Stvorením muža a ženy na svoj obraz a podobu Boh zavŕšil a dokonal dielo svojich rúk. Povolal ich k zvláštnemu zdieľaniu Jeho lásky a moci Stvoriteľa a Otca prostredníctvom voľnej a zodpovednej spolupráce pri odovzdávaní daru ľudského života. Manželstvo je obrazom Božej lásky k človeku, ktorá sa daruje bezvýhradne a celá.
Nový ľudský život sa odovzdáva pohlavným stykom medzi mužom a ženou. Človek je však jediným stvorením, ktoré nesie v sebe Boží obraz, takže toto najintímnejšie spojenie muža a ženy má svoje miesto jedine v manželstve, ktoré je pre manželov povolaním k jednote a plodnosti.
Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky ľudskej osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť.
Jednota, vernosť a plodnosť
Manželská láska má byť otvorená na vzájomnú vernosť a na plodnosť. Vernosť vyplýva z daru seba samého. Láska má byť definitívna. Iba on, iba ona. Nikto iný, tretí. Láska má byť plodná.
Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. Nemôže trvať iba „do nového rozhodnutia“. Najhlbším dôvodom je vernosť Boha svojej zmluve a vernosť Krista svojej Cirkvi. Sviatosť manželstva robí manželov schopnými, aby túto vernosť predstavovali a vydávali o nej svedectvo.
Plodnosť manželskej lásky presahuje len plodenie detí a zahŕňa aj morálny, duchovný a nadprirodzený život, ktorý rodičia odovzdávajú svojim deťom výchovou. Rodičia sú prvými a hlavnými vychovávateľmi svojich detí. V tomto zmysle je základnou úlohou manželstva a rodiny byť v službe života.
„Deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov. Sám Boh, ktorý povedal: ‚Nie je dobre byť človeku samému‘ (Gn 2,18) a ktorý ‚od začiatku stvoril človeka ako muža a ženu‘ (Mt 19,4), chcejúc mu dať osobitnú účasť na svojom stvoriteľskom diele, požehnal muža a ženu a povedal: ‚Ploďte a množte sa‘ (Gn 1,28).“
Plodnosť manželskej lásky sa rozširuje aj na ovocie mravného, duchovného a nadprirodzeného života, ktorý rodičia odovzdávajú svojim deťom výchovou.
Manželia, ktorým Boh nedoprial mať deti, môžu i napriek tomu viesť zmysluplný manželský život z hľadiska ľudského i kresťanského.
Sviatosť manželstva
Sviatosť manželstva dáva vznik trvalému a výlučnému zväzku medzi manželmi. Sám Boh spečaťuje súhlas manželov. Preto uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. Okrem toho táto sviatosť udeľuje manželom milosť potrebnú na dosiahnutie svätosti v manželskom živote, na zodpovedné prijatie detí a na ich výchovu.
Na začiatku svojho verejného života Ježiš vykonal svoje prvé znamenie - na žiadosť svojej Matky - počas svadobnej hostiny. Cirkev pripisuje veľkú dôležitosť Ježišovej prítomnosti na svadbe v Káne. Vidí v tom potvrdenie, že manželstvo je dobré.
Ježiš vo svojom kázaní jednoznačne učil, aký je pôvodný význam zväzku muža a ženy, takého, aký ho chcel Stvoriteľ na začiatku. Manželský zväzok muža a ženy je nerozlučiteľný.
Toto jednoznačné naliehanie na nerozlučiteľnosť manželského zväzku mohlo vyvolávať rozpaky a zdať sa neuskutočniteľnou požiadavkou. Keďže prišiel znovu nastoliť prvotný poriadok stvorenia narušený hriechom, on sám dáva silu a milosť žiť manželstvo v novej dimenzii Božieho kráľovstva. Ak manželia budú nasledovať Krista, ak zaprú seba samých a vezmú na seba svoj kríž, budú môcť „pochopiť“ pôvodný zmysel manželstva a s Kristovou pomocou podľa neho žiť.
Kresťanskí manželia sú „osobitnou sviatosťou posilnení a akoby posvätení na povinnosti a dôstojnosť svojho stavu“. Manželia sa zaväzujú žiť spolu až do smrti. Tento zväzok, ktorý ustanovil Boh a Ježiš ho povýšil na sviatosť, nemôže byť nikdy rozviazaný.
„Kresťanskí manželia majú vo svojom životnom stave a položení svoj vlastný dar v Božom ľude.“ Táto milosť vlastná sviatosti manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Prameňom tejto sviatosti je sám Ježiš, ktorý udeľuje potrebnú silu skrze sviatosti. Tieto sviatosti pomáhajú kresťanským manželom, aby si znovu obnovovali sľub vernosti. Sviatosti slúžia k tomu, aby ich posilňovali v spojení s Kristom, dostávajú silu vziať na seba svoj kríž a nasledovať Ježiša, znovu povstávajú zo svojich pádov, dostávajú silu navzájom si odpúšťať, vzájomne si niesť bremená, podriaďovať sa jeden druhému a milovať sa nadprirodzenou nežnou a plodnou láskou.
Výzvy v oblasti plodnosti
Túžba po dieťati je hlboko zakorenená v mnohých manželstvách. Snaha o dieťa môže priniesť sklamanie a vnútorný konflikt, ak sa nedarí otehotnieť prirodzene. Podľa štatistík je neplodný každý šiesty pár.
Na Slovensku je 20 % neplodných párov, čo je veľké číslo. Ak sa zdá, že sa o nechcenej bezdetnosti rozpráva menej, je to aj tým, že veľa z týchto párov nechce otvárať problém verejne. Uvedomme si, že je to tá najintímnejšia oblasť manželstva.
Neplodnosť môže viesť ku kríze viery a ťažkostiam s modlitbou. Je dôležité, aby vzťah k Bohu rovnako ako vzťah k manželovi/manželke bol posilňovaný a udržiavaný.
Adopcia ako cesta k rodičovstvu
Niektoré páry sa rozhodnú pre adopciu, ak sa im prirodzenou cestou nepodarí mať dieťa. Hoci nie každý neplodný pár sa ňou má vydať, môže priniesť naplnenie a radosť do života.
Konkrétne treba mať na mysli napríklad adopciu, nie ako kompenzáciu nejakého nedostatku, ale ako prejav túžby deliť sa o prebytok lásky. Napokon, aj akákoľvek iná forma pomoci iným či duchovného otcovstva/materstva sú predĺžením, a nie len náhradou, manželskej lásky, ktorá si svoje dobrá nechce ponechať sama pre seba, no chce sa rozdávať ďalej.
Vplyv stravy na plodnosť
Nové výskumy ukazujú, že stravovanie budúcich oteckov zohráva kľúčovú úlohu v zdraví svojich budúcich detí. Spermie odovzdávajú „spomienky“ na otcovo stravovanie.
Kanadskí vedci zistili, že spermie nesú „spomienky“ na otcov životný štýl a po počatí ich prenášajú na potomstvo. Preto odporúčajú mužom, ktorí premýšľajú o založení rodiny, aby sa vyhýbali nezdravému jedlu a nahradili ho listovou zeleninou. Najvhodnejšou diétou pred počatím je pre mužov strava bohatá na zelenú zeleninu, špeciálne na ružičkový kel.
Prirodzené plánovanie rodičovstva
Symptotermálna metóda prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR) je univerzálny systém zahŕňajúci pozorovanie, zaznamenávanie a vyhodnocovanie zmien príznakov plodnosti (symptómov). Umožňuje plánovanie rodičovstva, ktoré rešpektuje priebeh menštruačného cyklu a nezaťažuje ženský organizmus vonkajšími zásahmi.
STM umožňuje manželom „monitorovať“ priebeh menštruačného cyklu, ale nezneplodňuje pohlavný styk muža a ženy. Poskytuje im potrebné informácie o tom, či pohlavný styk v daný deň môže viesť k tehotenstvu alebo nie. Ak zistia, že sú v plodnom období a vnímajú, že prípadné tehotenstvo by nebolo pre nich dobrom, zrieknu sa pohlavného styku v daný deň, aj keď to môže byť pre nich náročné.
Táto metóda umožňuje žene rozumieť priebehu svojho cyklu, taktiež ju môžu spoľahlivo praktizovať aj ženy s nepravidelnými cyklami. Stáva sa účinným prostriedkom k prehĺbeniu osobnej komunikácie medzi manželmi. Pomáha mužom vnímať cyklické zmeny v tele svojej manželky alebo snúbenice, čo mu umožní lepšie rozumieť jej náladám, reakciám a „čítať medzi riadkami“.
Pohľad Cirkvi na manželstvo a plodnosť
Cirkev už nevníma plodnosť ako hlavný zmysel a cieľ manželstva. Neplodnosť ako taká ešte nijako neumenšuje dôstojnosť manželstva. Pre každé manželstvo je dôležitá predovšetkým dimenzia „otvorenosti” pre „dar” a jeho „zodpovedné” prijatie. Avšak láska, ktorej jednou z foriem je láska manželov, môže a má byť plodná aj v iných dimenziách, pretože je obrazom a prejavom Božej milosti, ktorá je tiež „mnohotvárna”.
Dieťa nie je vec, ktorú môže niekto vlastniť, ale je darom. Zvrchovaným darom manželstva je ľudská osoba. Dieťa nemôže byť považované za časť vlastníctva, ako by nás k tomu mohla viesť myšlienka domnelého „práva na dieťa“. Z tohto pohľadu má iba dieťa skutočné práva: právo byť ovocím špecifického aktu manželskej lásky svojich rodičov a právo byť rešpektovaný ako osobnosť od okamihu svojho počatia.
Preto teda odmietame umelé oplodnenie; Cirkev z morálneho hľadiska zotrváva v opozícii, ak hovoríme o problematike odsúhlasenia umelého oplodnenia manželského páru.
Plodnosť ako ovocie lásky
Plodnosť je ovocie a znak manželskej lásky, žijúce svedectvo úplného vzájomného odovzdania sa manželov: ozajstné uskutočnenie manželskej lásky a úplného zmyslu rodinného života, ktorý z toho vyplýva. Má jediný cieľ - ten, že pár je pripravený s rozhodnosťou v srdci spolupracovať s láskou Stvoriteľa a Spasiteľa, ktorá ich prostredníctvom bude deň čo deň rozširovať a obohacovať Jeho vlastnú rodinu.
Keď muž a žena v manželstve vzájomne dávajú a prijímajú jeden druhého v jednote „jedného tela“, logika úprimného odovzdania seba samého sa stáva súčasťou ich života. Bez toho by bolo manželstvo prázdne, tak, ako sa stáva spoločenstvom rodičov a detí, ktoré je vybudované na logike dávania sa.
Keď rodičia odovzdajú život dieťaťu, nové ľudské „ty“ sa stáva súčasťou obzoru „my“ manželov; je tu človek, ktorého rodičia budú volať novým menom: „náš syn, naša dcéra...“.
„Získala som človeka od Pána“ (Gen 4,1) - povedala Eva, prvá žena v histórii, človeka - ľudskú bytosť, najprv očakávanú deväť mesiacov a následne zjavenú rodičom, bratom a sestrám v matkinom lone až po pôrod umožňuje vytvoriť priestor, v ktorom môže byť nová bytosť objavená ako dar: naozaj toto je to, čo je úplným začiatkom.
Mohli by sme azda na túto slabú a bezmocnú bytosť, úplne závislú od svojich rodičov a úplne im odovzdanú, nazerať z nejakého iného hľadiska?
Novorodené dieťa dáva samo seba svojim rodičom od úplného počiatku svojej existencie.
Tajomstvá plodnosti - pohľad na tanec v hlbke ženského vajíčka | Barbora Baďurová | TEDxBratislava
Hľadanie Ježiša v manželstve:
Keď Boh začína v živote rodiny chýbať, môže to mať nedozerné dôsledky na život samej rodiny, spoločnosti, štátu, sveta… Odpoveď je jasná. Hľadať spolu Ježiša. Či už tri dni, tri mesiace, roky, ale treba ho hľadať. Vyočiť si oči hľadaním Ježiša. Vytrvalo. Cez vzájomné odpúšťanie, spoločnú modlitbu, návrat k spoločnej modlitbe, cez objavenie spoločnej modlitby v živote manželov a rodiny, cez sviatostný život. Ovocím toho bolo, že ho našli. Po úprimnom a vytrvalom hľadaní. Našli ho, lebo boli zaňho zodpovední. Nebol ich.
tags: #dieta #ovocie #lasky #manzelov