Rok 2026 sa na Slovensku začal mimoriadne rušne. Pôrodnice po celej krajine hlásili prvé novoročné prírastky už krátko po polnoci. Hneď minútu po polnoci sa vo Fakultnej nemocnici Agel Košice-Šaca narodil malý Richard z Valalík, ktorý sa stal vôbec prvým dieťaťom roka 2026 na Slovensku. Na svet prišiel prirodzeným pôrodom, pričom po narodení vážil 3 520 gramov a meral 50 centimetrov. Podľa vyjadrení nemocnice sa mu darí dobre.
Tieto pôrody symbolicky odštartovali rok plný očakávaní, plánov a nových začiatkov. Prvé slovenské detičky vyčarili úsmevy nielen na tvárach svojich rodičov, ale aj lekárov a celého zdravotníckeho personálu.
Prvé novoročné bábätká na Slovensku v roku 2026
Rok 2026 sa na Slovensku začal mimoriadne rušne. Pôrodnice po celej krajine hlásili prvé novoročné prírastky už krátko po polnoci. Hneď minútu po polnoci sa vo Fakultnej nemocnici Agel Košice-Šaca narodil malý Richard z Valalík, ktorý sa stal vôbec prvým dieťaťom roka 2026 na Slovensku. Na svet prišiel prirodzeným pôrodom, pričom po narodení vážil 3 520 gramov a meral 50 centimetrov. Podľa vyjadrení nemocnice sa mu darí dobre. Zároveň zdravotníci potvrdili, že aj jeho maminka je v poriadku, čo podčiarklo radostnú atmosféru prvých minút nového roka. V tej istej nemocnici privítali ešte jedno bábätko. O 01:01 prišiel na svet cisárskym rezom Timotej z Veľkej Idy, ktorý vážil 3 090 gramov a meral 47 centimetrov. Lekári uistili verejnosť, že maminka aj dieťa sú zdravotne v poriadku.
Medzitým sa nové životy začali aj v hlavnom meste, kde v bratislavskej Nemocnici Bory zaznamenali prvé novoročné narodenie o 01:36. Dievčatko Ema sa narodilo 29-ročnej mamičke Tatiane zo Senca a po pôrode vážilo 3 350 gramov, zatiaľ čo jej dĺžka dosiahla 50 centimetrov. O niečo skôr, konkrétne jednu minútu po polnoci, privítala Univerzitná nemocnica Bratislava chlapčeka Lukáška. Vážil 3 080 gramov a meral 49 centimetrov, personál zdôraznil dobrý zdravotný stav oboch.
V banskobystrickej pôrodnici sa prvým tohtoročným bábätkom stal chlapec Matias. Narodil sa vo štvrtok o 7.00 h s mierami 3500 gramov a 53 centimetrov. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica informovala, že mama z obce Pohorelá v okrese Brezno aj bábätko sú v poriadku.
V Nemocnici Topoľčany sa ako prvé dieťa v roku 2026 narodil chlapec Jakub. Stalo sa tak vo štvrtok o 10.07 h. Dieťa po narodení vážilo 3250 gramov a meralo 50 centimetrov, narodilo sa 32-ročnej mamičke Stanislave.
V Nemocnici Dunajská Streda sa prvé dieťa nového roka narodilo v noci na štvrtok o 2.45 h. Je ním Hanna Emma. Hanna Emma po narodení vážila 1980 gramov a merala 45 centimetrov.
V Nemocnici s poliklinikou sv. Lukáša Galanta v Galante prišlo prvé dieťa na svet o 1.00 h. Bol to chlapček Tomáš, ktorý po narodení vážil 3650 gramov a meral 50 centimetrov. Narodil sa mamičke Barbore zo Zlatých Moraviec.
Vo Fakultnej nemocnici Trenčín je prvým tohtoročným novorodencom dievčatko Elissa. Malá Elissa Kučová sa narodila 18 minút po jednej hodine ráno.
Prvé dieťatko roka 2026 v spišskonovoveskej nemocnici prišlo na svet ráno o 5.40 hod. Je ním dievčatko Martina, ktoré po narodení vážilo 2550 gramov a meralo 45 centimetrov. Narodila sa mamičke Veronike z Markušoviec.
V nemocnici Penta Hospitals Trebišov prišlo na svet prvé bábätko v novom roku ráno o 6.00 hod. Chlapček dostal meno Samuel a má miery 2700 gramov a 51 centimetrov.
V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) v Košiciach prišlo prvé dieťa roka 2025 na svet veľmi skoro. Chlapček Danielko pri narodení vážil 3110 gramov a meral 47 centimetrov. „Je zdravý a už je spolu s mamkou, obaja sa majú dobre.“
Prvé dieťa v tomto roku prišlo v trenčianskej pôrodnici na svet v stredu krátko pred pol štvrtou ráno. Mamička Petra z obce Prusy v okrese Bánovce nad Bebravou priviedla na svet dcéru Margarétu.
V bratislavskej nemocnici Bory privítali prvé dieťa nového roka 2025 o 0.08 h. Chlapec dostal meno Leon a narodil sa mamičke z Nitry. Jeho pôrodná hmotnosť je 3290 gramov a meria 47 centimetrov. Mamička aj chlapček sú zdraví a v poriadku.
Prvé tohtoročné dieťa prišlo v žilinskej pôrodnici na svet v stredu minútu pred šiestou hodinou ráno. „O 5.59 h priviedla maminka Nataliia z Ukrajiny na svet chlapčeka Sašu. Chlapec sa narodil v 41. týždni tehotenstva.“
Ideálny vek na otehotnenie: Medicínsky a sociologický pohľad
Biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak. Jedna túži po dieťatku v mladšom veku, iná chce otehotnieť neskôr. Aké je však to najideálnejšie obdobie? Je vek skutočne dôležitý pre otehotnenie? S akými problémami ohľadom otehotnenia ženy bojujú v staršom veku?
Výskumy amerických sociológov vravia, že vďaka tehotenstvu je žena v zrelšom veku zdravšia, skúsený gynekológ s dlhoročnou praxou si myslí, že pre ženu je jednoznačne lepšie, keď otehotnie v mladšom veku. Prinášame vám oba pohľady na tému, kedy je ideálne byť mamou.
Prečo otehotnieť skôr?
V 20-tke je každý pohyb hračkou, v 30-tke sa všetko dá, no nie s takou ľahkosťou, po 40-tke sa sem tam už aj boľavé kosti či kríže ozývajú… Všetko závisí od životosprávy a pohybu človeka, no i tak sa lekári zhodujú, že najideálnejšie je, keď sa staneme mamami v skoršom veku.
„Optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom sú 3 roky “určitej vekovej tolerancie“ a od 30-tky začíname starnúť. Síce pomaly, ale začíname,“ vysvetľuje gynekológ MUDr. Miroslav Kozár. Ako ďalej vraví, aj keď sa považuje za fyziologickú hranicu otehotnenia vek do 35 rokov, už po 30-tke sa oproti do 27 roku o 2-3% zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád, po 35-ťke 10-násobne, v 45-ťke 25-násobne.
Prečo je podľa odborníka ideálne dodržať vekové optimum? „Je to medicínske hľadisko. Ekonomika v trhovom mechanizme, kedy sa sociálne optimum a štandard dosahujú ťažšie, podstatne ovplyvňuje plánovaný termín otehotnenia a posúva ho nad hranicu 30 rokov. K starnutiu po 30-tke sa pripočítavajú riziká (vyskytujú sa aj pred 30-tkou) chemizácie prostredia, žiarenie, enormný stres, konzumný spôsob života, iracionálne stravovacie návyky. Rizikom sú aj medicínske postupy, ktorými sa vo vyššom veku riešia problémy plodnosti. Nie je zanedbateľný ani vzťah staršieho rodiča k dieťaťu. U starších rodičov sa často deti vychovávajú “dospelo“, stráca sa hravosť zo strany rodičov, podpora detskej rozprávkovej fantázie,“ myslí si odborník, MUDr. Miroslav Kozár.
Zdravé otehotnenie, zdravé tehotenstvo, zdravé dieťa
Zlomovým vekom pre otehotnenie je teda 30 rokov. Čo komplikuje možnosť otehotnenia ženám vo vyššom veku?
„Zlé návyky v životnom štýle, zlá životospráva, dlhodobosť užívania hormonálnej antikocepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel, neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov. Vo vyššom veku môže byť liečba problematickejšia, lebo sme starší a vek sa nedá liečiť,“ vysvetľuje gynekológ.
Čo odporúča párom, ktoré sa chystajú splodiť dieťa? „Mať zdravý spôsob života, a to aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Výsledkom je, respektíve by malo byť, zdravé dieťa bez sekundárnych ochorení v neskoršom veku. Druhým krokom je realizovať - dodržiavať zásady propagované vo výchove už pri samotnom otehotnení, počas tehotenstva a pri pôrode,“ prezradil nám viac MUDr. Miroslav Kozár.
Vplyv veku na materstvo a vzťah k dieťaťu
Spýtali sme sa odborníka aj na to, aké vidí hlavné rozdiely v tehotnosti či vnímaní a prežívaní gravidity u žien, ktoré sa stanú mamami v 20-tke, 30-tke či v 40-tke.
„Ženy v 20-tke sú hravejšie, romantickejšie, prítulnejšie, objavnejšie s väčšou prispôsobivosťou detskej fantázii, teda materskejšie ako ženy po 30-tke. Tie to berú vážnejšie, propagandistickejšie, skôr chcú mať deti múdrejšie, dospelejšie. Samozrejme, tie hranice nie sú jednoznačné, ale mladšie ženy majú určitým spôsobom “bližšie k deťom“. Vychádzajúc z rozhovorov so ženami týchto vekových skupín to hodnotím takto. Riziko väčších zdravotných problémov u detí starších žien tiež modeluje vzťah matka - dieťa smerom k strachu o dieťa, prehnaná starostlivosť, nervozita. Všetky matky majú rady svoje deti, len treba myslieť na to, že nie všetky dokážu zabezpečiť dobré, resp. nadštandardné sociálne podmienky.
Vzájomný vzťah partnerskej dvojice, snahy spoločne riešiť aj ťažké životné podmienky, to sú hlavné faktory pre zdravý a spokojný vývoj dieťaťa,“ dodáva na záver gynekológ. Za odborné rady i názory veľmi pekne ďakujeme gynekológovi MUDr. Miroslavovi Kozárovi z Nitry.
Sociologický pohľad: Mladšie matky a ich deti
Odborníci z oblasti sociológie z Ameriky majú na otázku ideálneho veku na otehotnenie iný názor. Podľa nich sa biologicky ideálny vek pre materstvo rozhodne nezhoduje s tým, kedy je žena zrelá byť matkou aj sociálne.
Sociológ z University of Texas v Austine, John Mirowsky, povedal pre magazín Huffington Post, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti.
Spoza veľkej mláky sa na nás hrnú štúdie, že ideálny vek pre otehotnenie je 26 rokov, ale aj 32 rokov, kedy je žena usadenejšia, vie čo chce, má bývanie, dostatok peňazí a je pripravená mať dieťa.
Z lekárskeho hľadiska je ideálne mať dieťa čím skôr, no podľa sociológa Mirowskeho je dôležité aj dlhodobé zdravie ženy, resp. fakt, ako sa budúce matky cítia počas života, a ako na nich vplýva tehotenstvo a materstvo po pôrode. Výsledky jeho zistení znejú - ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkového zdraviu v strednom a vyššom veku a maminy 40-tničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami. Podľa zahraničných sociológov z univerzity v Ohiu je ideálne porodiť prvé dieťa okolo tridsiatky, maximálne do 34-och rokov, pozor však na to, koľko detí žena plánuje. V staršom veku už môže tehotenstvo na ženu pôsobiť skôr negatívne.
Kedy je ten správny čas?
Väčšina ženských lekárov sa svorne zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v čo najskoršom veku, a to približne do 25 rokov života. Mnohým sa túto vekovú hranicu podarí dodržať, no čo ak nie? V dnešnej modernej spoločnosti existuje veľa prekážok, ktoré ženám bránia porodiť tak skoro.
Študentky vysokoškolského štúdia iba v dvadsaťpäťke (resp. v 24-och rokoch) čakajú štátnice, výber a hľadanie zamestnania, odchod z rodinného hniezda do vlastného bývania, ale napríklad aj voľba ideálneho partnera, ak vhodného muža nestretli do tohto obdobia. Je preto veľakrát nereálne, aby mladá žena stihla porodiť v lekármi odporúčanom veku.
Kedy je teda ten najlepší vek mať bábo? Prvé dieťa majú Slovenky v priemere v 27 rokoch. V rámci 28 krajín Európskej únie sa vek prvorodičiek pohybuje na úrovni 29 rokov. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat sa postupne posúva vek Európaniek, v ktorom majú prvé dieťa. Ešte v roku 2013 to bolo v priemere o viac ako rok menej. Najstaršie prvorodičky sú v Taliansku (31 rokov), Španielsku a Luxembursku (30 rokov).
„Na Slovensku sa od roku 2008 výrazne neposunul vek prvorodičiek. Kým v roku 2008 mali ženy prvé dieťa v priemere v 26 rokoch, v roku 2017 to bolo už o rok neskôr. Tento trend ale možno sledovať naprieč všetkými európskymi krajinami, najviac rástol vek prvorodičiek za posledných päť rokov v Estónsku, a to o vyše jedného roka. V rámci krajín V4 má Slovensko najnižší vek prvorodičiek. V Poľsku, Maďarsku či Českej republike rodia ženy o rok neskôr oproti nám. Na Slovensku sa v roku 2017 narodilo takmer 58- tisíc detí.
„Trendom je, že ženy odkladajú materstvo, čím sa automaticky posúva priemerný vek prvorodičiek. Mnohé z nich v dnešnej dobe riešia ekonomický aspekt materstva. Ženy totiž musia viac zladiť prácu s rodinou ako muži. Na Slovensku sa stará o deti, prípadne sa s nimi učí, a to najmenej hodinu denne, zhruba 35 % žien a 19 % mužov. O chod domácnosti sa stará 77 % žien a 47 % mužov. V prípade slobodných žien a matiek hovoríme o najohrozenejšej skupine, ak sa naskytnú nečakané finančné výdavky.
V podstate niet rodiča, ktorý by sa aspoň raz, aj keď položartom, nezačudoval, po kom to tí jeho potomkovia vlastne sú. Genetika problematiku dedičnosti nevidí tak zjednodušene ako ľudová slovesná tvorivosť. Dať pôvod, čo je preklad gréckeho slova genno, z ktorého pochádza slovo genetika, je totiž prísna vedecká disciplína skúmajúca dedičnosť a premenlivosť. Keďže Gregora Johanna Mendela zaujímalo, ako sa prenášajú vlastnosti z rodičov na potomkov, prečo sa v jednej generácii u určitých jedincov znak prejaví a u iných zasa nie, rozhodol sa preskúmať zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov pri organizmoch. Na svoje výskumy použil hrach siaty (Pisum sativum) a jeho odrody. Výber hrachu nebol náhodný. Pri ňom sa totižto nemusí dlho čakať na potomstvo a rozdiely medzi generáciami sú ihneď viditeľné. Kláštorná záhrada v Brne, kde Mendel pôsobil, sa zmenila na hrachové políčka. Páter Mendel niekoľko rokov sledoval dedenie farby kvetov, farbu semien, tvar semien, tvar strúčikov, dĺžku stonky a iné. Rastliny krížil tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou. Na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov pri pokusoch sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá pri prenášaní znakov z rodičov na potomstvo a v genetike sa označujú ako Mendelove pravidlá. Na rozdiel od iných si Mendel problém zjednodušil tak, že sledoval najprv prenášanie jednej vlastnosti, napríklad farby. Zvolil si hrach s červenými a bielymi kvetmi a sledoval zmenu farby pri krížení. Postupne zistil, že sa nededia vlastnosti, ale len schopnosti, vlohy pre ne. Tieto vlohy dostali neskôr názov gény. Dedia sa teda gény, a nie znaky (vlastnosti). Krížením môžu gény tvoriť nové kombinácie. Na tvorbe dedičných znakov sa rovnomerne zúčastňujú obaja rodičia. Keď sa povie genetika, azda ako prvé príde na um DNA. Ide o prírodný polymér - deoxyribonukleovú kyselinu, ktorá spolu s kyselinou ribonoukleovou (RNA) patrí medzi nukleové (jadrové) kyseliny. Tie objavil v roku 1869 švajčiarsky lekár Friedrich Miescher, keď sa mu podarilo z jadier bielych krviniek hnisu izolovať hmotu, ktorú nazval nukleín. Vzorka však nebola dosť čistá na to, aby sa mohla ďalej skúmať. Začiatkom 20. storočia sa zistilo, že DNA sa skladá z cukrov, fosfátov a báz, no jej funkcia v prenose genetickej informácie bola ešte neznáma. Tajomstvo kódovania genetickej informácie odhalili až v roku 1953 vedci z Cambridgeskej univerzity James D. Watson a Francis Crick. Objasnili molekulárnu štruktúru DNA, ktorú tvoria základné stavebné jednotky - nukleotidy. Každý nukleotid sa skladá z molekuly cukru, molekuly fosfátu a dusíkatej molekuly - bázy. Celkovo ide o päť rôznych báz, v DNA sa vyskytujú štyri: adenín (A), tymín (T), cytozín (C) a guanín (G). Výsledkom práce cambridgeských vedcov bol model dvojitej špirály DNA (duplex), v ktorej jedno vlákno je zrkadlovým obrazom druhého a tri po sebe idúce písmená zo štyroch možných (A, T, C a G) určujú jednu aminokyselinu v bielkovinovom reťazci. Nukleotidy sú spojené slabými chemickými interakciami medzi dvoma bázami, v prípade DNA sa vždy páruje adenín s tymínom (A/T) a cytozín s guanínom (C/G). DNA reprezentuje genetický materiál bunky. Medzi jeho základné vlastnosti patrí schopnosť zopakovať sa (replikovať). Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Buďte mamou, keď to tak cítite...
Prekvapujúce účinky tehotenstva
tags: #prve #dieta #po #kom #bude