Správna výživa dieťaťa si vyžaduje pozornosť v každom veku, kľúčovým obdobím je vek od narodenia do 6 rokov, ktoré znamená najvýraznejší vývoj a rast v živote človeka. Nevyvážená alebo nedostatočná výživa (= rozdiel medzi príjmom a požiadavkami organizmu) môže ovplyvniť tak rast, ako aj vývoj vášho dieťaťa teraz aj v neskoršom veku, a to obzvlášť v období choroby.
Môže viesť k nedostatku energie, ktorú dieťa potrebuje na každodenné aktivity a na rast a vývoj, nedostatok bielkovín, vitamínov (napr. vitamín D, A, B) a minerálnych látok (napr. vápnik, jód, železo). Preto je také dôležité uistiť sa, že vaše dieťa dostane všetky potrebné živiny vo vyváženom množstve počas obdobia svojho rastu.
Neprospievanie u detí
Neprospievanie je stav, keď je jedinec menší a drobnejší, než sú jeho vrstovníci rovnakého pohlavia. Je často spôsobené podvýživou spojenou s ochorením. Podvýživa (alebo malnutrícia) je stav, keď telo nedostáva dostatok živín potrebných pre správne fungovanie. Môže byť spôsobená nedostatočným príjmom potravy, zlým vstrebávaním živín alebo zvýšenými nárokmi organizmu (napríklad pri chorobe).
Ochorenie spojené s podvýživou môže znamenať:
- Zvýšené požiadavky organizmu na energiu a ďalšie živiny - vášmu dieťaťu nebude stačiť bežná porcia jedla na pokrytie jeho energetických a výživových potrieb.
- Problémy spojené s trávením a vstrebávaním živín - dieťa dostáva dostatočnú a vyváženú stravu, funkcie jeho tráviaceho systému sú však narušené, a preto nedokáže prijatú stravu spracovať a využiť.
- Nechutenstvo - dieťa nemá o jedlo taký záujem, ako ste zvyknutí, a nedokáže preto pokryť energetické a výživové potreby organizmu.
Jednou z najčastejších príčin nutričného deficitu je nízky príjem potravy. Nedostatok živín môže postihnúť rôzne skupiny ľudí, ale niektoré sú k nej náchylnejšie kvôli biologickým, sociálnym alebo ekonomickým faktorom.
Ako spoznám, že moje dieťa neprospieva?
Neprospievajúce dieťa lekár často ľahko rozpozná na prvý pohľad, pretože je menšie a drobnejšie, než sú jeho vrstovníci rovnakého pohlavia. Môže sa prejaviť aj na jeho „nezdravej“ farbe pleti a letargii. Medzi dlhodobé a závažnejšie následky neprospievania patrí oneskorenie rastu, zvýšená chorobnosť, dlhšia hospitalizácia.
Neprospievanie sa dá tiež určiť pomocou sledovania hmotnosti a výšky vášho dieťaťa v dlhšom období. Na to slúžia tzv. rastové grafy (percentilové grafy), ktoré spravidla používa na sledovanie rastu a vývoja vášho dieťaťa pediater na pravidelných kontrolách. Vložením nameraných hodnôt do grafu môže pediater jednoducho a rýchlo zistiť, či vaše dieťa rastie v súlade s očakávaním. Neprospievanie je na týchto grafoch definované ako pokles o 2 percentilové pásma alebo pokles pod 3. percentil. Všeobecne je dôležité, aby vaše dieťa „sledovalo“ svojim rastom stále rovnaký percentil (linku), pretože jeho vzrast je daný o. i. výškou jeho rodičov.
Neprospievanie nie je diagnóza, ale príznakový súbor. Používa sa pri opisovaní nedostatočných hmotnostných prírastkov a rastu v prvých rokoch života. Typicky sa opisuje u dojčiat a detí mladších ako dva roky, ktoré nedosahujú očakávaný rast. K neprospievaniu vedú rôzne organické a/alebo neorganické príčiny. Často sa navzájom prelínajú a nemožno ich vždy od seba oddeliť.
Podľa epidemiologických štúdií sa populačná prevalencia neprospievania odhaduje na 1,3 % až 20,9 % v závislosti od použitej definície neprospievania. Závažnosť neprospievania v dojčenskom a batolivom veku súvisí s rizikom, ktorým je nesprávna alebo nedostatočná výživa. Predstavuje zdroj budúcich možných zdravotných ťažkostí v neskoršom detskom alebo v dospelom veku.
Nedostatok kvalitných bielkovín a súčasný nedostatočný príjem energie vyvolávajú hlboké, v inom vekovom období nepoznané zmeny organizmu. Môže viesť k nedostatku energie, ktorú dieťa potrebuje ku každodenným aktivitám, bielkovín, vitamínov (napr. vitamín D, A, B) a minerálnych látok (napr. vápnik, jód, železo).
Príčiny neprospievania
Po stanovení diagnózy neprospievania zistí pediater jeho príčinu. Tou môže byť ochorenie spojené s nedostatočnou a/alebo nevyváženou stravou.
Medzi najčastejšie príčiny podvýživy patria:
- Nedostatočný príjem potravy: Jednou z najčastejších príčin nutričného deficitu je nízky príjem potravy.
- Sociálno-ekonomické faktory: Chudoba a bezdomovectvo môžu viesť k obmedzenému prístupu k výživným potravinám.
- Psychiatrické ochorenia a neurologické poruchy: Mentálna anorexia, bulímia, Parkinsonova choroba či Alzheimerova choroba môžu ovplyvniť príjem potravy.
- Poruchy gastrointestinálneho traktu: Chronické zápaly čriev, celiakia alebo vredové ochorenia žalúdka môžu viesť k malabsorpcii.
- Iné vnútorné ochorenia: Ochorenia obličiek, srdca, metabolické ochorenia, reumatické ochorenia a niektoré infekcie.
Dôsledky neprospievania
Neprospievanie môže mať krátkodobé aj dlhodobé následky. Medzi krátkodobé následky patrí nepriberanie na hmotnosti alebo dokonca úbytok hmotnosti, „nezdravá“ farba pleti a letargia. Závažnosť neprospievania v dojčenskom a batolivom veku súvisí s rizikom, ktorým je nesprávna alebo nedostatočná výživa. Predstavuje zdroj budúcich možných zdravotných ťažkostí v neskoršom detskom alebo v dospelom veku.
Liečba a prevencia
Nutričná liečba je spolu s liečbou základného ochorenia podstatou liečby neprospievania. Má zabezpečiť korekciu nutričných deficitov, obnoviť optimálne zloženie tela a predovšetkým má viesť k dosiahnutiu hmotnostných a rastových prírastkov (catch-up).
Dôležitou súčasťou správnej výživy sú aj stravovacie návyky, ktoré deti v prvom rade získavajú od svojich rodinných príslušníkov. Včasná podpora výživy môže zlepšiť situáciu. Cieľom nutričnej intervencie je stabilizácia, aspoň zastavenie nechceného chudnutia, zabránenie ďalšej progresii chudnutia, alebo ideálne zvýšenie telesnej hmotnosti, takisto navýšenie svalovej hmoty, zvýšenie kvality života pacientov.
Ako výživa ovplyvňuje vývoj mozgu dieťaťa
Prevencia malnutrície spočíva predovšetkým v pestrej a vyváženej strave, pravidelnom príjme jedla a dostatočnej hydratácii. Jedným z najdôležitejších faktorov prevencie malnutrície je konzumácia vyváženej a pestrej stravy. Strava by mala obsahovať dostatok bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Odporúča sa zahrnúť do jedálnička čerstvé ovocie a zeleninu, celozrnné produkty, strukoviny, orechy a semienka.
Okrem pestrej stravy je dôležitý aj dostatočný kalorický príjem. Denná potreba kalórií závisí od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, fyzickej aktivity a celkového zdravotného stavu. Napríklad vitamín D je kľúčový pre zdravé kosti, vitamín C posilňuje imunitný systém a železo je nevyhnutné pre správnu tvorbu červených krviniek. Nedostatok týchto látok môže viesť k únave, oslabeniu imunity a ďalším zdravotným problémom.
Hydratácia hrá dôležitú úlohu pri absorpcii živín a celkovom zdraví organizmu. Odporúča sa vypiť minimálne 2 litre vody denne, pričom je vhodné obmedziť konzumáciu sladených nápojov a alkoholu. Osveta a vzdelávanie o zdravej výžive sú dôležité pre prevenciu podvýživy. Je dôležité, aby ľudia mali dostatok informácií o význame vyváženej stravy a rizikách spojených s nízkym príjmom živín.
Ak nie je možné zabezpečiť dostatočný príjem stravou, je možné využiť špeciálne nutričné nápoje alebo doplnky stravy (vitamíny, minerály, proteínové prášky). Liečba základného ochorenia a spolupráca s odborníkmi sú kľúčové pre zvládnutie neprospievania.
tags: #co #to #znamena #ked #dieta #neprospieva