Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), je metóda asistovanej reprodukcie, ktorá pomáha párom s problémami s plodnosťou počať dieťa. Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí.
Veda potvrdzuje, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
Vedecký pohľad na počiatok ľudského života naznačuje, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou a na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností uvádza, že splynutím spermie a vajíčka vzniká nový organizmus.
Judaizmus, rovnako ako iné náboženstvá, čelí etickým a náboženským otázkam spojeným s umelým oplodnením. Hoci Talmud neobsahuje priame zmienky o IVF, rabíni sa odvolávajú na základné princípy židovského práva, aby poskytli usmernenie.
Pohľad judaizmu na umelé oplodnenie
Judaizmus vo všeobecnosti považuje túžbu po deťoch za prirodzenú a naplnenie tejto túžby za micvu (prikázanie). V súvislosti s umelým oplodnením sa však stretávame s niekoľkými kľúčovými aspektmi:
- Posvätnosť života: Judaizmus kladie veľký dôraz na posvätnosť ľudského života od jeho počiatku. Vznik embrya je považovaný za začiatok nového života, a preto je s ním potrebné zaobchádzať s úctou.
- Manželský zväzok: Tradičné židovské učenie zdôrazňuje, že počatie by malo prebiehať v rámci manželského zväzku. Použitie darcovských gamét (spermií alebo vajíčok) prináša otázky týkajúce sa pôvodu dieťaťa a jeho genetického spojenia s rodičmi.
- Právo na dieťa: Hoci túžba po dieťati je silná, judaizmus sa skôr zameriava na zodpovednosť a prijatie Božieho plánu. "Právo na dieťa" nie je vnímané ako absolútne právo, ale skôr ako potenciálny dar.
V súvislosti s umelým oplodnením existuje niekoľko scenárov, ktoré rabíni posudzujú:
Homológne oplodnenie (použitie gamét manželov)
V prípade, keď sa na umelom oplodnení použijú spermie a vajíčka manželského páru, je tento postup vo všeobecnosti prijateľnejší. Dôležité je, aby proces prebiehal v rámci manželstva a aby sa dbalo na dôstojnosť počatého života.
Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Táto metóda však od svojich počiatkov čelí silnej kritike zo strany Katolíckej cirkvi. Prečo je to tak, keď umelé oplodnenie - na prvý pohľad - iba pomáha manželom stať sa rodičmi? Všetko sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť.
Heterológne oplodnenie (použitie darcovských gamét)
Použitie darcovských spermií alebo vajíčok prináša zložitejšie otázky. Zatiaľ čo niektoré židovské komunity môžu akceptovať heterológne oplodnenie v prípadoch, keď je to jediná možnosť, ako mať dieťa, iné ho považujú za problematické z hľadiska židovskej genealogie a rodinných vzťahov.
V Katechizme katolíckej cirkvi sa píše: „Techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici, sú závažne nemorálne.“ Heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie vraj porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná, a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve. Tieto techniky „zrádzajú výlučné právo manželov stať sa otcom a matkou iba jeden prostredníctvom druhého,“ píše sa v katechizme.
Podľa neho oddeľujú pohlavný úkon od úkonu plodenia. Akt „zveruje život a identitu embrya moci lekárov a biológov a zavádza nadvládu techniky nad počiatkom a osudom ľudskej osoby.
Morálne a etické dilemy
Umelé oplodnenie so sebou prináša aj množstvo morálnych a etických dilem, najmä v súvislosti s manipuláciou s embryami a osudom nadbytočných embryí.
Morálny teológ Ján Viglaš upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie.
„Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. (…) Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš.
Alternatívy k umelému oplodneniu v judaizme
Judaizmus podporuje metódy liečby neplodnosti, ktoré sú v súlade s jeho princípmi. Medzi alternatívy patrí:
- NaProTechnológia: Táto metóda učí pár spoznávať svoju plodnosť a lieči neplodnosť hľadaním a odstraňovaním problému v tele ženy alebo muža.
- CrMS (Creighton Model): Systém značenia ženskej plodnosti, ktorý páru poskytne informácie o plodných a neplodných dňoch v cykle.
- Adopcia: Adopcia je v judaizme považovaná za plnohodnotnú a cennú možnosť, ako založiť rodinu.
- Modlitba a prijatie Božej vôle: Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko neplodným párom odporúča, aby sa modlili, prijali vôľu Božiu a zmierili sa so svojím stavom.
Pohľad morálneho teológa Jána Viglaša zdôrazňuje, že zaobchádzanie so vzniknutým životom nie ako s človekom, ale ako s objektom, prístup k žene ako k surovine, plodenie sa redukuje na výrobu a biznis. Upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí.
Ján Viglaš je morálny teológ, s právničkou Katarínou Svitanovou a jej manželom spolupracuje pri vedení stretnutí bezdetných párov. Podľa Viglaša, akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku.
Deti nie sú jediným ani absolútnym cieľom manželstva. Moja 89-ročná priateľka mi raz rozprávala príbeh z čias, keď jej rodičia očakávali svoje tretie dieťa. Niekoľko známych, ktorí nemohli počať, ich požiadalo, či by im neprenechali svoje tretie dieťa. Veď už mali dievča aj chlapca a údajne plánovali ďalšie deti. Keď jej rodičia túto žiadosť odmietli, dotknutý pár sa urazil. Boli jej rodičia sebeckí alebo necitliví voči páru, ktorý túžil po dieťati? Takúto žiadosť by sme dnes považovali za absurdnú a rodičov, ktorí by dieťa odovzdali na takýto domnelý „šľachetný účel“, za nezodpovedných, krutých a bezcitných.
Deti nie sú zamieňateľným tovarom, ktorý možno kúpiť, predať alebo zdieľať.
Ako dlho trvá hormonálna liečba pred samotným IVF?
Biblický pohľad na plodenie detí kladie dôraz na Boží plán a prirodzený poriadok počatia. V dnešnej dobe, keď je spoločnosť silne zameraná na „práva“, je bežné, že páry - dokonca aj kresťanské - nadobúdajú pocit, že majú „právo mať dieťa“. Naše životy však nie sú postavené na právach, ale na zodpovednostiach, ktoré nám Boh milostivo zveril ako dary. Deti nie sú objekty, na ktoré by sme mali nárok; deti sú dary od Boha. Niektorým Boh udelil mnoho takýchto darov a iným sa rozhodol toto požehnanie odoprieť.
Hoci môže byť neplodnosť hlboko zdrvujúca, tieto páry môžu skrze Božiu milosť prijať Jeho vôľu vo všetkých okolnostiach a pochopiť, že zasľúbenie z Rimanom 8:28 je pravdivé a zmysluplné. „V tomto sa veľmi radujete, hoci teraz na chvíľu, ak je to potrebné, prechádzate zármutkom v rozličných skúškach. Boh nám nedáva vždy to, po čom túžime, bez ohľadu na silu našej túžby. Apoštol Pavol trikrát prosil Pána, aby ho zbavil jeho „tŕňa“, no Boh jeho prosbu nevypočul. Pavlova reakcia na sklamanie nás učí byť spokojný a uznať, že Božia milosť je dostatočná a že Boh je múdrejší než človek.
To však neznamená, že liečba neplodnosti nemôže byť použitá. Boh dal ľuďom schopnosť vynachádzať a objavovať nové a dobré veci, vrátane lekárskych techník. Zásadnou otázkou zostáva morálnosť metód, ako sú náhradné materstvo, umelé oplodnenie, IVF a embryonálny prenos. Tieto postupy nie sú liečbou neplodnosti, ale alternatívnymi formami počatia.
Ľudské bytosti boli stvorené na Boží obraz: sú úžasne inteligentné, vynaliezavé a kreatívne. Tento tvorivý génius však musíme používať s opatrnosťou. Ak by niekto stál pri Babylonskej veži, mohol by byť ohromený schopnosťami a géniom mužov, ktorí takúto stavbu vytvorili. Boh však poznal ich srdcia a svetské pohnútky a nebol spokojný. Budovali pre svoju vlastnú slávu a nechceli mať nič spoločné s Bohom, ktorý ich stvoril. To isté nebezpečenstvo hrozí aj dnes. Človek má sklon chcieť kontrolovať svoj osud, byť pánom svojho osudu, a tým oslavovať seba samého. Tento postoj ho vedie k presvedčeniu, že všetko, čo dokáže urobiť, by mal aj urobiť. Naše pokroky vo vede a technológii však musia mať biblické hranice.
Boh vo svojom Slove jasne ustanovil pravdu o svojej zvrchovanosti. Táto pravda nás zaväzuje používať naše tvorivé schopnosti len na jeden cieľ - oslavovať Boha. Ako kresťania nemáme slobodu podieľať sa na všetkých výdobytkoch, ktoré nás lákajú zo všetkých strán. Naše technologické pokroky a vedecké objavy majú byť vždy podriadené Božej vôli a nikdy nás nesmú odvádzať od našej zodpovednosti oslavovať Boha.
Súčasná medicína ponúka v riešení problému neplodnosti dve cesty: jednu predstavuje taký prístup, ktorý hľadá skutočné príčiny neplodnosti, usiluje sa o ich odstránenie a snaží sa ich ovplyvniť, tzv. restoratívna medicína, a druhú predstavuje asistovaná reprodukcia (AR) vo forme IVF. Často sa neplodnému páru ponúka práve druhá cesta ako rýchle a jediné možné riešenie ich problémov.
Názvom asistovaná reprodukcia (angl. assisted reproduction, ďalej AR) sa označuje medicínsky zásah ovplyvňujúci ľudskú reprodukciu, pri ktorom dochádza k manipulácii s ľudskými pohlavnými bunkami (spermiami a vajíčkom) a ľudským zárodkom (embryom). Metódy AR sa vyvinuli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Zahŕňajú také farmakologické postupy, chirurgické techniky a intervencie, ktoré uľahčujú priebeh fyziologických generatívnych procesov, alebo ich dokonca celkom nahrádzajú. Najpoužívanejšou technikou AR je tzv. metóda IVF-ET (angl. in vitro fertilization and embryo transfer), ktorú v jednotlivých krokoch reprezentuje sled viacerých úkonov.
Patrí k nim hormonálna stimulácia vaječníkov, odber vajíčok, odber spermií, vykonanie vlastného mimotelového oplodnenia v laboratóriu, preskúmanie zdravotného stavu embrya, či nevykazuje znaky niektorého zo sledovaných ochorení, t. j. vykonanie tzv. predimplantačnej genetickej diagnostiky. Ďalšie kroky spočívajú vo výbere „najlepších“ embryí (selekcia), ich prenos (transfer) do maternice a sledovanie (monitoring) očakávaného tehotenstva. Nadbytočné embryá sa zmrazia a uchovávajú na ďalšie použitie pri predchádzajúcom neúspechu, alebo sa - v prípade vykazovania nevyhovujúcej kvality - likvidujú. Ak sa použijú spermie a vajíčka manželov (alebo páru), hovoríme o homológnej asistovanej reprodukcii. Ak sa v procese oplodnenia použijú gaméty darcu/darkyne, ide o heterológnu asistovanú reprodukciu.
Túžba rodičov po dieťati je často taká silná, že nevenujú dostatočnú pozornosť celému kontextu procesu umelého oplodnenia. Nevedia, neinformujú sa, alebo nevnímajú problematickosť jeho jednotlivých krokov. Etické problémy v asistovanej reprodukcii sú z verejného priestoru vytesňované a ostávajú nepovšimnuté. Ide napríklad o nadpočetné embryá, zmrazovanie a rozmrazovanie embryí, elimináciu embryí z dôvodu nevyhovujúcej kvality, likvidáciu embryí pri vyprázdňovaní depozitárov, ich používanie na výskumné účely, otázka „redukcie“ tehotenstva, predimplantačná genetická diagnostika, ďalej využívanie oocytov, spermií a embryí od darcov.
K riešeniu neplodnosti musí manželský pár pristupovať nanajvýš zodpovedne. Znamená to uvedomovať si možné dôsledky medicínske, psychické, sociálne, právne a neopomenúť etickú stránku ponúkajúcich sa postupov. Túžba po vlastnom dieťati je sama osebe dobrá. Katolícka cirkev uznáva oprávnenosť tejto nenaplnenej túžby manželov a má pre nich porozumenie. Upozorňuje však, že z morálneho hľadiska nikoho neoprávňuje akceptovať a využívať mravne neprijateľné prostriedky na jej naplnenie. V liečbe neplodnosti dovoľuje akceptovať iba také zásahy, ktoré sú zamerané na odstránenie prekážok a ktorých cieľom je navodiť stav, ktorý povedie k prirodzenej plodnosti.
Na dieťa nie je možné si uplatňovať nárok. Odmietnuť metódy AR sa kresťanskí manželia nemusia zdráhať, pretože okrem etických výhrad je aj ich úspešnosť nízka. Lepšie výsledky je možné dosiahnuť aj inak. Predstavuje komplexné riešenie problému, vylučujúc manipuláciu s ľudskými pohlavnými bunkami a embryami, a bez umelého oplodnenia. Základ metódy spočíva v porozumení prirodzenej plodnosti páru pomocou symptotermálnej metódy (ďalej STM) a v rešpektovaní poznatkov, predovšetkým v poznaní reálneho priebehu ovulácie. Vyšetrenia sú exaktne datované, viazané na príslušné dni cyklu a uskutočňujú sa v súlade s informáciami získanými pomocou STM. Hormonálna liečba sa nasadí zásadne v súlade so skutočne prebiehajúcou ovuláciou, a nie paušálne. Ich cieľom je pomocou správne načasovaných diagnostických testov odhaliť podstatu a príčinu zdravotných problémov a následne liečiť tak, aby mohlo dôjsť k prirodzenému počatiu. Využíva prácu celého tímu medicínskych odborníkov. Čo sa týka finančnej stránky, okrem osobných konzultácií s lekárom náklady plne hradí zdravotná poisťovňa poistenca. Metódy NAPROHELP i NaProTechnology nesľubujú „zázraky na počkanie a nemožné do troch dní“. Naopak, vyžadujú trpezlivosť a spoluprácu. Ich ekonomická náročnosť je však podstatne nižšia (pri výsledkoch porovnateľných s IVF), čo je fakt, ktorý mal už dávno vzbudiť pozornosť na príslušných kompetentných miestach.
Judaizmus teda pristupuje k umelému oplodneniu s opatrnosťou, pričom zdôrazňuje dôležitosť zachovania posvätnosti života, posilnenia manželského zväzku a prijatia Božieho plánu. V prípade problémov s plodnosťou podporuje hľadanie alternatívnych metód liečby, ktoré sú v súlade s týmito princípmi.
tags: #judaizmus #umele #oplodnenie