Každé tri roky prebieha vo viac ako 60 krajinách jeden z najväčších a najdôležitejších medzinárodných výskumov v oblasti merania výsledkov vzdelávania PISA. Do testu sa celosvetovo zapojí cez pol milióna žiakov vo veku 15 rokov. PISA testy začínajú mať status najdôležitejšej skúšky, ktorou sa meria vzdelanosť národa.
Projekt PISA, jedna z aktivít OECD, je považovaný za najväčší a najdôležitejší medzinárodný výskum v oblasti merania výsledkov vzdelávania, ktorý prebieha vo svete. Do programu je zapojených 68 krajín vrátane všetkých členských krajín OECD. Výskum je zameraný na zisťovanie úrovne kompetencií 15-ročných žiakov, ktorí sa vo väčšine zúčastnených krajín nachádzajú v poslednom ročníku povinnej školskej dochádzky. Koncepcia projektu je nastavená tak, aby mali predstavitelia školskej politiky v jednotlivých krajinách všetky dôležité informácie o fungovaní ich školských systémov. Testovanie začalo v roku 2000; v trojročných cykloch sa zameriava na jednotlivé oblasti - materinský jazyk (2000), matematika (2003), prírodné vedy (2006), opäť materinský jazyk (2009) a opäť matematická gramotnosť (2012).
Slovenská republika sa do štúdie zapája od roku 2003. Na testovaní sa u nás v apríli 2012 zúčastnila reprezentatívna vzorka 15-ročných žiakov, ktorých bolo viac ako 5 700 z 231 škôl - základných, štvorročných i osemročných gymnázií a stredných odborných škôl.
Pohoršili sme si vo všetkých oblastiach
Naši žiaci si pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach - v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach výrazne nižšie, ako je priemer krajín OECD. V matematickej gramotnosti sa naši žiaci zhoršili v priemere oproti predchádzajúcemu testovaniu o 15 bodov, v čitateľskej o 14 bodov a v prírodovednej o 19 bodov. Značne u nás narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine, teda s najnižšou úrovňou vedomostí. Zároveň klesol počet najlepších žiakov s top vedomosťami vo všetkých troch sledovaných oblastiach.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) zverejnili 3. decembra 2013 výsledky, na Slovensku už v poradí štvrtého cyklu, medzinárodnej štúdie OECD PISA 2012. Hlavnou testovanou oblasťou štúdie PISA 2012 bola matematická gramotnosť. Zároveň sa sledovala aj úroveň vedomostí a zručností žiakov z čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Prvýkrát od roku 2003 sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach - matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť - významne nižšie, ako je priemerný výkon krajín OECD. Významne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí).
Matematická gramotnosť
Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti v roku 2012 výkon na úrovni 482 bodov a nachádza sa pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Naši žiaci dosiahli štatisticky významne nižší priemerný počet bodov z matematickej gramotnosti oproti všetkým predchádzajúcim rokom (2003, 2006 aj 2009). Oproti roku 2009 si naši žiaci pohoršili v priemere o 15 bodov. Pre Slovensko to znamená pokles z priemeru na úroveň pod priemerom krajín OECD.
V testovaní 2012 sa naši žiaci v matematickej gramotnosti umiestnili na 23. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD. V medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín sme skončili na 31. až 39. mieste. Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti výkon na úrovni 482 bodov a umiestnila sa na 23. - 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD a v medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín na 31. - 39. Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska dosiahli krajiny ako Nórsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké, Litva, Švédsko a Maďarsko. Z krajín OECD dosiahlo v matematickej gramotnosti výrazne nižší výkon ako Slovensko len päť krajín - Izrael, Grécko, Turecko, Čile a Mexiko.
Výkon slovenských žiakov v matematickej gramotnosti medzinárodnej štúdie PISA 2012 sa nachádza pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Pri porovnaní výkonu našich žiakov v PISA 2012 je možné konštatovať štatisticky významné zníženie dosiahnutého priemerného počtu bodov z matematickej gramotnosti oproti všetkým predchádzajúcim cyklom štúdie (2003, 2006 aj 2009). Pokles vedomostnej úrovne sa týka takmer všetkých typov škôl. Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách a na stredných odborných školách bez maturity. Kým v roku 2003, kedy bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 % žiakov, v roku 2012 sa v tejto skupine nachádza už viac ako štvrtina žiakov (27,5 %).
Čitateľská gramotnosť
Slovenská republika dosiahla v čitateľskej gramotnosti 463 bodov a nachádza sa na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Z krajín OECD dosiahli významne nižšie výsledky v porovnaní s nami iba Čile a Mexiko.
Aj v predchádzajúcich cykloch sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2009 sa však priemerný výkon našich žiakov v čitateľskej gramotnosti ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie žiakov s najnižšou úrovňou vedomostí sa zvýšilo o 6 %. Slovenská republika dosiahla v čitateľskej gramotnosti výkon na úrovni 463 bodov a nachádza sa na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Aj v predchádzajúcich cykloch sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2009 sa však priemerný výkon našich žiakov ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie rizikovej skupiny sa zvýšilo o 6 %.
Výsledkom je, že až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do rizikovej skupiny, čo znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú tak potrebné pre ďalšie vzdelávanie. Pokles vedomostnej úrovne sa týka takmer všetkých typov škôl (s výnimkou 4-ročných gymnázií). Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách, na stredných odborných školách bez maturity aj na stredných odborných školách s maturitou.
Prírodovedná gramotnosť
V prírodovednej gramotnosti Slovensko dosiahlo 471 bodov a medzi 34 krajinami OECD sa tak umiestnilo na 28. až 31. mieste, v porovnaní so všetkými zúčastnenými krajinami sme skončili na 39. až 42. mieste. Aj v prírodovednej gramotnosti sme skončili pod priemerom zúčastnených krajín OECD.
To sa síce dialo už aj v predchádzajúcich cykloch PISA v rokoch 2006 a 2009, vlani však v testovaní naši pätnásťroční žiaci dosiahli ešte o 19 bodov nižší priemerný výsledok ako v roku 2009. Z krajín OECD výrazne nižší výkon ako Slovensko v prírodovednej gramotnosti dosiahli iba Čile a Mexiko. Slovenská republika dosiahla výkon na úrovni 471 bodov a medzi 34 krajinami OECD sa tak umiestnila na 28. - 31. mieste a v medzinárodnom meradle všetkých zúčastnených krajín na 39. - 42. mieste. Výkon žiakov SR v prírodovednej gramotnosti sa nachádza pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Výkon porovnateľný s výkonom SR dosiahli Island, Dubaj (SAE), Izrael, Grécko a Turecko.
V roku 2012 sa v najnižšej - rizikovej - skupine žiakov v prírodovednej gramotnosti umiestnilo 26,8 % slovenských žiakov, čo predstavuje významný nárast v porovnaní s rokom 2009. V ostatnom cykle štúdie PISA v roku 2012 dosiahli naši žiaci o 19 bodov nižší priemerný výsledok v porovnaní s predchádzajúcim cyklom v roku 2009. Toto zníženie je signifikantné. V roku 2012 sa v najnižšej - rizikovej - skupine žiakov v prírodovednej gramotnosti umiestnilo 26,8 % slovenských žiakov, čo predstavuje významný nárast v porovnaní s rokom 2009. Pokles vedomostnej úrovne sa týka znovu takmer všetkých typov škôl. Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách, na stredných odborných školách bez maturity aj na stredných odborných školách s maturitou. Znížil sa aj percentuálny podiel žiakov v top skupine, ktorá zahŕňa najúspešnejších žiakov.
Finančná gramotnosť
V roku 2012 bolo viac ako 1 000 žiakov zapojených aj do testovania finančnej gramotnosti. Testovanie finančnej gramotnosti PISA 2012 je prvé rozsiahle testovanie tohto typu gramotnosti u 15-ročných žiakov v rámci medzinárodnej štúdie PISA. Medzinárodné porovnanie vychádza z výsledkov skupiny 18 krajín sveta, ktoré sa v rámci štúdie PISA 2012 dobrovoľne rozhodli otestovať finančnú gramotnosť svojich 15-ročných žiakov. Na testovaní dobrovoľne participovala aj Slovenská republika, ktorá finančnú gramotnosť 15-ročných žiakov otestovala na vybranej vzorke 1 059 žiakov všetkých typov škôl zapojených do štúdie PISA 2012.
Cieľom tejto časti štúdie PISA 2012 bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, ktoré sú pre nich nevyhnutné k tomu, aby mohli urobiť svoje finančné plány a rozhodnutia. Rovnako ako v ostatných sledovaných oblastiach (matematická, prírodovedná a čitateľská gramotnosť) aj v tejto sa štúdia PISA zamerala na posúdenie schopností žiakov preukázať a aplikovať ich vedomosti a zručnosti v praxi. V rámci testovania žiaci riešili 120 minút test v papierovej forme. Na konci testu odpovedali na niekoľko otázok z dotazníka o ich skúsenostiach vo finančnej oblasti.
Z riaditeľských dotazníkov štúdie PISA sa dozvedáme, že vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti je vo vyučovacom procese na slovenských školách pomerne dostupné (dostupnejšie ako v priemere krajín OECD). Z hľadiska výsledkov však slovenskí žiaci dosiahli vo finančnej gramotnosti výkon 470 bodov, čo predstavuje výkon signifikantne nižší ako priemerný výkon žiakov krajín OECD (500 bodov). Najvýraznejší rozdiel oproti krajinám OECD je na najnižších úrovniach znalostí, kým základnú úroveň znalostí z finančnej gramotnosti nedosahuje na Slovensku 22,8 % žiakov, v priemere krajín OECD je to 15,3 % žiakov.
Od roku 2015 bude testovanie PISA iba elektronickou formou.
tags: #pisa #vysledky #2012 #reprodukcia #reflexia