ Čo počuje dieťa, keď mu mama povie niečo podobné? Začne otca brať ako zlého policajta, ktorý dá do poriadku celú domácnosť, bude kričať poprípade udeľovať tresty. Podobné výroky posilňujú u detí pocity, že jeden z rodičov je lepší ako ten druhý a to vôbec nie je správne.
Dôsledne o výchove komunikujte Pravidelne diskutujte o pokrokoch a možných kompromisoch vo výchove. Berte na vedomie problémy, ktoré nastali a riešte ich. Vyhľadajte podporu S podobným problémom týkajúcim sa výchovy sa určite nestretávate len vy. Mnoho rodín pracuje na rovnakom probléme. Ak budete cítiť, že potrebujete podporu, možno pohľad tretej strany, skúste si nájsť nejakú komunitu, poprípade zapojiť sa do nejakých online kurzov rodičovstva, či diskusií na podobnú tému. Alebo sa len spýtať na názor a skúsenosti priateľov.
Otázka kompromisu v spoločnej disciplíne a výchove sa môže zdať vskutku skľučujúca a náročná. Určite zapracujte na tom, aby vaše rozdielne názory na danú problematiku nespôsobili konflikty vo vašom manželstve/partnerstve či celej rodine. O všetkom sa dá predsa diskutovať.
tags: #nezhody #vplyv #na #dieta