Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces, počas ktorého nadobúda množstvo nových zručností. Jednou z dôležitých oblastí je motorický rozvoj, ktorý zahŕňa nielen hrubú motoriku (pohyb celého tela), ale aj jemnú motoriku (manipulácia s drobnými predmetmi). Schopnosť chytať loptu je komplexná zručnosť, ktorá sa rozvíja postupne a vyžaduje si koordináciu viacerých aspektov.
Funkcia hryzenia a žuvania, ktorá je dôležitá pre samostatné jedenie a správny rozvoj reči, sa začína učiť už v ranom detstve. Tento proces je individuálny a závisí od senzomotorickej zrelosti dieťaťa. Podobne aj motorický vývoj, ktorý zahŕňa schopnosť chytať loptu, prebieha vo fázach.
Motorický vývoj v prvom roku života
Prvý rok života je pre motorický rozvoj dieťaťa zásadný. Dieťa postupne prechádza fázami, ako je pasenie koníčkov, pretáčanie, plazenie, lezenie, sedenie a státie. Každá z týchto fáz je dôležitá pre posilnenie svalov a rozvoj koordinácie.
- 1. mesiac: Bábätko si zvyká na svet. Jeho končatiny sú väčšinou zohnuté a pritiahnuté k telu. Hlavičku ešte neovláda, ale vie ňou otočiť na stranu a pri polohe na brušku ju nadvihnúť.
- 2. mesiac: Bábätko začína kontrolovať končatiny, dvíha nožičky, päste sa povoľujú a hrá sa s prstami. Na brušku by malo udržať zodvihnutú hlavičku niekoľko sekúnd.
- 3. mesiac: Bábätko ovláda hlavičku, otáča ju zo strany na stranu a v polohe na brušku sa vie vzoprieť na ručičkách.
- 4. mesiac: Dieťatko zdvihne hlavu a pozrie sa na nohy. Načahuje sa za hračkami a začína s nimi manipulovať. Môže sa pretočiť z chrbta na bruško a naopak.
- 5. mesiac: Väčšina detí sa vie otočiť z chrbta na bruško a naspäť. V polohe na brušku vie vytvoriť z telíčka lietadielko. Začínajú ho zaujímať zvukové hračky.
- 6. mesiac: Ak mu podáte prsty, dieťatko sa ich vie chytiť a pritiahnuť do sedu či stoja. Niektoré deti sa začnú plaziť.
- 7. mesiac: Ak sa má bábätko čoho pridržať, sedí samo. Zlepšuje sa v plazení a stavia sa na všetky štyri.
- 8. mesiac: Bábätko sa môže samo postaviť, väčšinou v postieľke.
- 9. mesiac: Deti sa samé posadia a sedia bez podpory.
- 10. mesiac: Dieťatko lozí, vylezie a zlezie z pohovky, posadí sa a postaví.
- 11. mesiac: Dieťatko sa zlepšuje v narábaní s predmetmi a skúša čoraz viac vecí. Začne sa pokúšať samé nakŕmiť lyžičkou a cvičí si chôdzu.
- 12. mesiac: Vek okolo jedného roka patrí rozvoju chôdze. Batoľa vie spraviť kroky dopredu, dozadu, zohnúť sa, zodvihnúť si hračku, zastať a ísť ďalej. Začína stavať na seba kocky a chodiť po schodoch s pomocou.
Jemná a hrubá motorika v predškolskom veku
Po prvom roku života sa dieťa neustále zdokonaľuje v jemnej a hrubej motorike.
Dvojročné dieťa
V tomto veku dieťa rado behá, skáče a lezie. Zlepšuje sa koordinácia pohybov a začína napodobňovať činnosti dospelých.
Trojročné dieťa
Dieťa dokáže chytiť loptu do ohnutých paží, zvládne chôdzu po schodoch, skáče znožmo do diaľky a na jednej nohe. Dokáže držať ceruzku prstami, kreslí kruhy, zvislé a vodorovné čiary, vie sa obliecť a vyzliecť, skladá papier a učí sa vyfarbovať omaľovánky.

Štvorročné dieťa
Dieťa dokáže uchopiť ceruzku aj štetec, nakresliť kríž, vyfarbuje omaľovánky, vie chytiť aj menšiu loptičku, strihá s nožničkami, skladá skladačky z papiera a stavia obrázky zo zápaliek.
Päťročné dieťa
Dieťa vie vyhodiť loptu do výšky, chytiť malú loptičku so vztýčenými rukami nad hlavou, postaviť sa z ľahu na chrbte bez držania rúk, tancuje na hudbu a trafí tenisovou loptičkou do obruče zo vzdialenosti približne 2 metrov. Dokáže navliecť niť uškom ihly, vystrihuje obrázky podľa línie a okrajov, vie chytiť malú loptu jednou rukou, obkresľuje obrázky, kreslí postavičky vrátane detailov a z kociek vie postaviť schody.
Schopnosť chytať loptu
Schopnosť chytať loptu je komplexná zručnosť, ktorá vyžaduje koordináciu očí a rúk, odhad vzdialenosti a rýchlosti, a tiež správnu reakciu tela.
- 3 roky: Dieťa dokáže chytiť väčšiu loptu do ohnutých paží.
- 4 roky: Dieťa vie chytiť aj menšiu loptičku.
- 5 rokov: Dieťa zvládne chytiť malú loptičku so vztýčenými rukami nad hlavou a chytiť malú loptu jednou rukou.
Je dôležité mať na pamäti, že každé dieťa sa vyvíja individuálne a tieto vekové rozpätia sú len orientačné.
Ako podporiť motorický rozvoj?
- Polohovanie na bruško: Podporuje posilňovanie svalov krku a trupu.
- Hračky: Ponúkajte dieťaťu hračky, ktoré stimulujú jeho motorický vývoj.
- Pohyb: Zabezpečte dieťaťu dostatok pohybu a voľnej hry.
- Hry s loptou: Hrajte sa s dieťaťom hry s loptou, aby si precvičovalo koordináciu a odhad.
- Podpora a povzbudzovanie: Povzbudzujte dieťa v jeho pokrokoch a vytvárajte pre neho pozitívne prostredie.

Čo robiť, ak má dieťa problémy s motorickým vývojom?
Ak máte obavy o motorický vývoj svojho dieťaťa, konzultujte to s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Odborník dokáže posúdiť vývoj dieťaťa a odporučiť vhodné cvičenia a terapie.
Vplyv hier s loptou na rozvoj dieťaťa
Hádzanie lopty zohráva dôležitú rolu v nadobúdaní zručností, ako je sila, vizuálno-motorická koordinácia, plánovanie pohybu a uvedomovanie si priestoru a tela. Podobne, ako s inými pohybovými zručnosťami, aj tu platí, že prax je najdôležitejšia! Navyše, lopta je lacná a dostupná hračka, ktorá dieťa nielen zabaví ale naučí veľmi dôležité zručnosti.
Míľniky v hádzaní lopty
- 8-12 mesiacov: Gúľanie lopty na zemi.
- 12-14 mesiacov: Odhodenie lopty rôznymi smermi, dieťa ešte nie je schopné loptu presne nasmerovať.
- 15-18 mesiacov: Hádzanie lopty tak, že vystrie paže v ramenách alebo lakťoch.
- 19-22 mesiacov: Hádzanie lopty zhora.
- 23-26 mesiacov: Hádzanie lopty zospodu.
- 26-30 mesiacov: Hádzanie lopty zhora s formou (dieťa natiahne pažu hore a dozadu).
- 29-36 mesiacov: Hádzanie lopty zospodu s formou (dieťa natiahne pažu dole a dozadu).
- 38-42 mesiacov: Dieťa hádže loptu zhora a pridáva sa aj rotácia v trupe pri tom, ako sa pažou natiahne hore a dozadu a urobí náprah opačnou nohou.
- 38-42 mesiacov: Triafa cieľ hodom zospodu.
- 43-46 mesiacov: Triafa cieľ hodom zhora.
- 45-48 mesiacov: Dieťa hádže loptu zospodu a pridáva sa aj rotácia v trupe pri tom, ako sa pažou natiahne dole a dozadu a urobí náprah opačnou nohou.
Gúľanie lopty
Podobne, ako pri učení sa loptu chytať, začnite si najskôr s dieťaťom loptu gúľať po zemi. Dieťa sa tak naučí podstatu loptovej hry, loptu získať, ale aj posunúť ďalej. Zároveň gúľanie lopty trénuje pozorovanie pohybu lopty zrakom a reakciu na pohyb lopty pohybom tela - inými slovami dieťa sa učí načasovať a naplánovať pohyb podľa pohybu lopty. Veľmi praktické sú farebné plastové dierované lopty, ktoré sú pre dieťa ľahko uchopiteľné. Navyše sú veľmi ľahké a umožňujú obojručný úchop a jednoduchú manipuláciu. Keď sa dieťa oboznámi s gúľaním lopty, nechajte dieťa nech sa s loptou v rukách postaví, najskôr ju pustí a neskôr aj hodí na zem a zodvihne.
Začnite s väčšou loptou
Na začiatku je lepšie používať loptu väčšieho formátu, napr. Fit loptu, ktorú dieťa vidí zreteľne a je jednoduchšie ju chytiť. Časom môžete používať menšiu a menšiu loptu.
Zmeňte cieľ
Trénovať gúľanie loptou od seba k dieťaťu a späť je super, ale prečo neskúsiť aj iné možnosti! Môžete v priestore rozložiť farebné kužele alebo postaviť vežičky, okolo ktorých musí dieťa loptu pregúľať. Úžasný spôsob ako trénovať presnosť a zameranie sa na cieľ. Nechajte nech vám dieťa pomôže s domácimi prácami rak, že ho naučíte hádzať oblečenie do koša na bielizeň, čo je predstupeň hádzania lopty do basketbalového koša.
Striedajte hádzanie loptou zhora a zospodu
Ukážte dieťaťu ako hádzať loptu oboma spôsobmi, zhora i zdola. Nechajte nech sa dieťa učí od starších súrodencov alebo iných detí na ihrisku. Používame verbálne a fyzické navádzanie.
Zmeňte prostredie a vybavenie
Čím pestrejšie prostredie a rôznorodejšie vybavenie budete používať, tým viac sa vaše dieťa naučí reagovať na zmenu a poradiť si s novou výzvou. Stačí, že prenastavíte výšku basketbalového koša, alebo mu kúpite niekoľko lôpt rôznej veľkosti, prípadne aj tvaru. Na trhu sú už okrem klasických lôpt aj mnohé iné hračky určené na hádzanie, takže o pestrosť nie je núdza.
Ako začať s volejbalom - Prípravné cvičenia pre volejbal
Loptové hry sú skvelým spôsobom, ako svoje dieťa dostať vonku na čerstvý vzduch a denné svetlo, ktoré je preň tak dôležité. Lopta prestáva byť v porovnaní s modernými hračkami a technológiami u detí obľúbená, ale to, čomu sa vaše dieťa venuje do veľkej miery závisí od vás, rodičov. Ako prvé, čo deti s loptou učíme, je hádzanie a chytanie. Podľa toho, akú loptu telocvikár zvolí, bude aj iný efekt na detskú emóciu a rýchlosť učenia.
Veľkosť, hmotnosť, tvar, odskok, tvrdosť, farebnosť, vzor. Detská ruka je oproti tej dospeláckej výrazne menšia. To znamená, že potrebujú oveľa menšiu loptu, aby si osvojili správnu techniku hádzania. Pre 6 - 8 ročné deti je to cca 12 cm (1. - 3. trieda ZŠ). 12 cm penová lopta je poddajnejšia pre detskú ruku ako nafukovacia gumená lopta. Na školách sú často využívané na hádzanie tenisové loptičky. Veľkosťou sú to detskej ruky vhodné. Ideálna veľkosť je 16 - 20 cm. Najvhodnejší materiál sú rôzne penové lopty. Majú ideálny odskok a deti sa ich neboja. Lopty z peny majú väčšiu tlmiacu schopnosť. Ak telocvikár vyberá lopty, mal by zvážiť aj farebnosť. Deti majú radi, ak si môžu vybrať farbu. Má to vplyv na emóciu a vzťah žiaka k lopte, ktorú si sám vybral. Ak máme 5 modrých, 5 červených a 5 žltých lôpt, plní farebnosť aj organizačnú funkciu. Automaticky sa deti rozdelili do farebných družstiev.
Vaše dieťatko rastie veľmi rýchlo a často sa zdá, akoby ste doma mali miniatúrnu verziu seba samého. Dieťa je stále plné energie, neposedné a neustále v pohybe. Začína však už získavať lepší pohľad na svet a jeho fungovanie. Rovnako sa lepšie orientuje a šikovnejšie narába s predmetmi, ktoré sú okolo neho. Rovnako sa môžu objaviť aj záchvaty hnevu, plaču a pod. Tieto záchvaty môžu rodičov zmiasť a prekvapiť, pretože z ich malého anjelika sa stane zo zlomku sekundy malý čertík. Práve toto obdobie býva začiatkom tzv. Je to však fascinujúci vek, pretože dieťa sa mení priamo pred vašimi očami. V tomto veku sa začína hrávať s inými deťmi, dokonca môže začať prejavovať náklonnosť k rodinným známym a príbuzným aj bez vyzvania. Zlepšuje sa jemná motorika a prejavuje sa to obľubou skladačiek, vkladačiek a ďalších hier. Dieťa začína viac a hlasnejšie vyjadrovať svoje želania a potreby. Nedokážeme od seba oddeliť jednotlivé oblasti a tie sú vzájomne prepojené - reč, motorika socio-emocionalita, kognitívna zložka. Významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývin dieťaťa, sú vzťahy, ktoré nadväzuje so svojím okolím. Práve schopnosť, ochota a množstvo vzťahov, ktoré dieťa nadviaže, sú ukazovateľom úrovne jeho vývinu. Tým, že si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými, rozvíja sa aj jeho emocionálna inteligencia a empatia. Napodobňovaním správania rodičov sa prehlbujú jeho schopnosti a zručnosti. V tomto období sa už dokáže odlúčiť od svojich rodičov a byť aj s inými ľuďmi. Je to čas pre zaškolenie v materskej škole. Dieťa potrebuje širší kolektív a väčšiu „vzorku“ ľudí, s ktorými môže experimentovať. Dokáže vložiť kocku do správneho otvoru, poukladá kocky na seba, otáča kľučkou, kľúčom. Pri vzájomnom čítaní už dokáže samo otočiť stránku - často sa stane, že namiesto vás hovorí časť básničky alebo príbehu. Dieťa si dokáže samo umyť ruky a vyzliecť si časť oblečenia. Rovnako sa zlepšuje jeho schopnosť udržať ceruzku v ruke a čmárať. Práve v tejto oblasti je vidieť najväčší progres. Zlepšujú sa schopnosti hádzať a kopať loptu - nie síce smerom, ktorým zamýšľa, ale aj to sa zlepšuje. Zábavou začína byť chôdza po schodoch, dieťa opakovane chodí hore a dole. Už je schopné držať sa zábradlia. V tomto veku bývajú už deti schopné udržať sa aj na trojkolke, ale ešte je problémom pedálovanie - potrebuje vašu pomoc. Tiež už lepšie rozlišuje deň a noc, a aktivity, ktoré sa s tým spájajú. Pomáha mu rutina a opakujúce sa činnosti - kúpeľ, pyžamo, rozprávka v posteli - vie, že ide spať. V tomto veku potrebuje dieťa veľmi veľa pohybu. Nemalo by sedieť viac ako 1 hodinu. A minimálne 60 minút voľná fyzická aktivita - voľná hra - napr. Vaše batoľa sa osamostatňuje a už by malo vedieť ostať istý čas aj bez vás. Dokáže prejaviť záujem o druhých a empatiu. Chápe jednoduché povely - dones mi topánky, podaj mi kocku… Rovnako môžeme pozorovať rozvíjajúci sa zmysel pre humor - zabáva sa na „smiešnych“ veciach - niekto spadne, vie niekoho „vyľakať“, hra na schovávačku - zavrie oči a dospelí predstierajú, že ho hľadajú ap. Jeho smiech je v tomto období veľmi spontánny. Cudzí ľudia by už mali rozumieť asi 75 % všetkého, čo povie. Dieťa tiež odpovedá na jednoduché otázky. veľa sa pýta: Čo? Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Deti, ktoré majú dobré pohybové zručnosti, majú lepšiu kondíciu. V čase, keď má dieťa približne päť rokov, malo by byť schopné hádzať loptu pomocou koordinovaného pohybu ruky, ktorá hádže, a protiľahlej nohy, ktorá pri pohybe vykročí dopredu. Častým omylom je, že sa deti učia zručnostiam ako hádzaniu či chytaniu automaticky, to však nie je pravda - získajú ich totiž až systematickým tréningom. Ak tieto dva úkony zvládnu, dostanú do života i niečo navyše. Ak teda vaše dieťa tieto základné zručnosti primerane rozvíja už od útleho veku, môže mu to byť v živote len na osoh. Ak by ste sa pýtali, ako mu v tom pomôcť, odpoveď je jednoduchá - v prvom rade určite nič nepokazíte, ak s ním budete doma pravidelne trénovať. Oplatí sa to dokonca už od dvoch rokov.
Naše deti sú odmalička zasypávané interaktívnymi hračkami, edukatívnymi hrami, smart aplikáciami, ktoré by im mali stimulovať mozog. Namiesto géniov ale každým rokom pribúda detí, ktoré majú nejakú vývinovú poruchu učenia s priliehavou „dys“ diagnózou (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia…) alebo poruchu pozornosti, ADHD syndróm, problémy s pamäťou. Inteligencia, motorika a koncentrácia, to sú podľa neurofyziológa Rajovića, špecialistu v oblasti rozvoja detskej inteligencie, tri veci, v ktorých sú dnešné deti slabšie. Hovorí, že polovička týchto detí už ani nevie, ako chytiť loptu. Keď už ide o to, loptu častokrát ani nemajú doma alebo majú, zahrabanú niekde v kúte.

Keď deťom hodíte loptu, hovorí Rajović, 50 % z nich ju nedokáže chytiť do dvoch dlaní, chytajú ju do náručia. 5-ročné deti by to už ale mali zvládnuť. Niektoré deti dokonca uhnú, lebo sa lopty boja. Podľa Rajovića však niet lepšej hračky, hoci je v súčasnom koncepte technológií lopta zaznávaná. Dieťa sa najlepšie učí prostredníctvom hry a pohybu. Ak teda chcete niečo urobiť pre to, aby sa mozog vášho dieťaťa normálne rozvíjal, stačí mu kúpiť loptu. Prečo lopta?
- aktivity s loptou znižujú ťažkosti vo vizuálno-motorickej koordinácii, naopak zvyšujú schopnosť priestorového videnia.
- dieťa zapája pri hre s loptou veľa zmyslov: zrak, sluch, hmat, cvičí si rovnováhu, jemnú aj hrubú motoriku a koncentráciu.
- mozog vydáva organizačné pokyny pre celé telo (zober loptu ľavou rukou, hoď ju naspäť týmto smerom).
- dieťa sa učí jednoduchému vzorcu príčina - následok (hodím loptu, dopadne na zem), keď urobím toto, nasleduje toto (uvedomenie si časovej dimenzie).
- lopta je dobrou ranou prevenciou pred dyspraxiou, dysgrafiou a dyslexiou, poruchami, ktoré sa môžu prejaviť neskôr v školskom veku.
- A ešte jedná dobrá správa: ak sa dieťa hrá s loptou na vzduchu, je to úžasný aerobik pre mozog.
Dieťaťu, ktoré len pozerá do obrazovky, či už televízora, tabletu, ajpedu, fixuje oko na túto malú plochu. „Lenivé“ oko je nútené robiť iba minimum pohybu, čo znamená, že sa nemôžu poriadne rozvíjať dôležité funkcie mozgu. Pokrivkáva tzv. dynamická akomodácia, ktorá sa vyvíja do piateho - siedmeho roku rýchlymi pohybmi oka, behaním, naháňaním predmetov, preskakovaním prekážok. Tieto aktivity deti v súčasnosti vymenili za technológie, následkom čoho je nerozvinutý mozog, rovná sa poruchy učenia. Je dôležité, aby deti znova objavili loptu, nezáleží na tom, či bude malá, veľká, mäkká, tenisová, futbalová. Ale aby každé dieťa malo loptu a mohlo sa s ňou dosýtosti vyhrať.
Chytanie lopty je schopnosť, ktorá si vyžaduje dobrú vizuálno-motorickú koordináciu, teda koordináciu medzi zrakom a rukami. Vyžaduje si tiež plánovanie pohybu, rovnováhu, vizuálnu presnosť a vnímanie hĺbky/vzdialenosti. Zároveň sú loptové hry dobrou príležitosťou pre dieťa naučiť sa hrať s inými deťmi a mnoho ďalších užitočných vecí, o ktorých sa dozviete v našom článku.
Míľniky v chytaní lopty
- 6-13 mesiacov: Dieťa sa učí chytať gúľajúcu sa loptu v sede s rozkročenými nohami a otvorenými pažami.
- 20-30 mesiacov: Dieťa chytá loptu zo vzdialenosti asi 1,5 metra. Dieťa stojí s rozpaženými rukami, dlane otočené hore alebo nasmerované k sebe. Loptu sa snaží chytiť pokrčením lakťov a pritiahnutím lopty k sebe.
- 30-40 mesiacov: Dieťa chytá loptu zo vzdialenosti asi 1,5 metra, no paže má už vystreté.
- 40-50 mesiacov: Dieťa chytá loptu zo vzdialenosti asi 1,5 metra, paže sú v lakťoch pokrčené do 45-90 stupňového uhla, dlane smerujú hore alebo k sebe.
- 50-60 mesiacov: Dokáže chytiť tenisovú loptičku zo vzdialenosti 1,5 metra. Väčšiu loptu dokáže chytiť aj z väčšej vzdialenosti, pričom používa len ruky.
- 62-72 mesiacov: Dokáže chytiť aj odrážajúcu sa tenisovú loptičku.
Tipy ako dieťa naučiť chytať loptu
- Gúľanie veľkej lopty
Podobne, ako pri príprave na hádzanie lopty, gúľanie je skvelým prvým krokom, ako sa zoznámiť s loptou. Dieťa si sadne na zem s rozkročenými nohami. Väčšiu loptu, napr. fit loptu pregúľajte smerom k dieťaťu tak, aby ju mohlo pritiahnuť rukami k sebe. Gúľanie lopty učí dieťa sledovať pohľadom pohybujúci sa predmet a natiahnuť sa za ním rukami v tej správnej chvíli. Začnite veľkou loptou, ktorú bude dieťa poľahky sledovať a bez problémov ju uchopí rukami. Postupne môžete používať aj menšiu loptu určenú pre malé deti, ktorú je jednoduché uchopiť. - Vizuálno-motorická koordinácia
Začnite s pomaly sa pohybujúcimi predmetmi ako je balón, aby sa dieťa učilo očami sledovať hýbajúci sa predmet a nasledovať ho aj pohybom. Keď sa dieťa naučí ako stopovať balón a predvídať smer jeho pohybu, bude mať dostatok času pripraviť telo na potrebný pohyb. Hneď ako dieťa zvládne tento stupeň, môžeme hádzanie balóna zrýchliť a zvýšiť dieťaťu latku. - Zadovážte dieťaťu loptu, ktorú je jednoduché uchopiť
Existuje mnoho tipov lôpt, ktoré je jednoduché uchopiť. Úchop je takisto kľúčovou pohybovou zručnosťou, najskôr v podobe hrubej motoriky, teda uchopovania väčších predmetov, ktorá sa postupne zjemňuje na úchop ceruzky a pera. - Catch ball
Zábava pre deti i dospelých. Ide o okrúhly tanier vystlaný priľnavou textíliou, na ktorú sa na to určená loptička ľahko prilepí. Výborný spôsob, ako trénovať vizuálno-motorickú koordináciu. Začnite tak, že sa postavíte blízko k dieťaťu a loptu hodíte tak, aby sa poľahky prilepila na tanierik, ktorý drží v rukách vaše dieťa. Ide o to, aby najskôr pochopilo, o čo v hre ide. Postupne sa od dieťaťa môže vzdialiť. Môžete na to použiť aj malý dutý kužeľ, ktorý dieťa chytí do rúk hore nami a doň chytá loptičku, alebo zrolovanú ponožku. Kreativite sa medze nekladú.
Loptové hry zlepšujú vizuálno-motorickú koordináciu a zvyšujú schopnosť priestorového a periférneho videnia. Pri hre s loptou dieťa využíva viacero zmyslov: zrak, hmat, sluch, trénuje rovnováhu, jemnú aj hrubú motoriku a sústredenie. Mozog organizuje celé telo, vyhodnocuje vzdialenosť a rýchlosť a učí sa rýchlo reagovať na približujúcu sa loptu. Dieťa sa cez loptovú hru učí vzťah medzi príčinou a následkom. Manipulácia s loptou je skvelou prevenciou proti mnohým poruchám, ako napr. dyspraxia, dysgrafia, dyslexia a mnohé iné, ktoré sa prejavia v neskoršom školskom veku. V dnešnej dobe je na trhu mnoho rôznych hier, technologicky vyspelejších ako je lopta, ktoré rozvíjajú rôzne iné schopnosti. Netreba však zabúdať, že aj pri takom jednoduchom nástroji ako je lopta si dieťa pestuje veľmi komplexné schopnosti, ktoré v budúcnosti budú určovať jeho ďalší rozvoj a progres aj v iných oblastiach, ako napr. čítanie a písanie. Navyše hra s loptou dostane dieťa na čerstvý vzduch a denné svetlo, tak potrebné v dnešnej dobe, kedy trávime oveľa viac času vo vnútri. Čerstvý vzduch a denné svetlo sú pre zdravie a imunitu dieťaťa nepostrádateľné. Denné svetlo dokonca vplýva aj na kvalitu zraku. Štúdie preukázali súvislosť medzi množstvom denného svetla a rozvojom krátkozrakosti u detí. Čím menej času dieťa trávi na dennom svetle, tým je pravdepodobnosť vzniku krátkozrakosti oveľa vyššia. Denné svetlo totiž produkuje dopamín, ktorý okrem iného zabraňuje splošteniu očnej gule, čo je sprievodným javom krátkozrakosti. Takisto, hra s loptou ho núti očami hýbať rýchlo a rôznymi smermi, núti okohybné svaly zaostriť na blízko i do diaľky. To všetko prispieva k ostrému zraku. Pozeranie sa do obrazoviek, či už je to televízor, počítač, tablet alebo mobil, fixuje pohľad dieťaťa na blízku vzdialenosť a malú plochu, čo je pre ľudské oko neprirodzené. Takto oči lenivejú, pretože robia minimum pohybu, čo má vplyv na rozvoj ďalších funkcií mozgu. Dynamická akomodácia, to znamená, rýchle prispôsobenia sa oka na rôzne vzdialenosti, farby, tvary a množstvo svetla sa najviac rozvíja do 5-7 roka života dieťaťa. Preto je v tomto veku dôležité, aby dieťa trávilo čo najviac času vonku, behalo, naháňalo sa, hralo sa s loptou, preskakovalo, atď.
Názory na to, kedy je najvhodnejšie začať so športom sa rôznia. Dieťa sa od prvého momentu od narodenia začína hýbať, neskôr sa snaží opakovať pohyby od rodičov, plazí sa, chodí po štyroch, až napokon začína chodiť. Chôdza ja najprirodzenejším pohybom človeka. Veľa rodičov si kladie otázku, kedy je najlepší čas začať u dieťaťa so špecializáciou na konkrétny šport. „Na vysokej škole učia všetkých telocvikárov, že existujú etapy športovej prípravy a tie hovoria čo, v ktorom veku by to dieťa malo vykonávať a v akom počte. Tieto etapy hovoria o tom, že do puberty (cca 15 rokov) by sa malo venovať viacerým športom a nie len jednému. V Severských krajinách - Švédsko, Nórsko a Fínsko, tieto zásady dodržiavajú a nedovolia dieťaťu špecializáciu. V praxi to vyzerá tak, že dieťa, ktoré chce odohrať v sobotu zápas v hokeji, musí cez týždeň absolvovať aj iné tréningy v iných športoch. Ak to neurobí, nie je pripustené na zápas. Do 15 rokov robí dva, tri športy naraz a až po 15 rokoch sa môže špecializovať. A ja sa s týmto prístupom stotožňujem. Telo sa formuje, vyvíja a aj z hľadiska fyziológie je dobré, keď sa so špecializáciou začne až okolo 15.roku života, predíde sa takto jednostrannej námahe a zvýšenému jednostrannému zaťaženiu kĺbov a svalov. V prvej etape - najvšeobecnejšej, nedochádza k zlému držaniu tela. Dieťa môžete prihlásiť na športový krúžok už od 4 rokov. Dôležité je, aby daný krúžok nebol špecializovaný na konkrétny šport. Mal by sa zameriavať na všeobecnú pohybovú prípravu. Častou otázkou je, či dieťa môže cvičiť so závažím. Môže, ale dôležitý je výber správneho závažia a vhodnej pohybovej aktivity. Neodporúčajú sa činky, pretože pri nich hrozí poškodenie kĺbov a svalov, ktoré sa vyvíjajú až do puberty. Zlé držanie by mal stanoviť lekár alebo fyzioterapeut, ktorý to vie posúdiť a následne by mal odporučiť cvičenia, nájsť kompenzačný šport a vhodné cvičenie, ktoré vyrovnáva disbalanciu - ak je veľa fyzickej aktivity, nájsť šport, pri ktorom musí viac rozmýšľať. Má vybrať krúžok rodič alebo nechať výber na dieťati? Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si vyberie to, čo ho baví (s ohľadom na vek dieťaťa), no posúdiť, či sa na to hodí a má na to predpoklady by mal rodič. Po výbere krúžku je už rad na rodičovi, aby bol dôsledný za dieťa, aby ho do tréningov nenútil, ale správne motivoval. Tréner Dulina ale zdôrazňuje, že je potrebné myslieť aj na kompenzačný pohyb: „Ak dieťa hrá hokej na ľavú stranu, vhodným kompenzačným športom je basketbal, pri ktorom hrá s pravou rukou. Taktiež je dobré, ak sa športy dopĺňajú z hľadiska individuality a tímovosti. Futbal a iné kolektívne športy rozvíjajú u detí tímovosť. Jednou z nesporných výhod športu u detí je, že rozvíja a formuje osobnosť. Deti sa učia cieľavedomosti, vytrvalosti, zodpovednosti, bojovnosti a zvykajú si na dodržiavanie pravidiel. Ako zistiť, či je tréner pre dieťa dosť dobrý? Odpoveď je jednoduchá. Najlepším ukazovateľom je spokojnosť dieťaťa. Nemusíte mať obavy, či svoje dieťa priveľmi nezaťažíte pohybovými aktivitami. „Zo svojej praxe viem, že deti rýchlo regenerujú. Telo si veľmi dobre zvyká na únavu, rýchlo získava kondíciu. Len to nechať na tom, či to dieťa zvláda mentálne. Nadchnúť ho pre ďalšiu aktivitu a správne motivovať. Mentálna únava často prevláda nad fyzickou. Netreba zabúdať na kvalitnú a čerstvú stravu, pitný režim a spánok. Dôležitá je aj pravidelnosť. Rodičia často sami nevedia posúdiť, či ich dieťa má nadanie na šport. V takomto prípade je dobré všímať si predpoklady - je dieťa vysoké? Vhodným športom by mohol byť basketbal. Má dlhé nohy? Možno z neho bude dobrý atlét. Naopak, treba si všímať aj skryté hrozby. „Tieto fyziologické predpoklady treba vždy zohľadniť. Je dobré mať, ale na pamäti, že existujú aj výnimky, akou je napr. Popri krúžkoch však netreba zabúdať aj na voľnú hru v prírode, pretože pohyb vonku je veľmi dôležitý a pre dieťa prináša úplne iné benefity ako pohyb na krúžkoch. Pravidlá pri spontánnej hre vonku nie sú také striktné ako pri tréningu na krúžku. Takýto pohyb je prínosom nie len pre fyzické zdravie, ale aj pre psychiku, na ktorú netreba zabúdať. Každý potrebuje vypnúť a nabrať nové sily. Poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne majú možnosť využiť program podpory prevencie obezity u detí. Kontaktujte svojho všeobecného lekára pre deti a dorast. Pre každé dieťa je vzorom správania jeho rodič. Pokiaľ je rodič aktívny , dieťa má jednoduchšiu cestu k športovaniu. Problém je, ak rodičia nešportujú no svoje deti do športu nútia. To môže u detí vyvolať nechuť k pohybu a vzdor.. Je veľa rodičov, ktorí nešportujú, to však nemusí nutne znamenať, že nemôžu motivovať svoje dieťa k zdravému pohybu. Ak dieťa má v danom športe svoj vzor, je dobré to využiť a umožniť mu vidieť ho naživo a takpovediac sa ho „dotknúť“. Spoločne prežité intenzívne okamihy pri športovom podujatí pozitívne vplývajú na vnímanie športu. Je veľmi dobré, ak deti vidia šport aj v televízii a bavia sa o ňom s rodičmi. Rozhodujúcu rolu zohráva aj škola. Učiteľ na telesnej výchove môže byť veľký motivátor pre deti. Prostredníctvom učiteľa dieťa spoznáva rôzne druhy športov. V čase pandémie je úloha rodiča ešte zložitejšia, pretože kvôli bezpečnostným opatreniam fungujeme všetci v inom režime. Deti sa nemôžu stretávať na krúžkoch a ani telesná výchova na školách nefunguje. Rodič by mal ísť príkladom svojim deťom, viesť aktívny životný štýl, chodiť s deťmi do prírody, zabehať si, venovať sa turistike. Úlohou rodiča je aj v domácnosti nájsť vhodnú pohybovú zábavu, či už švihadlové cvičenia, detská joga alebo rôzne spoločenské hry, ktoré sú zamerané na pohyb.
tags: #v #akom #veku #je #schopne #dieta
