Strata dieťaťa je jedna z najťažších skúseností, ktorú môže človek prežiť. V momente, keď sa rodičia tešia z príchodu nového života, môže sa všetko zmeniť na nepoznanie. Článok z Denníka SME opisuje príbehy žien, ktoré sa vyrovnávajú s bolesťou zo straty svojich detí, a zdieľajú svoje skúsenosti s ostatnými, aby našli silu a podporu.
Príbehy plné bolesti a nádeje
Milena popisuje, ako jej pred rokom zomrela dvojročná dcérka na herpetickú encefalitídu. Aj po roku je pre ňu táto strata nesmierne bolestivá a cíti, že sa s ňou nikdy celkom nevyrovná. "Si pre mňa (ako aj mnoho inych z vas) dokazom toho, ze ani po rokoch sa tazoba tychto dni nezmensi ☹ mrzi ma to za nas vsetky, neviem cim sme si zasluzili taketo utrpenie na cely zivot 😔," píše Milena, ktorá našla útechu v zdieľaní svojich pocitov s ostatnými ženami, ktoré prešli podobnou skúsenosťou.
Ďalšia zo žien, ktorá prišla o synčeka v 41. týždni tehotenstva, opisuje svoju bolesť: "Dňa 4.8. 2011 som zažila ten najkrajší deň v mojom živote. Narodila sa nám nádherná dcéra Bibianka, ktorá mala 3670g a 51cm. Bola som veľmi šťastná 🙂 , lebo 2 roky sa nam nedarilo mať bábo a nakoniec som ho mala. Dňa 6.8. som si prišla po dcérku na kojenie a povedali mi, že Biba mala problém s dýchaním tak mi ju nedajú. Boli to hrozné chvíle ☹ nevedela som čo sa deje, čo vlastne s ňou je a tak ďalej... o 2 hodiny mi povedali, že im je velmi ľúto , ale o dcérku prišli, umrela im pod rukami. ☹ Dva dni jej nevinného života, dva najkrajšie dni v mojom doterajšom živote a potom tie najstrašnejšie sekundy, minúty, hodiny a dni....." Táto strata ju poznačila na celý život, no napriek bolesti sa snaží hľadať silu v spomienkach a v podpore ostatných.
Ženy zdieľajú aj svoje skúsenosti s vyrovnávaním sa so stratou v partnerskom vzťahu. Milena spomína: "Takmer pred rokom sa nám skoro rozpadlo manzelstvo, nevedeli sme spolu niest tu bolest, iba kazdy sam. Myslim ale ze sme sa nejak vnutorne s tym vyrovnali aj ked to stale strasne boli a Dianku nam nikto a nic nenahradi."
Vyrovnávanie sa so stratou a budúcnosť
V diskusii sa objavujú aj otázky týkajúce sa ďalšieho tehotenstva po strate dieťaťa. Mnohé ženy sa obávajú, či sa tragédia nezopakuje. "Nam lekari odporucili cakat 6 mesiacov a tak sa zacat snazit. Velmi tuzime po babatku, aj ked Ondrika nam to nevynahradi. Uz teraz sa vsak strasne bojim tehotenstva a hlavne porodu, ze sa to zopakuje. Tiez sa bojim, ci s novym babatkom nepride aj to naozajstne uvedomenie toho, o co sme prisli a ci to neovplyvni nasu radost z babatka. Mali ste niektore take pocity? Ako ste to zvladli?" pýta sa jedna z diskutujúcich.
Iná žena zdieľa svoju skúsenosť: "Ja viem, teda rozum vie, ze dieru po malej nikdy nezacelim dalsim dietatkom, ale viem aj to, ze sa s tym definitivne zmierim az vtedy, ked ta situacia nastane. Inak by to bolo ako cakanie na Godota." Táto myšlienka naznačuje, že prijatie straty je proces, ktorý sa často spája s novými životnými etapami.
Dôležitou témou je aj spôsob, akým muži prežívajú smútok. "A suhlasim s tym, ze chlapi, aj ak ich to boli, to prezivaju uplne inak, mnohokrat posobia, ze sa ich to ani nedotyka, aj ked viem, ze to tak nie je. Nemozeme na nich tlacit, ale mne by napriklad velmi pomohlo, keby som z ust MM castejsie pocula, ako velmi mu malinka chyba a ako velmi ho to boli," píše jedna z žien.
Očkovanie a jeho riziká
V rámci diskusie sa objavuje aj téma očkovania, najmä v súvislosti s prípadom smrti dieťaťa na meningokoka. "Ak niekto zomrie na tuto infekcnu chorobu, mali by rodinu a ludi, ktori boli v uzkom styku s nakazenym, kontaktovat epidemiologovia z Ustavu verejneho zdravotnictva. Ich povinnostou je, aby vsetkym, ktory s dietatkom prisli do kontaktu, boli podane preventivne antibiotika cim skor je to mozne. A ich ulohou by malo byt aj to, aby patrali po nosicovi. Otazka je, ci to naozaj robia, v nasom pripade sa na to uplne vykaslali," píše jedna z diskutujúcich.
Objavujú sa aj obavy z vedľajších účinkov očkovania. "Prečítala som si veľa toho o očkovaní dobre aj zle chcem pre svoje dieťa to najlepšie ako každá matka keď nezaockujem možno budem ľutovať keď zaockujem bojím sa nejakých následkov 😭 už o týždeň mame prvé očkovanie ja naozaj neviem už som tu riešila tuto tému ale chcem sa opýtať znovu máte nejaké podľa vás viditeľne následky po ockovaniach?" pýta sa jedna z mamičiek.
Iná žena zdieľa negatívnu skúsenosť: "Jakuba v 5-tich rokoch zaočkovali MMR vakcínou (živou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole) po tom, ako prekonal salmonelózu. Nedopadlo to dobre - najprv začal mať problémy s rečou, potom upadol na 2 mesiace do kómy a lekári ho považovali za neurologicky mŕtveho, pretože sa mu rozpadli bazálne ganglie."
Study: Benefits Of Vaccination, Despite Recent Blood Clot Concerns, Outweigh Risks Of Getting COVID
Podpora a spolupatričnosť
Napriek všetkej bolesti a neistote, ženy v tejto komunite nachádzajú silu v vzájomnej podpore. "Posielam ti objatie a vedomie, ze nie si sama s bolavym srdcom. A tiez myslienku na tvojho anjelika 😔," píše jedna z nich. Táto spolupatričnosť a možnosť zdieľať svoje najhlbšie pocity s tými, ktorí rozumejú, je neoceniteľná.
"Ja sa o svojho synčeka stale bojim. Ci mu nie je zima, alebo teplo, ci sa neboji burky. Bojim sa a zoziera ma, ze ho nemozem chranit ☹ ☹ To je najvacsia cast mojej bolesti, nemoct ho ochranit ☹," píše ďalšia matka, ktorá cíti neustály strach o svoje dieťa. Táto neustála ostražitosť je súčasťou procesu vyrovnávania sa so stratou a strachom z budúcnosti.
V závere, aj keď sa bolestivé spomienky nikdy celkom nevytratia, spoločné zdieľanie, podpora a nádej na lepšiu budúcnosť pomáhajú ženám v tejto komunite kráčať ďalej. "Je to bolestné, ale je pravdou, že sa svet nezastaví a musíš bojovať dál. Věřím, že na každého jeho štěstí čeká a i ty se ho dočkáš! Myslím na Tebe!" píše jedna z nich, čím vyjadruje spolupatričnosť a podporu ostatným.
tags: #dennik #sme #neockovane #dieta #takmer #zomrelo