Narodenie dieťaťa je významnou udalosťou v živote každej rodiny, ktorá prináša nielen radosť, ale aj nové povinnosti a zodpovednosti. Pre rodičov, ktorí žijú alebo plánujú žiť v Európskej únii, je dôležité poznať práva a povinnosti týkajúce sa ich detí, ako aj praktické aspekty, ktoré súvisia s cestovaním, sociálnymi dávkami či inými životnými situáciami.
Občianstvo a rodný list dieťaťa narodeného v zahraničí
Dieťa slovenského občana sa stáva slovenským občanom automaticky narodením, bez ohľadu na to, kde sa narodilo. Ak porodíte dieťa v zahraničí, nie je potrebné mu slovenské občianstvo "vybavovať". Čo však zrejme budete vybavovať, je slovenský rodný list. Rodný list je verejná listina, matričný doklad, ktorý obsahuje informácie o narodení dieťaťa, základné údaje o dieťati a údaje o jeho rodičoch.
Rodný list je potrebný na rôzne úkony, ako je zápis dieťaťa na trvalý pobyt, vybavovanie zdravotného poistenia, žiadosti o materské a rodičovské príspevky, či vybavovanie cestovného dokladu pre dieťa.
Rodný list pre dieťa narodené v zahraničí vydáva príslušná matrika podľa miesta narodenia dieťaťa. Ak porodíte dieťa v zahraničí, na zápis o narodení bude príslušná špeciálna matrika, tzv. Osobitná matrika, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR. Na základe oznámenia sa do Osobitnej matriky zapisujú údaje o narodení štátnych občanov SR, ktoré nastali mimo územia SR. Mimo územia SR znamená na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade SR v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia SR, či na území nepatriacom žiadnemu štátu.
Komunikácia s Osobitnou matrikou prebieha cez "sprostredkovateľa", buď prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v cudzom štáte alebo cez matričný úrad v Slovenskej republike. Narodenie vášho bábätka teda oznámite jednej z týchto inštitúcií - je potrebné, aby ste sa pri tejto príležitosti osobne dostavili aj s potrebnými dokladmi na zápis matričnej udalosti.
Osobitná matrika má zo zákona vykonať zápis najneskôr do troch mesiacov, v odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť, a to najviac o tri mesiace. Nepísaným pravidlom je, že stíhajú vydať rodný list do 9 týždňov. Zastupiteľské úrady však zo zákona žiadnu lehotu na vybavenie nemajú, čo môže vybavenie zdržať.
Preklad a overenie cudzieho rodného listu
Nakoľko ide o "cudzozemskú verejnú listinu", zákon vyžaduje, aby bol cudzí rodný list úradne preložený súdnym prekladateľom do slovenského jazyka. Preklad sa týka aj takzvaného "medzinárodného" rodného listu.
Skôr, ako dáte cudzí rodný list preložiť, overte si, či nebude potrebné najprv zaobstarať aj vyššie overenie (legalizáciu, resp. superlegalizáciu alebo tzv. apostilu) - overenie pravosti podpisov a pečiatok na cudzom dokumente, aby bol doklad platný aj na Slovensku. Podmienka vyššieho overenia cudzích verejných listín závisí od toho, ako má SR zmluvne upravené vzťahy s konkrétnymi štátmi. Ak ide o doklad z krajiny, s ktorou Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o právnej pomoci, musí byť superlegalizovaný. V prípade, že sa dieťa narodí v štáte, ktorý je zmluvným štátom tzv. Haagskeho dohovoru, na osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny stačí tzv. apostila.
Informácie o tom, či budete potrebovať vyššie overenie cudzích verejných listín, si môžete overiť na príslušnom zastupiteľskom úrade v zahraničí, telefonicky alebo na webstránke.
Cestovanie s deťmi do zahraničia
Cestovanie do zahraničia s deťmi si vyžaduje dôkladnú prípravu. Správne vybavené cestovné doklady pre dieťa sú základom bezproblémovej dovolenky aj pracovnej cesty.
Od júna 2012 sa cestovanie v rámci Schengenského priestoru riadi zásadou jeden človek, jeden doklad, čo znamená, že členské štáty vydávajú cestovné pasy už iba ako individuálne cestovné doklady. Dieťa mladšie ako 5 rokov potrebuje vlastný cestovný pas. Dieťa môže v rámci krajín Európskej únie využiť na cestovanie aj občiansky preukaz (OP). Pozor však treba dávať, ak cestujete letecky. Cestovný pas budete potrebovať aj pokiaľ cestujete mimo krajín EÚ. V tomto prípade musí byť cestovný pas platný ešte minimálne 6 mesiacov od vycestovania.
Cestovný pas sa deťom mladším ako 6 rokov vydáva na 2 roky. Deťom starším ako 6 rokov a zároveň mladším ako 16 rokov sa cestovný doklad vydáva s platnosťou na 5 rokov. Obdobné platí aj pre OP s fotkou.
Pri cestovaní s dieťaťom do zahraničia je dôležité mať na pamäti niekoľko aspektov:
- Cestovný pas: Každé dieťa musí mať vlastný cestovný pas.
- Súhlas druhého rodiča: Na krátkodobú dovolenku mimo územia Slovenskej republiky sa vo všeobecnosti nevyžaduje súhlas oboch rodičov. V praxi však orgány niektorých štátov môžu požadovať písomný súhlas druhého rodiča, ak dieťa cestuje len s jedným rodičom alebo s inou osobou. Niektoré štáty tiež vyžadujú notársky overený súhlas.
- Rodný list: Ak s dieťaťom nemáte spoločné priezvisko, je dobré mať pri sebe rodný list dieťaťa.
- Informácie o podmienkach vstupu: Pred odchodom je potrebné skontrolovať, aké podmienky vyžaduje dovolenková destinácia, napríklad platnosť pasu po návrate z krajiny.
Práva dieťaťa v Európe
Európska únia a medzinárodné dohovory, ako je Dohovor o právach dieťaťa, zabezpečujú komplexnú ochranu práv detí. Tieto práva sa vzťahujú na všetky deti bez rozdielu.
Kľúčové princípy Dohovoru o právach dieťaťa:
- Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa: Vo všetkých aktivitách týkajúcich sa detí musia byť prvoradé najlepšie záujmy dieťaťa.
- Právo na život, prežitie a rozvoj: Štáty zabezpečujú prežitie a rozvoj dieťaťa v maximálnej možnej miere.
- Právo na ochranu pred diskrimináciou: Všetky práva platia pre všetky deti bez rozdielu.
- Právo na vypočutie: Dieťa má právo vyjadriť svoj názor vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, a tento názor musí byť braný do úvahy.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sú povinné urobiť všetky potrebné opatrenia na vykonávanie práv uznaných týmto Dohovorom. Zabezpečujú, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže by to bolo v záujme dieťaťa na základe súdneho rozhodnutia.
Rodičovský príspevok a sociálne dávky v EÚ
Narodenie dieťaťa je spojené s novými povinnosťami a výdavkami. Štát sa snaží rodinám pomôcť aj finančne prostredníctvom rôznych sociálnych dávok, ako je rodičovský príspevok.
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Ak žijete v zahraničí, situácia s vybavovaním rodičovského príspevku sa môže zdať komplikovanejšia. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte.
Nárok na dávky sa však už posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ. Je potrebné upozorniť však na to, že pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa.
Kedy nárok na príspevok nevzniká?
- Ak sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike.
- Ak štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z oprávnených osôb obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské.
Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Právomoc súdu a obvyklý pobyt dieťaťa v kontexte EÚ
V prípade rozvodu rodičov súd tradične prejednáva a upravuje práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode. Dôležitým aspektom je určenie obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý má vplyv na právomoc súdu rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností.
Pojem obvyklý pobyt dieťaťa nemožno zamieňať s trvalým pobytom. Judikatúra Európskeho súdneho dvora chápe obvyklý pobyt ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Ak dieťa prevažnú časť roka žije v inej krajine EÚ, kde si plní školskú dochádzku a má tam rodinné a sociálne väzby, jeho obvyklý pobyt je v tejto krajine.
Právomoc súdu rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností sa riadi obvyklým pobytom dieťaťa. V súlade s Nariadením Európskej únie Brusel IIa, ktoré má aplikačnú prednosť pred slovenským zákonom o medzinárodnom práve súkromnom, je pri určovaní právomoci v konaní vo veciach rodičovských práv a povinností rozhodujúci obvyklý pobyt maloletého.
Dohovor o rodičovských právach a povinnostiach z Haagu z roku 1996 dopĺňa Dohovor o právach dieťaťa a zameriava sa na riešenie cezhraničných situácií týkajúcich sa detí. Podľa tohto dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
Zásahy štátu do rodinného života
Zásahy štátu do rodinného života, najmä odňatie dieťaťa z rodiny, sú citlivou otázkou, ktorá si vyžaduje dôkladné posúdenie a rešpektovanie práv dieťaťa a jeho rodičov. Štát môže zasiahnuť do rodinného života a odňať dieťa z rodiny len v odôvodnených prípadoch, ak je to nevyhnutné pre ochranu záujmov dieťaťa.
V niektorých európskych krajinách, ako je Veľká Británia a Švédsko, dochádza k rozsiahlejším zásahom štátu do rodinného života a k odoberaniu detí biologickým rodičom. Tieto prípady vyvolávajú diskusie o oprávnenosti a primeranosti takýchto zásahov a o ochrane práv rodičov a detí.
V prípadoch cezhraničných sporov týkajúcich sa detí, ako sú napríklad neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa, je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
tags: #co #znamena #byt #dieta #v #europe