Nástup do školy je významný míľnik vo vývoji dieťaťa a predstavuje veľkú zmenu pre neho i pre jeho rodičov. Škola sa stáva dôležitou súčasťou života dieťaťa, kde získava nové skúsenosti a stretáva nových ľudí. So vstupom do školy prichádzajú očakávania rodičov a učiteľov, ktoré môžu dieťa ovplyvniť.
Príprava na školu
Ešte pred vstupom do školy je dôležité pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik - písací stôl, stoličku a poličku na knihy, ktorý by využívalo len na prácu. Malo by to byť stabilné miesto, kde si dieťa postupne zvyká pracovať. Rodičia by si mali vyhradiť čas na rozvíjajúce cvičenia s dieťaťom, podobné ako v materskej škole, ideálne v stabilnú hodinu.
V mladšom školskom veku dieťa začína uvažovať iným spôsobom, ale duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli. Dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti.
Obdobie medzi 6. a 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy si za relatívne krátky čas osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť.
Vývinové charakteristiky dieťaťa v mladšom školskom veku
Motorický vývin
Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú a postava zoštíhluje. Stále je pohybovo veľmi zdatné a neposedné. Deti nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať.
Rečový vývin
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú a dieťa využíva abstraktné pojmy.
Pozornosť a pamäť
Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola. Tá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa. Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie - spočiatku prevažne mechanické.
Emocionálny a sociálny vývin
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. - 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkmi.
Mravný vývin
V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí. Majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené.
Ako rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa
Hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa.
Podpora lásky ku knihám
V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Text v knihe má byť ešte nie príliš dlhý a má byť prehľadný. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Spájajte hru s obrázkami s inými činnosťami - aby si podobné veci hľadalo v rôznych časopisoch, vystrihovalo ich, lepilo. Založte si s dieťaťom záujmovú knihu, kde si bude zbierať informácie o veciach, ktoré ho zaujímajú.
Využívanie všetkých kanálov poznávania
Pri hrách je dôležité využívať všetky vstupné kanály poznávania - televíziu, počítač. Vašou úlohou, ako rodičov, je vedieť, či program, na ktorý sa dieťa pozerá je primeraný jeho veku a tiež vedomostiam. Televízia by sa nemala stať tým, čo odpúta pozornosť vášho dieťaťa a zabezpečí vám „chvíľu“ pre seba, či pre prácu v domácnosti. Podobne to platí aj pre počítač.
Kreslenie, maľovanie a ručné práce
Využívajte veľa ceruziek, farieb. Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí. S maľbami a výrobkami určenými pre vás zaobchádzajte ako s pokladmi.
Hry a aktivity
Letí, letí: Ak slovo označuje predmet, ktorý má krídla a lieta, dieťa zdvihne ruky nad hlavu. Inak ich má mať položené dole.
Pomoc v domácnosti a povinnosti
Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Túto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by sa mu byť odpustiť bez príčiny. Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory. Používajte jednoduché inštrukcie a formulujte vety do prosby. Chváľte, chváľte, chváľte. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí - aj keď sú to možno „hlúposti“ - pre neho to môžu byť životne dôležité veci.
Čo by malo dieťa vedieť pred nástupom do školy
- Orientovať sa v priestore (vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo).
- Mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne.
- Poznať svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia, základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela.
- Vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.
- Nebáť sa nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.
- Vedieť sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodiť na toaletu.
- Nerobiť problém ostať chvíľu bez rodiča.
- Pri príchode vedieť pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľovať hraním alebo rozprávaním, vedieť si po sebe upratať hračky a nemať problém hračky požičať.
- Vedieť sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vedieť ju aj dokončiť.
- Vedieť rozoznať hru od povinnosti, vedieť spolupracovať.
- Vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka.
- Vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
- Vedieť skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
- Vedieť povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez.
- Nezablúdiť v mieste svojho bydliska, poznať pravú a ľavú ruku.
- Vedieť sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo).
- Rozoznať základné farby a geometrické tvary.
- Vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu.
- Vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky.
- Vedieť rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.
- Rado sa učiť, chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty.
- Mať v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo?
- Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca.
Odklad školskej dochádzky
Veľa sa hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v súvislosti s tým, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ.
Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole. Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť.
Psychologička Gabriela Herényiová zdôrazňuje, že priskorý nástup do školy môže dieťaťu ublížiť, pretože nikdy necíti pocit úspechu, ktorý je pre napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa neúspešné, začne sa vzdávať. Preto je v prípade váhania lepšie zvoliť odklad.
Rozvíjanie kľúčových schopností
Rozvíjanie reči a slovnej zásoby
Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah. Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť. Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda. Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho čo vidí, a slová potom rozoberajte.
Trénovanie pamäte a predstavivosti
Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je. Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov).
Rozvoj motoriky a pravo-ľavej orientácie
Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty. Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby. Ak dieťaťu nie je cudzí počítač, netreba mu zapínať počítačové hry, ale skôr náučné CD, ktoré ho formou hier, príkladov či detektívnych úloh naučí základom písmen či počtov.
Psychologická charakteristika obdobia
Súhrnná psychologická charakteristika tohto obdobia znie: „vek triezveho realizmu“. Školák je zameraný na to, čo je a ako to je, chce pochopiť veci okolo seba „naozaj“. Realizmus má svoje štádiá: najprv je to tzv. „naivný realizmus“ („authority vedia, ako to je“), potom „kritický realizmus“.
Vyvíja sa zmyslové znímanie: jemnejšie, diferencovanejšie, vníma cieľavedome a systematicky (pozorovanie), prestáva byť viazané na aktuálne prežívanie, rozvíja sa predstavivosť.
Zlepšuje a rozvíja sa reč: rastie slovná zásoba, zložitosť syntaxe a používanie gramatických pravidiel.
Rozvoj pamäte: dieťa začína spontánne používať pamäťové stratégie (najprv opakovanie, potom organizácia do logických celkov a pod.).
Učenie: učenie sa viac opiera o reč, je plánovitejšie, rastie jeho zložitosť, dieťa si osvojuje aj stratégie učenia.
Podľa Piageta v štádiu logických operácií riešia deti takéto problémy: pri korálkach je schopné podržať v mysli dve dimenzie súčasne a pracovať s nimi, t.j. je schopné naraz viacerých myšlienkových transformácií. Školák lepšie chápe kauzalitu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že intelektová výkonnosť významne závisí na iných známkach osobnosti: hlavne na výkonovej motivácii a dobrom postoji k práci. Tieto vlastnosti môže značne ovplyvniť rodina a prostredie dieťaťa. Predpokladom úspešnosti v škole je aj tvorivosť, ktorú IQ testy nemerajú.
Povinné predprimárne vzdelávanie
Od septembra 2021 je predprimárne vzdelávanie na Slovensku povinné pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov do 31. augusta. Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok. Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa na predprimárne vzdelávanie prijímajú prednostne. Ide o všeobecnú povinnosť ustanovenú školským zákonom pre všetky materské školy zaradené v sieti škôl a školských zariadení SR.
Mladší školský vek a jeho výzvy
Tak, a je to tu. Z malého dieťaťa sa stáva školák. Nástup do školy je dôležitým medzníkom vo vývine dieťaťa a znamená veľkú zmenu pre neho aj pre jeho rodičov. Škola sa stáva veľmi dôležitou súčasťou života dieťaťa. V nej dieťa získava nové a niekedy úplne rozdielne skúsenosti, aké si prináša z rodiny. V škole sa stretáva s novými ľuďmi, sú na neho kladené nové - zvýšené požiadavky, ktoré môže, ale nemusí byť schopné plniť. Spolu so vstupom do školy a vlastnými očakávaniami dieťaťa sa začínajú objavovať očakávania rodičov a učiteľov, ktoré určitým spôsobom tiež ovplyvňujú dieťa. Vysoké nároky rodiča alebo učiteľa a nepochopenie prípadného neúspechu, či zameranie sa najmä na výkon v zvýšenej miere neurotizujú dieťa. Zlyhanie alebo neúspech v škole sú často rozhodujúce pre ďalšie smerovanie dieťaťa. Problémy sa môžu vyskytnúť ako vo vzdelávacej, tak aj vo výchovnej a spoločenskej oblasti, čo má významný vplyv na rozvoj sebahodnotenia a sebavedomia dieťaťa.
Dieťa v období mladšieho školského veku začína uvažovať iným spôsobom ako predtým. V jeho myslení sa objavujú zmeny, ktoré mu umožňujú zvládnuť požiadavky, ktoré na neho škola kladie. Ale stále musíme pamätať na to, že duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli dieťaťa - dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti. Najviac si zapamätá a získava, keď má konkrétnu skúsenosť s predmetmi a javmi. V tomto období sa chce samo presvedčiť o všetkom, čo sa mu povie a potrebuje názorné pomôcky na overenie si skutočnosti. Deti už začínajú uvažovať logicky a začínajú pritom rešpektovať objektívnu skúsenosť.
Obdobie medzi 6. - 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy za relatívne krátky čas si osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť.
Dieťa nevydrží dlho v pokoji
Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jeho postava zoštíhľuje a stráca detské zaoblené tvary. Stále je pohybovo veľmi zdatné - priam neúnavné a neposedné. Deti všeobecne nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať. V tomto období by malo dieťa - ak nezačalo už predtým - začať pestovať nejaký šport. Organizovaný a riadený pohyb pomáha dieťaťu „vybiť“ energiu a neumožní byť roztopašným a „zlým“.
Reč
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú - dieťa už necíti potrebu hovoriť vždy a všade všetko. Vyjadrovanie odzrkadľuje sociálne prostredie dieťaťa, v ktorom žije a pohybuje sa. Stále viac a častejšie využíva abstraktné pojmy.
Pozornosť a pamäť
Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola. Tá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa. Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie - spočiatku prevažne mechanické. Fantázia detí v tomto období je veľmi živá a citovo podfarbená. Nie sú výnimkou ani tzv. konfabulácie. Jedná sa o rozprávanie vymyslených historiek, skresľovanie skutočnosti. Ale nie sú to klamstvá.
Emocionálny a sociálny vývin
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. - 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkmi.
Mravný vývin
Ešte jeden zaujímavý poznatok, ktorý sa týka mravného vývinu dieťaťa. V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí - to znamená, že majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené. V praxi to znamená, že veta „ako by si sa ty cítil/-a, keby ti to niekto urobil“ je pre dieťa nepochopiteľná, kým mu to niekto neurobí a nemá s tým priamu skúsenosť. A tiež často používané „učíš sa pre seba, a nie pre nás“ ešte v tomto období nemá význam.
Hra nie je len pre „malé deti“
Ani v tomto období nie je hra niečím zanedbateľným, čo je len pre „malé deti“. Práve hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa. Čo môžete s dieťaťom robiť? Najvhodnejšie sú: Stolové a spoločenské hry + kartové hry.
Čo môžete s dieťaťom robiť
Knihy
V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Text v knihe má byť ešte nie príliš dlhý a má byť prehľadný - v závislosti od zvládnutého čítania dieťaťa. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Spájajte hru s obrázkami s inými činnosťami - aby si podobné veci hľadalo v rôznych časopisoch, vystrihovalo ich, lepilo. Založte si s dieťaťom záujmovú knihu, kde si bude zbierať informácie o veciach, ktoré ho zaujímajú. Napr.: Ak je dieťa fascinované dinosaurami, nechajte ho, aby si pozrelo nejaký dokument o ich živote - ak máte možnosť, navštívte múzeum, ktoré má vystavené kostry dinosaurov, aby si dieťa vedelo predstaviť ich reálnu veľkosť. Potom spolu s dieťaťom listujte v knihách a časopisoch a hľadajte obrázky, ktoré si je možné vystrihnúť a nalepiť do záujmovej knihy, prípadne tam napísať nejaké zaujímavé informácie…
Využívanie všetkých kanálov poznávania
Pri hrách je dôležité využívať všetky vstupné kanály poznávania - t.j. Využite televíziu, počítač … V súčasnej dobe ich nie je možné z nášho života odstrániť. Deti bývajú fascinované všetkým, čo vidia. Vašou úlohou, ako rodičov, je vedieť, či program, na ktorý sa dieťa pozerá je primeraný jeho veku a tiež vedomostiam. Televízia by sa nemala stať tým, čo odpúta pozornosť vášho dieťaťa a zabezpečí vám „chvíľu“ pre seba, či pre prácu v domácnosti. Podobne to platí aj pre počítač.
Kreslenie, maľovanie a ručné práce
Využívajte veľa ceruziek, farieb… Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí. S maľbami a výrobkami určenými pre vás zaobchádzajte ako s pokladmi. Pre dieťa je veľmi bolestivé vidieť, že jeho obrázok alebo výrobok, ktorý robil s láskou, skončí v koši.
Prišiel k nám panáčik,mal červený kabátik.Keď sme ho vyzliekli,všetci sme plakali.
Niekoľko tipov na rozvoj reči:
- Keď naolejujem lampu, tak nenaolejujem linoleum, keď naolejujem linoleum, nenaolejujem lampu.
- Strč prst skrz krk.
- A tie vrabce z toho tŕnia - štrnk-brnk do druhého tŕnia.
- Klára Kráľová hrala na klavíri.
- Naše húsatá sa všetky cez priekopu poprekopŕcovali.
Hry:
Letí, letí: „Letí, letí, všetko letí, čo má krídla, všetko letí. Letí strom“ (alebo čokoľvek iné). Ak slovo označuje predmet, ktorý má krídla a lieta, dieťa zdvihne ruky nad hlavu. Inak ich má mať položené dole.
Domácnosť
Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Túto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by sa mu byť odpustiť bez príčiny. Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory. Používajte jednoduché inštrukcie a formulujte vety do prosby. Veta „Uprac si svoju izbu“ je veľmi obsiahla - a nakoniec definícia poriadku podľa vášho dieťaťa môže byť úplne iná ako u vás. Chváľte, chváľte, chváľte. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí - aj keď sú to možno „hlúposti“ - pre neho to môžu byť životne dôležité veci.
Sociálna zrelosť a samostatnosť
Sociálna zrelosť je dôležitá pre schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu a nebyť naviazané len na mamu. Rodičia by si mali všímať, či deti nie sú majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Je to celé strašne komplikovaný systém.
Rodič by mohol prísť na to, že dieťa je sociálne nezrelé, alebo pani učiteľka v škôlke určite. Tieto deti nadväzujú ťažko priateľstvá aj v škôlke. Sú to často deti introvertné, také čo majú strach z ľudí a mamička je veľmi ochraňujúca. Samé nie sú schopné urobiť nič. Takéto deti by obzvlášť mali viesť k samostatnosti. Dať im niečo v obchode kúpiť, nechať ich prejsť samé niekde. Samozrejme dieťa treba sledovať, ale jeho pocit samostatnosti je dôležitý, že samé niečo dokázalo. Sú však deti, ktoré mamy nepustia a ohromne ich strážia. Tieto deti bývajú často sociálne nezrelé. V žiadnom prípade by tiež rodičia nemali deti strašiť školou. Často počujem kdekoľvek vetu: „Veď počkaj, v škole ťa naučia!“
Problémy s adaptáciou a ich riešenie
Nástup dieťaťa do škôlky alebo školy je proces, ktorý vyžaduje veľa zmien na strane dieťaťa, ale aj rodičov. Je to obdobie náročné na adaptáciu a flexibilné zvládnutie nových výziev. Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané.
Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy.
Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov.
Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.
Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť „zrelý“ aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama.
Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Znie to paradoxne, ale jeho plačom sa vám môže snažiť pomôcť uľahčiť vašu emočnú situáciu. Aby vám potvrdilo vaše pocity, aj ono bude prejavovať strach. Pamätajte na to, že dieťa sa snaží svojimi reakciami uspokojiť očakávania rodičov a potvrdiť ich postoje.
Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať.
Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový.
Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?
- Nebojte sa pocitov dieťaťa. Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu.
- Zaveďte rutinu. Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
- Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
- Komunikujte s učiteľmi. Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Postupný a pozvoľný nástup. Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
- Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky. Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
- Podporujte samostatnosť dieťaťa. Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
- Vyhľadajte odbornú pomoc.
tags: #6 #rocne #dieta #v #skole