Každoročne sa rodičia šesťročných detí zaoberajú otázkou pripravenosti svojho dieťaťa na začatie povinnej školskej dochádzky. Pri akýchkoľvek pochybnostiach majú možnosť poradiť sa s odbornými zamestnancami centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Cieľom diagnostiky je u dieťaťa posúdiť nielen telesnú zrelosť, ale najmä psychickú, sociálnu a emocionálnu. Nedostatočnú pripravenosť dieťaťa na školu môžu spôsobovať mnohé faktory, pričom zameranie sa na psychologické príčiny býva často najvýznamnejšie.
Rodičia si neuvedomujú, že ich odstránením môžu ľahko pomôcť dieťaťu pri bezproblémovom zaškolení. K hlavným psychologickým príčinám nedostatočnej pripravenosti dieťaťa pre školu patrí charakter výchovy v rodine. Výchova k rodičovstvu trvale absentuje v našej spoločnosti už niekoľko generácií. Okrem toho sa na internete i v médiách rodičia stretávajú s mnohými protichodnými informáciami o tom, ako správane vychovávať deti. Nejednotné výchovné vedenie otca a matky, príp. zavrhujúca výchova (vedomé alebo podvedomé odmietanie)-deti prichádzajú do školy z rôznorodého rodinného prostredia, s rozličným výchovným vedením.
V prvom ročníku základnej školy sa mnoho krát stretávajú deti, medzi ktorými je vekový rozdiel takmer jedného roka. V tomto vývinovom období je to veľký rozdiel v zrelosti jednotlivých zložiek rozumových schopností. Deti sa medzi sebou porovnávajú a sú k sebe veľmi úprimné. Dieťa, ktoré nastúpilo do školy napriek odporúčaniam odbornej diagnostiky, ktorej výsledky poukázali na nepripravenosť pre zaškolenie, veľmi citlivo vníma rozdiely medzi svojimi výkonmi a výkonmi ostatných detí. Často si zažíva silne negatívne pocity spojené s neúspechom, preťažením a začne si budovať akýsi obranný mechanizmus v podobe nepriaznivých prejavov v správaní.
V lepšom prípade sa deti snažia svoju snahu nasmerovať do iných činností, napr. voľnočasových aktivít. Odmietanie hovoriť-tzv. emocionálna závislosť-prípadne spomínané problémy spôsobujú, že deti v škole prežívajú opakovane neúspech, ktorý ďalej vedie k následnej neurotizácii dieťaťa. Rozhodnutie o zaškolení dieťaťa a o výchovnom vedení našich detí je na nás - rodičoch. Skúsme byť vnímaví nielen voči potrebám a právam detí, ale rovnovážne ich vyvážiť aj nastavením hraníc, pravidiel a povinností.
Vyrovnať sa so zmenami je pre deti často ťažké, aj keď majú len napríklad opustiť ihrisko. Žiadosť o zmenu aktivít alebo miesta je často pre mnohé deti spúšťačom správania, ako je plač, sťažovanie sa alebo záchvaty hnevu. Niektoré deti teda nemusia byť schopné zvládnuť veľké emócie, ktoré môžu súvisieť s rýchlou zmenou miesta alebo aktivity. Ľudia majú radi zvyky a tradície. Ak musia robiť niečo, čo je zrazu iné, ako sú na niečo zvyknutí, vyžaduje to od nich viac energie a tú často nechcú míňať. Jedným z dôvodov, prečo môžu byť prechody ťažké, je i to, že často prechádzame z preferovanej činnosti k niečomu, čo musíme robiť.
Podobne sa to prejavuje aj u detí. Ako môže dieťa reagovať na zmenu? Ťažkosti s prechodmi na novú činnosť alebo zmenu prostredia sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od dieťaťa: odporom, plačom, hnevom, vyhýbaním sa, vyjednávaním alebo úplným zrútením. Niektoré z týchto reakcií sú výsledkom toho, že deti sú pod veľkým tlakom svojich emócií. A niektoré deti tieto vzorce správania opakujú len preto, že sa naučili, že im pomáhajú oddialiť to, čo tak veľmi nechcú. Dieťa, ktorému matka povedala, že je čas odísť z ihriska, sa môže zo začiatku rozčúliť, pretože nezvláda svoj hnev alebo frustráciu. Ak zistilo v minulosti, že mu určité správanie pomohlo oddialiť odchod z parku, je pravdepodobnejšie, že tento typ správania použije znova.
Odborníci poukazujú na to, že dôvody tohto správania môžu byť odlišné. Závisí to napríklad od temperamentu dieťaťa, ale aj od rôznych porúch správania. Deti s ADHD majú menej neurónov vo svojich centrách odmeňovania, takže mnohé veci počas dňa považujú za menej prospešné. A keď potom nájdu niečo, čo ich veľmi baví a zaujíma, majú tendenciu sa na to nadmerne sústrediť, čo vysvetľuje, prečo niektoré z týchto detí vydržia robiť svoje obľúbené činnosti aj niekoľko hodín. Keď ich niekto núti predčasne ukončiť ich obľúbenú činnosť, prejavujú odpor. Deti s ADHD zvládajú svoje emócie ťažšie ako iné deti. Existuje aj výskum, ktorý ukazuje, že spojenia v mozgových centrách, ktoré súvisia s kontrolou emócií, sú menej vyvinuté.
Pre deti s autizmom je svet mätúce a ohromujúce miesto, takže potreba predvídateľnosti a presnej organizácie počas dňa sa javí ako veľmi praktická. Nejde len o to, že zmena činnosti dokáže dieťa mimoriadne rozrušiť, ale aj o to, že každá odchýlka od rutiny môže u dieťaťa vytvoriť pocit, že sa mu rúca svet. Tieto deti majú tendenciu uprednostňovať rovnaké veci v rovnakom poradí. Akékoľvek neočakávané zmeny alebo prechody u dieťaťa s autizmom narúšajú jeho rovnováhu. Pre deti, ktoré trpia úzkosťou, môžu pri zmene neadekvátne reagovať kvôli strachu. Môže to byť strach z neznámeho alebo strach z toho, čo sa stane, keď sa dostanú do novej situácie. Často ide o strach z podnetov spojených s prechodom, a nemusí ísť o strach zo samotného procesu prechodu.
Na Slovensku sa v školstve uskutočnilo viacero zmien, samotná výučba sa však príliš nemení. Deti v triedach potrebujú viac individuálnej podpory. Po vzore Anglicka by mohla byť aj na Slovensku vytvorená možnosť zaviesť do tried dvojice rovnocenne vyučujúcich učiteľov, aspoň v prvých troch ročníkoch základných škôl. Deti by tak lepšie zvládli základy, na ktorých by mohli ďalej stavať. Na Slovensku v mnohých školách prevláda tradičný spôsob výučby - učiteľ stojí pred tabuľou, vysvetľuje nové učivo celej triede a následne všetkých žiakov vyskúša, napríklad jedným testom. Učiteľom chýba čas a priestor na individuálny prístup k žiakom a pri učení im málo pomáhajú. Slabší žiaci preto neraz zlyhávajú, zbytočne opakujú ročník a niektorí školu vôbec nedokončia. Tí šikovnejší sa zas na hodinách nudia a ich nadanie sa nerozvíja.
Každé dieťa má jedinečný potenciál, napreduje vlastným tempom a špecifickým spôsobom. Kľúčom k úspešnému vzdelávaniu je teda nezužovať výučbu na učiteľské monológy pred tabuľou, ale zabezpečiť, aby boli v čo najväčšej možnej miere naplnené individuálne potreby jednotlivých žiakov. Poznám veľa učiteľov, ktorí vedia ako na to a svojich žiakov učia inak a v tomto úsilí sú úspešní. Dobrých príkladov je viacero. Problém však je, že samé o sebe nie sú trvalým riešením; kým nedostanú iniciatívy „zdola“ potrebnú podporu na systémovej úrovni, bude z nich profitovať iba časť žiakov, zďaleka nie všetci.
Mnohým pozitívnym príkladom lepšieho prispôsobenia školského prostredia deťom možno nájsť aj v zahraničí. Inšpiráciou môže byť Anglicko, krajina s najdlhšou tradíciou inkluzívneho vzdelávania, kde sú rozvoj individuálneho potenciálu a znižovanie rozdielov vo výsledkoch súčasťou každodennej praxe. V anglických školách sa už vyše desať rokov realizujú systémové zmeny, ktoré vedú k podpore nie len nadaných detí, ale aj tých, ktoré sú ohrozené neúspechom. Dôkazom je okrem iného aj úspešné vzdelávanie rómskych detí v anglických školách, v ktorých prospievajú lepšie ako na Slovensku.
Tu je zopár overených príkladov, ako môžu dvaja učitelia v jednej triede efektívne spolupracovať: jeden učiteľ vysvetľuje nové učivo a druhý učiteľ kladie žiakom otázky, zisťuje, či téme porozumeli, a motivuje ich k samostatnému riešeniu problémov. Dvaja učitelia pracujú so triedou súčasne a rozdelia žiakov do skupín. V skupinách vyučujú rovnaké učivo, ale tempo a prístup je prispôsobený konkrétnym žiakom. Žiacke skupiny môžu byť homogénne alebo zložené z žiakov s rôznorodým potenciálom. Veľkosti skupín sa odvíjajú od vzdelávacieho cieľa, výkonu a správania.
Na Slovensku zapustila „tradičná škola“ hlboké korene. Realita tried je pestrá a jednotliví žiaci nemajú vždy rovnaké potreby. Moderné vyučovanie stojí na hodnotách rešpektu, dôvery a empatie a zohľadňuje jedinečnosť každého dieťaťa. Učitelia hľadajú spôsoby, ako viesť deti k učeniu tak, aby sa cítili motivované a prijaté v kolektíve. Nejde o ústupky, ale o kvalitnejšie vzdelávanie, ktoré zodpovedá potrebám detí 21. storočia.
Známky a tlak na výkon dlhé roky ovládali školské lavice. Nové prístupy kladú dôraz na vnútorný rozvoj, spoluprácu a pocit bezpečia. Cieľom je, aby mali deti z učenia jednoducho radosť. Generácia Alfa potrebuje viac ako len učebnicu: moderné vzdelávanie využíva digitálne technológie, projekty a tímovú prácu, ktoré zaujmú aj najneposednejších. Integrované vyučovanie pomáha deťom vidieť súvislosti medzi oblasťami a rozvíja kritické myslenie a riešenie problémov.
Kurikulum základného vzdelávania je pripravené tak, aby vytvorilo predpoklady na kvalitné vzdelávanie všetkých žiakov. Nejde o rušenie neplnoorganizovaných škôl. Hodnotenie žiakov sleduje platné zákony a školský rámec. Prijímanie na stredné školy ostáva na kritériách jednotlivých škôl. Je pravdepodobné, že s reformou budú žiaci schopní riešiť aj zložitejšie úlohy a zadania.
Pre nezrelé dieťa je vstup do školy často začiatkom nepretržitých neúspechov a psychických tráum, pričom nadmerné nároky môžu viesť k poruchám sústredenia a ďalším problémom. Príčiny nedostatočnej pripravenosti majú mnoho dimenzií, medzi ktoré patria aj psychologické faktory, napríklad charakter v rodine a formy rodičovskej výchovy. Zvoliť moderné vyučovanie, ktoré rešpektuje rozdiely medzi deťmi, znamená poskytnúť každému žiakovi priestor na rozvoj jeho potenciálu a zručností v súlade s jeho potrebami.
Čo môžu rodičia robiť na podporu pripravenosti dieťaťa na školu
- Komunikácia s učiteľmi - pravidelne, otvorene a s konkrétnymi potrebami.
- Zúčastňovanie sa školských stretnutí a workshopov o nových metódach vyučovania.
- Využívanie online zdrojov a centrálneho úložiska digitálneho edukačného obsahu Viki (iedu.sk).
- Podpora samostatnosti dieťaťa a rozvoj kritického myslenia doma.
- Spolupráca s ďalšími rodičmi a výmena skúseností a tipov.
- Buďte pozitívnym vzorom a ukážte učenie ako celoživotný proces.
- Podporujte emocionálnu pohodu dieťaťa a vytvorte bezpečné domáce prostredie.
- Uznajte, že niektoré skúsenosti zo školy sa nedajú nahradiť domácim učením a nechajte dieťa objavovať svet aj doma.
Zmeny vo vzdelávaní otvárajú školám možnosti predstavovať predmety čo najbližšie k osobným skúsenostiam detí. Moderné prístupy k vzdelávaniu zameriavajú spätnú väzbu na kvalitu učenia a rozvoj spôsobilostí, nie len na memorovanie. Predpokladáme, že core zmeny budú smerovať k rozvoju celostného rozvoja dieťaťa a k väčšiemu zohľadneniu individuálnych potrieb v triedach, čo prispeje k lepšiemu zvládaniu prechodov a zmien v školskom prostredí.
tags: #preco #nie #je #kazde #dieta #pripravene