Kresba je v živote dieťaťa niečo magické. Dieťa v nej vyjadruje všetko, čo v živote prežíva, je odrazom jeho skúseností, ale napovie aj to, či sa vyvíja správne. Kresba dokáže psychológom poskytnúť more informácií, ktoré sú navonok len ťažko rozpoznateľné. Detská kresba slúži ako diagnostická pomôcka, metóda terapie či ako spôsob klinickej práce. V prvom rade však pomáha psychológovi nadviazať s dieťaťom kontakt, aby sa k nemu dostal bližšie, aby bolo dieťa pri práci otvorenejšie.
Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu. Pre deti je kresba prirodzenou súčasťou ich života, ktorou mnohé vyjadrujú, i keď o tom samy nemusia vedieť. Kreslia to, čo majú rady, čo ich naopak trápi, či dokonca, čo si želajú. Je teda prirodzené, že práve z kresby je možné zistiť viaceré oblasti zo života dieťaťa, s ktorými môže psychológ ďalej pracovať. Detská kresba môže okrem aktuálnej výpovede detí, ako aj ich psychických vlastností, odhaliť rôzne vývinové odchýlky, traumy, sexuálne problémy a pod.
Bóriková uvádza, že pre dieťa je kresba veľmi príťažlivou, no na strane druhej náročnou intelektuálnou činnosťou, zložitým systémom s hlbokým významom. Dieťa si prostredníctvom kresby vytvára symboly na základe rôznych vnemových podnetov a opodstatnene sa môžeme domnievať, že aj v spojení s emocionalitou, prežívaním a poznatkami. Z toho vyplýva, že detská kresba má výpovednú hodnotu, odráža citové, či charakterové znaky daného dieťaťa, nálady či postoje. Pomocou rôznych indikátorov vieme nájsť črty osobnosti i jej problémové miesta.
Niekedy sa stretávame napríklad s výraznými prejavmi negativizmu dieťaťa, keď sa v kresbe nevie alebo nechce prejaviť. Môže to byť diagnosticky významné zistenie, ale nesmie dieťaťu v celkovom obraze uškodiť. To znamená, že sa naň nemôžeme fixovať a ku kresbe je potrebná aj interpretácia samotného dieťaťa. Okrem detskej interpretácie je potrebná aj veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť psychológa a taktiež poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Predchádza sa tak tomu, aby sa nestalo, že psychológ z kresby usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde. Napríklad, keď dieťa nakreslí mamu celú čiernu, nemusí to znamenať, že mamu nemá rado, ale môže to byť len informácia o tom, že mama nosí často čierny sveter.
Detské kresbové testy
Detské kresbové testy sa ako diagnostické materiály používajú v rôznych oblastiach detského vývinu.
Poškodenie centrálneho nervového systému
Analýza detskej kresby je častou metódou, ktorá sa využíva ako indikátor poškodenia CNS dieťaťa. Najviac používaným testom je ale Kresba postavy podľa Goodenoughovej. Test vytvorila na základe predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov. Hodnotí sa ich tu až 78 a ukazujú silnú koreláciu s IQ dieťaťa. Test hodnotí vývin percepcie a senzomotorickej koordinácie, orientačne poukazuje na mentálny vývin či odzrkadľuje vnímanie podobností a detailov, abstrahovanie a zovšeobecňovanie. Zisťuje sa ním aj detská predstavivosť alebo jemná motorika.
Metodika sa využíva v praxi pre deti od 3,6 do 11 roku a administrácia prebieha individuálne alebo skupinovo. Ako pomôcky sú využívané papier A4 položený na výšku a mäkšia ceruzka. Dieťa získava skóre v pätnástich obsahových položkách (O skóre) a dvadsiatich formálnych položkách (F skóre). Z oboch dosiahnutých skóre vypočíta psychológ následne výsledné skóre. Ak dieťa dosiahne vysoké celkové hodnotenie, svedčí to o tom, že je zrelé, inteligentné, pokojné či precízne. Často sa však celkové vysoké skóre objavuje aj u nepočujúcich detí. Čo sa týka nízkeho celkového skóre, vyskytuje sa pri detskej mozgovej obrne, ľahkej mozgovej dysfunkcii či mentálnej retardácií.
Pri vyhodnocovaní sa rozlišuje aj to, ktoré z dvoch kategórií skóre (F skóre, O skóre) dieťa dosiahlo vo väčšej miere. Ak psychológ zistí, že F skóre dieťaťa je nižšie ako skóre O, vie usúdiť, že ide o poškodenie CNS alebo aj zraku. Naopak, ak dieťa skóruje vyššie vo formálnej oblasti, svedčí to o jeho slabej motivácii ku kresbe, úzkosti, poruchách správania či psychickej deprivácií. V takomto prípade sa dieťa zameriava práve na formálnu stránku kresby a tú obsahovú opomína. Vágnerová uvádza aj určité znaky, ktorými sa vyznačuje kresba ľudskej postavy dieťaťom, ktoré má poruchu CNS.
Problematika osobnosti dieťaťa a Test stromu
Problematika osobnosti dieťaťa je pomerne širokou témou. V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o Eysenckových osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, akými sú napríklad vnútorné tenzie či konflikty. Taktiež z neho vieme zistiť spôsoby reagovania dieťaťa, vzťahy a prístup okolitému svetu a v neposlednom rade aj ašpirácie. Test stromu sleduje skrytú (nevedomú) predstavu dieťaťa o sebe, o svojich prednostiach aj nedostatkoch, čo znamená, že ním vie psychológ zachytiť dynamiku osobnosti. V praxi sa ale využíva aj ako screening odhalenia psychických problémov.
Častým rušivým faktorom môže byť to, že deti sa snažia od seba navzájom opisovať (teda kresliť rovnaký obrázok ako ich spolužiaci), alebo že sa snažia nakresliť obrázok čo najviac odlišný (Altman, 2002). Úlohou dieťaťa je nakresliť akýkoľvek strom, výnimkou je jedine ihličnan a palma. Tie nemôžu byť nakreslené. Kreslí sa na papier veľkosti A4 pomocou stredne tvrdej ceruzky. Čo psychológ v tomto type kresby hodnotí? Zameriava sa na hodnotenie kresby ako celku, na umiestnenie a veľkosť kresby či na subjektívny dojem, to znamená, ako by strom obstál v realite. Všíma si ale aj ťah, tlak a spôsob vedenia čiar a taktiež vývinové hľadisko. Z kresby je možné vyčítať infantilné znaky dieťaťa, jeho zaostávanie za rovesníkmi. Základnou podstatou pri vyhodnocovaní tohto typu kresbového testu je ale hľadanie a všímanie si dominantných častí kresby, ktoré sú významné a vieme z nich niečo vyčítať.
Rodinné vzťahy a konštelácie
Táto oblasť patrí pri práci s deťmi k jednej z najvýznamnejších. V praxi sa využívajú najmä testy ako Kresba začarovanej rodiny, Kresba rodiny, Strom a snový strom či Kresba troch stromov. Tieto kresbové testy sú zamerané na zisťovanie rodinných vzťahov, na postoje dieťaťa k jeho vlastnej rodine. Zisťujú sa pomocou nich súrodenecké konštelácie, vzťah dieťaťa k jeho rodičom či jeho miesto v rámci rodiny. Kresbový test nám vie dobre poslúžiť tiež pre získanie obrazu o prežívaní momentálnej situácie a rodinnej klímy dieťaťom.
V psychologickej praxi sú najčastejšie využívané pri porozvodovom poradenstve, v pedagogickej praxi ich zase odborníci využívajú pri práci s deťmi trpiacimi poruchami správania či učenia. Psychológia totiž predpokladajú, že to, ako sa dieťa správa v škole pochádza najmä z výchovy, ktorá mu je doma ukazovaná. Preto sa kresbové testy tohto typu ukazujú ako dobré a významné pomôcky, ako podchytiť problémové správanie v škole a predchádzať tak sociálno-patologickým javom, ktoré z neho môžu vyvstať.
Najčastejším kresbovým testom z tejto oblasti je práve Kresba rodiny. Využívaný je pri deťoch vo veku 6 až 12 rokov. Inštrukcia znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po nakreslení obrázku sa psychológ zameriava na hodnotenie nasledovných oblastí - ktorý člen rodiny je nakreslený a ktorý naopak chýba, čo rodina na obrázku robí. Zaujíma ho taktiež, aká je vzdialenosť medzi jednotlivými jej členmi a aká je veľkosť jednotlivých členov rodiny. Všetky tieto informácie získava odborník na základe rozhovoru s dieťaťom o tom, čo nakreslil. No a na záver je dôležité nezabudnúť, že všetky výsledky musia byť vždy konfrontované s anamnézou dieťaťa.
Kresba ako psychologická pomôcka je v praxi využívaná naozaj vo veľkej miere, keďže je to najľahšia cesta, ako sa môžu odborníci dostať k dieťaťu a pochopiť jeho svet. Detská kresba je jedným z najvhodnejších prístupov k poznaniu osobnosti dieťaťa a jeho vývinu. Má významnú úlohu aj v diagnostickom procese. Dieťa sa dostáva do interakcie prostredníctvom kresby, ktorá mu pomáha zmierňovať neistotu, nedôveru, podporuje uvoľnenie napätia, odstraňuje prekážky verbálnemu styku, umožňuje väčšie sebauplatnenie a sebavyjadrenie. Ale odkrýva aj povahové črty, agresivitu, hyperaktivitu, nízke sebavedomie, špecifické vývinové poruchy.
Špecifické znaky v detskej kresbe je ale možné identifikovať aj u traumatizovaných, týraných a sexuálne zneužívaných detí. Pri diagnostike detí s podozrením na syndróm CAN (týranie, zneužívanie, zanedbávanie) hľadáme komplexné nástroje a prístupy. Vzdelávanie „Kresba ako okno do detskej duše“ je navrhnuté tak, aby rozšírilo diagnostickú výbavu účastníkov o špecifické poznatky z interpretácie detskej kresby. Obsah vzdelávania zahŕňa vývinové obdobia detskej kresby a ich vplyv na znaky vyskytujúce sa v kresbe dieťaťa, rozpoznávanie špecifických znakov v kresbách týraných, sexuálne zneužívaných detí v Kresbe postavy, v Body image teste a vo voľnej kresbe. Účastníci sa naučia identifikovať neverbálne prejavy traumy cez kresbu, získajú skríningový dotazník, ktorý môžu zaradiť do psychodiagnostického procesu a budú vedieť cielene vyhodnotiť kresbu pri klinickom rozhovore alebo diagnostike.
Keď je dieťa na návsteve u psychológa, dostane väčšinou k dispozícii papier a pastelky. Tam, kde slová nestačia, dokáže totiž odborník z detskej kresby mnoho vyčítať. Kresba dieťaťu odráža ako úroveň jeho intelektu, tak jeho emócie. Kresba môže prezradiť vzťahy v rodine, skryté túžby a obavy dieťaťa, dokonca aj zneužívanie, ak k nemu dochádza. Dieťa, ktorému chýba sebavedomie, zvyčajne kreslí tenké linky, ktoré len ľahko naznačuje a často prekresľuje, gumuje či používa pravítko. Vyrovnané dieťa spravidla umiestni kresbu do stredu papiera. Nápadne výstredné umiestnenie obrázku môže naznačovať, že má jeho autor nejaký problém.
Kreslenie je základná potreba každého dieťaťa. Chuť kresliť sa objaví už u batoľaťa, kedy do rúčky vezme ponúknutú ceruzku a začne všelijako čmárať po papieri a kade - tade pod a nad papier. Kresba je potreba sebavyjadrenia. Aj nevidomé dieťa má potrebu kresliť, kreslí síce len čmáranice, ale tie sú preň veľmi dôležité. V kresbe dieťaťa sa zobrazí všetko. Čo cíti, čo ho hnevá, čo ho teší, z čoho má strach, čo by chcelo. Ochotne vám nakreslí aj toho bubuláka, ktorý naňho pozerá spoza macka na poličke, keď sa ukladá spať. Pre dieťa je obraz jazykom, čo nevie alebo nechce povedať, jednoducho nakreslí. Reč a použitie slov pri vyjadrovaní pocitov je zložité často aj pre dospelých, nieto ešte pre deti, ktoré nemajú reč osvojenú na takej úrovni.
Kresba dieťaťa tiež prechádza štádiami, ktoré súvisia s vývinom intelektových schopností a je nezávislá od umeleckých schopností. Kresba je vynikajúci diagnostický prostriedok, ktorý sa aj v dnešnej dobe stále často používa. Prednosťou je, že dieťa kreslí pudovo, podvedome, čo je pri diagnostike veľmi dôležitý fakt. Kresba nám môže odhaliť poruchy správania, poruchy osobnosti, enurézy, strachy, regresy v správaní, môže pomôcť pri zisťovaní nadania, môže odhaliť týranie psychické či fyzické, sexuálne zneužívanie, deficity lásky, pozornosti a rôzne iné veci, ktoré dieťa vedome nechce alebo nevie povedať.
Štádiá detskej kresby
Štádium škvrny: ak dáte dieťatku vo veku batoľaťa ceruzku, s najväčšou pravdepodobnosťou ňou bude len búchať o papier a vytvorí tak všelijaké škvrny, alebo sa bude snažiť napodobniť iné dieťa pri kreslení a vzniknú z toho zase len krásne škvrny. Tieto škvrny zatiaľ nemajú zvláštny význam, sú len pudovým vyjadrením sa.
Štádium čmáraníc: v ďalšom štádiu sa na papieri objavujú čmáranice, dieťa vo veku dvoch rokov s radosťou schytí farbičky a hlava-nehlava odušu čmára všetkými smermi. Rozdiel od prvého štádia je, že na čmáraniciach už môžeme badať rozdiel v nálade dieťaťa. Ak sú čmáranice veľké, po celom papieri, dieťatko má pravdepodobne dobrú náladu. Ak ale na papier nakreslí len takú mini čmáraničku, bude asi v zlej nálade.
Štádium čiar: ktoré je už narozdiel od prvých dvoch štádií, sčasti závislé na intelekte dieťaťa. Dieťa sa snaží napodobňovať písmo dospelých, na svoju kresbu sa už dokáže chvíľku plne sústrediť. Dokonca vám už aj povie, čo nakreslilo.
Štádium hlavonožcov: okolo 3. roku života prichádza štádium hlavonožcov. Dieťatko začína kresliť postavy, ktoré pozostávajú z veľkej hlavy, z ktorej trčia ruky aj nohy.
Štádium kreslenia trupu: okolo piateho-šiesteho roku začína dieťa kresliť postave aj trup, pozitívom je, ak dieťa nakreslí na trup pupok, čo je znakom, že si začína uvedomovať svoju osobu.
Štádium kreslenia seba samého: je individuálne, pretože silne súvisí s vývinom vnímania svojho tela a seba v priestore. Kresba seba samého je veľmi zaujímavá z toho hľadiska, že dieťa sa nakreslí naozaj autenticky. Napríklad dievčatko s divergentným strabizmom (škúlenie oboch očí smerom k ušiam) sa nakreslilo s očkami umiestnenými presne tak, ako ich má. Alebo dieťatko s nevyvinutou končatinou, zväčša na obrázku seba, nenakreslí chýbajúcu ruku či nohu, alebo ju nakreslí tak, ako ju má.
Spontánnosť detskej kresby je najdôležitejším faktorom. Dieťa treba nechať voľne kresliť, ak ho pri kresbe kontrolujeme, má tendenciu kresliť to, čo chceme my. Deťom je vhodné umožniť čo najviac možností sebavyjadrenia pomocou kresby. Je to vynikajúci prostriedok na uvoľnenie pocitov, nálad, obáv, strachov.
V prípade podozrenia na sexuálne zneužívanie alebo iné formy násilia, detská kresba môže byť kľúčovým nástrojom na odhalenie pravdy. Príbehy detí, ktoré sa nedokážu vyjadriť slovami, sa často premietajú do ich výtvarného prejavu. Je preto dôležité venovať pozornosť detailom, neprehliadať varovné signály a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
tags: #zneuzivane #dieta #kresba