Hudba je univerzálny jazyk, ktorému rozumieme všetci. Je to jeden z najkrajších a najstarších prejavov ľudskosti. Prostredníctvom nej vyjadrujeme svoje emócie, a jej prijímaním prijímame emócie iných. Čím skôr sa hudba stane súčasťou života vášho dieťaťa, tým viac z nej dokáže benefitovať.
Hudba a rytmus hrajú dôležitú úlohu v živote dieťaťa už od najútlejšieho veku. Deti prirodzene reagujú na zvuky, melódie a rytmy, a tieto prvky môžu byť využité na podporu ich všestranného vývinu. Hudobné aktivity sa stávajú dôležitým nástrojom, ktorý pomáha deťom zlepšovať ich kognitívne, motorické, jazykové a sociálne zručnosti.
Jedným z najväčších prínosov hudby je jej vplyv na rozvoj detského mozgu. Štúdie ukázali, že hudobná stimulácia zvyšuje neuroplasticitu, čo je schopnosť mozgu prispôsobovať sa novým informáciám a vytvárať nové synaptické spojenia. Deti, ktoré sa pravidelne zapájajú do hudobných aktivít, vykazujú zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu spojených s pamäťou, učením a jazykovými schopnosťami.
Rytmus a melódia pôsobia na rôzne časti mozgu súčasne, čím dochádza k synchronizácii medzi jednotlivými hemisférami. Pravidelná hudobná stimulácia môže podporiť rýchlejšie učenie sa nových informácií a lepšie spracovanie komplexných úloh.
Rytmus je základným elementom všetkých hudobných aktivít. Už od útleho veku reagujú deti na rytmické podnety - začínajú tlieskať, tancovať alebo dupkať do rytmu. Tieto aktivity majú zásadný význam pre vývin motorických schopností. Jemná motorika, ako napríklad držanie hudobného nástroja alebo tlieskanie, pomáha deťom rozvíjať koordináciu rúk a prstov. Hrubá motorika, spojená s tancom a pohybom, zase podporuje rovnováhu a celkovú koordináciu tela.
Hudba a jazyk majú mnoho spoločného. Obe tieto oblasti vyžadujú schopnosť rozpoznať vzory, rytmus a intonáciu. Spievanie piesní a opakovanie rytmických fráz pomáha deťom naučiť sa nové slová a rozvíjať porozumenie jazyku. Deti, ktoré sa pravidelne zapájajú do hudobných hier a aktivít, majú lepšie jazykové schopnosti v porovnaní s tými, ktoré nemajú pravidelný kontakt s hudbou. Hudobné aktivity totiž rozvíjajú schopnosť detí rozlišovať jednotlivé zvuky a rozpoznávať jemné rozdiely v reči.
Hudba má významný vplyv aj na emocionálny a sociálny rozvoj detí. Prostredníctvom hudby deti lepšie rozumejú svojim emóciám a učia sa ich vyjadrovať. Spoločné hudobné aktivity, ako je spievanie alebo tanec s inými deťmi alebo rodičmi, rozvíjajú u detí schopnosť spolupracovať, zdieľať a vytvárať vzťahy. Hudba pomáha deťom regulovať ich emócie a zmierňovať stres. Deti, ktoré sa pravidelne zapájajú do hudobných aktivít, vykazujú nižšie úrovne úzkosti a lepšiu emocionálnu stabilitu.
Hudba ako forma vyjadrenia a rozvoja
Hudba je forma vyjadrenia sa, vďaka ktorej dokážeme zo seba dostať von rôzne emócie. Vieme ňou ukázať radosť aj smútok, vyliať zo seba svoje starosti, vyplakať sa pri jej počúvaní, tešiť sa a tancovať. Pomáha nám dostať zo seba von celú škálu emócií, čím pôsobí liečivo na našu psychiku.
Hudba učí empatii. Vďaka hudbe dostávame zo seba von svoje pocity, ale takisto dokážeme prostredníctvom nej pochopiť a prijať pocity iných ľudí. Ak niekto hrá blues, vnímame jeho smútok. Ak niekto hrá brazílsku sambu, cítime radosť zo života.
Hudba zvyšuje kapacitu mozgu. Rôzne štúdie potvrdili, že mozog hudobníka funguje inak ako mozog nehudobníka, a že deti, ktoré boli odmalička vystavené hudbe, mali lepší prospech v škole. Hudba totiž stimuluje časť mozgu zodpovednú za jazykový prejav, čítanie, ale aj za matematiku.
Hudba zlepšuje sociálne zručnosti. Deti, ktoré majú vzťah k hudbe, sa dokážu lepšie socializovať, pretože sú sebaistejšie. Hudba má totiž pozitívny vplyv na zdravé sebavedomie. Sociálnym zručnostiam napomáha aj hranie v skupine, či už len tak doma s vami, alebo v hudobnej škole.
Hudba zvyšuje kreativitu. Vďaka hudbe sme kreatívnejší, dokážeme uvažovať v iných rozmeroch a vymýšľať zaujímavé veci.
Praktické tipy pre rodičov
Pre všetky tieto dôvody sa oplatí zahrnúť hudbu do nášho každodenného života a sprístupniť ju našim deťom už od začiatku ich života. Je na to viacero spôsobov.
1. Vymyslite si piesne pre rôzne aktivity a spievajte ich každý deň
Typický príklad je uspávanka. Vždy pred spaním zaspievate dieťaťu tú istú pesničku. Batoľatá milujú opakovanie, takže sa nebojte toho, že to bude stále tá istá uspávanka. Vďaka opakovaniu sa učia.
Vymyslite si pieseň, ktorú budete spievať pri upratovaní. My máme “Clean up, clean up, everybody everywhere.” Takisto sa hodí nejaká pesnička aj pri umývaní zubov či rúk, pri obúvaní topánok, prebaľovaní plienky, a podobne. Známa je “This is the way we wash your hands,” samozrejme, s obmenou na konci podľa aktivity. Môžete si vymyslieť vlastnú, vymyslieť slová do známej melódie, nájsť nejakú na internete, preložiť si do slovenčiny tieto anglické.
2. Ukážte deťom pozitívny vzťah k hudbe
Deti nás vo všetkom kopírujú. Preto ak chcete, aby váš potomok mal pekný vzťah k hudbe, musíte ho mať aj vy. Počúvajte s dieťaťom vašu obľúbenú hudbu. Batoľaťu je naozaj jedno, či bude počúvať Jedna druhej riekla, hity od kolotočov alebo punk rock. Hlavne, že bude vidieť, akú radosť z toho máte vy.
Ak hráte na nejaký hudobný nástroj, hrajte pred dieťaťom čo najčastejšie. Je jedno, na akej úrovni to bude, nemusíte byť žiadny Mozart. Raz som čítala príbeh jednej mamičky, ktorá sa učila hrať na klavíri a jej batoľa sa pritom vždy okolo nej hralo. Mamička vždy pre seba povedala, čo ide hrať. Raz, po pár mesiacoch, to nepovedala nahlas, a keď dohrala, jej dvojročná dcéra zahlásila: “Bach.”
3. Počúvajte hudbu a rozširujte si obzory
Počúvajte spolu akúkoľvek kvalitnú hudbu. To slovo kvalitná je dosť dôležité. Bohužiaľ, v súčasnosti máme k dispozícii množstvo hudby určenej pre deti, ktorá je naozaj strašná. Sú to oblbováky, ktoré nemajú hlavu ani pätu, sú postavené na dvoch tónoch vytvorených v počítači, že neviete ani identifikovať, o aký hudobný nástroj vlastne ide.
Takisto netreba ísť do opačného extrému a počúvať len klasiku, hoci jej pozitíva sú nepopierateľné. Klasická hudba je asi jediná, ktorá má v sebe všetko. V jednej skladbe sú pomalé aj rýchle pasáže, tiché aj hlasné, vysoké aj nízke. Môžete však počúvať čokoľvek. Možno sa vám budú páčiť tematické víkendy, keď si v sobotu ráno poviete: “Tento víkend budeme počúvať country.” Prípadne to spojíte s multilinguálnou a multikultúrnou výchovou a poviete si: “Tento víkend budeme počúvať talianske pesničky.” Aj vy sa vďaka tomu naučíte niečo nové a rozšírite si obzory.
4. Trénujte rytmus a tancujte
Tlieskajte do rytmu. Spievajte a popritom tlieskajte. Batoľatá zbožňujú tlieskanie a veľmi radi sa k vám pridajú. Naša Greta zo začiatku tlieskala ako o život. Tak rýchlo som ani spievať nevedela. A potom zrazu, z ničoho nič jedného dňa začala tlieskať do rytmu. U batoliat nikdy neviete, kedy to príde. Isté ale je, že to príde.
Vezmite dieťa na ruky a pohupujte sa do rytmu. Položte ho na zem a tancujte. Nechajte ho, nech vás pozoruje a povzbuďte ho, nech sa pridá. Tanec je nádherný spôsob vyjadrenia vlastného ja. Užívajte si to úplne spontánne a naučte dieťa slobode.
5. Skúšajte malé choreografie
Batoľatá zbožňujú pesničky s malými choreografiami. Stačia také, pri ktorých používate ruky. Môže to byť napríklad Keď si šťastný, tlieskaj rukami. Nájdite si niečo na internete. My spievame najmä anglické pesničky, ako Itsy Bitsy Spider, Wheels on the bus alebo Five little ducks, a katalánske pesničky, keďže žijeme v Barcelone. Určite nájdete aj dosť slovenských.
6. Ukážte dieťaťu hudobné nástroje
Už od útleho veku môže dieťa hrať na niektoré malé hudobné nástroje, ako sú rumba gule, xylofón, bubon alebo tamburína. Skúste ale kúpiť reálne, alebo aspoň vyrobené z prírodných materiálov. Plastové rumba gule nie sú nič moc. Alebo si ich vyrobte doma. Už samotný proces výroby môže byť pre batoľa pekná aktivita, a ak si nástroj vyrobí samé, bude mať k nemu úplne iný vzťah. My sme napríklad s Gretkou naplnili dve konzervy z tuniaka (také, na ktorých sa nedá porezať) ryžou, zlepili dohromady a používa to ako rumba guľu.
Trošku neskôr môžete k týmto základným nástrojom pridať napríklad píšťalku. Takisto skúste ale reálnu, plastové náhrady nie sú dobré. Dokonca som videla takú, ktorá hrala aj vtedy, keď sa dieťa nadýchlo. Tak to ale v skutočnosti nefunguje.
7. Choďte na koncert
Živá hudba je nenahraditeľná. Keď sa dieťa pozerá na hudobníkov, vníma aj ich emócie, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou hudby. Vníma ich radosť, ich odovzdanie sa, spontánnosť.
Živá hudba a jej vplyv na najmenších
Živá hudba má už na bábätká silný vplyv - robí divy s koncentráciou, pamäťou, kolektívnou skúsenosťou, vnímaním komunity, mozgom aj tlkotom srdca. Je rozdiel, či si hudbu púšťate sami alebo ju len niekde začujete, či je pomalá alebo energická, a tiež či ju len počúvate, alebo aj sami aktívne muzicírujete. No všetky druhy hudby majú tú silu, aby vám zlepšili deň, doplnili energiu, posilnili zdravie či pomohli zbavovať sa kalórií uložených v tukových vankúšikoch.
Výskumníci skúmali 120 bábätiek - detí vo veku 6-14 mesiacov, ktoré rozdelili na dve skupinky. 61 z nich pozerali priamo a osobne detskú operu v koncertnej sále, 59 len nahranú jej nahranú verziu - no v takom formáte, aby bola zachovaná veľkosť, vzdialenosť a hlasitosť podobne ako v živej verzii. Následne monitorovali srdcovú činnosť detí a tabletmi sledovali ich reakcie, rozptýlenie, časy, kedy deti sústredene pozorovali hudobníkov a javisko a kedy sa dívali mimo neho, teda ako veľmi boli deti rozptyľované inými prvkami.
Keď detičky pozerali živé predstavenie, tlkot ich srdca sa zrýchľoval a spomaľoval podobne ako u ostatných. Všetky bábätká sa pritom snažili vysporiadať sa s rôznym množstvom rozptýlenia v koncertnej sále, ale u všetkých sme registrovali tieto neprerušované „výbuchy“ sústredenej pozornosti. Hudba naživo zachytila 72% ich pozornosti, nahrávka naproti tomu 54% pozornosti.
Nejde o to, že by bábätká videli nahrávku koncertu a jeho streamovanie za nudnejšie, veď po pandémii sa napríklad skúmalo, aké vplyvy má hudba vysielaná napríklad cez Zoom na takto staré deti - živé vysielanie cez Zoom totiž dokázalo zachytiť priemerne 64% ich pozornosti! No zaznamenali tiež oveľa väčšie rušenie pozornosti, čiže deti boli ľahko rozptyľované a mali kratšie epizódy sústredenej pozornosti vysielanej hudbe. Kvalita ich pozornosti nebola taká silná, ako tomu je u živého predstavenia - práve tu rátajte aj s interakciou hudobníkov a hudobníčok s publikom a sociálnou skúsenosťou s davom.
Keď hudba mala pokojné pasáže, bábätká sa kolektívne upokojili a keď nastali zmeny v hlasovom prejave - intenzite, tempe, rýchlosti a hudobnom, bábätká sa rovnako vzrušili. Živá hudba nás však nevťahuje do seba len touto autenticitou, ale aj zdieľaním skúseností s davom vôkol nás.
Neustále zisťujeme, že hudba dokáže byť vysoko sociálnym a emocionálnym kontextom, v rámci ktorého si bábätká - deti dokážu vypestovať napojenie so svojimi opatrovníkmi a opatrovníčkami, ďalšími členmi rodiny, dokonca s novými neznámymi. Aj táto štúdia dokazuje, že v kontexte komunity sa bábätká napájajú na hudbu a spájajú s ďalšími členmi a členkami publika.
Dokazujú to aj ďalšie výskumy, v ktorých vychádza, že bábätká sú naklonené viac sa socializovať a pestovať si napojenie na ľudí, ktorí im spievajú známu pieseň, tancujú s nimi na hudbu. Silné emocionálne reakcie detí boli zaznamenané dávno pred prvými narodeninami detí. Socializácia je pritom kľúčová v rannej fáze vývoja dieťaťa. V mozgu sa tak vytvárajú dôležité neurónové prepojenia, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v budúcich schopnostiach a znalostiach detí. V tvorbe takýchto dôležitých spojení a napojení, teda socializácii zohráva práve hudba dôležitejšiu úlohu, než si myslíme.
Prekonávanie bariér pomocou hudby | Spevácky zbor Superar | TEDxBratislava
Hudba a jej terapeutický potenciál
Hudba je liekom pre telo i dušu. Zvyšuje náš výkon a nabíja pomyslené baterky, čím pomáha aj pri chudnutí. Je rozdiel, či si hudbu púšťate sami alebo ju len niekde začujete, či je pomalá alebo energická, a tiež či ju len počúvate, alebo aj sami aktívne muzicírujete. No všetky druhy hudby majú tú silu, aby vám zlepšili deň, doplnili energiu, posilnili zdravie či pomohli zbavovať sa kalórií uložených v tukových vankúšikoch.
Hudba zefektívni aj následný oddych. Niektoré hudobné žánre sa podľa ďalšieho výskumu hodia ku fyzickej námahe viac ako iné. Napríklad blues a gospel by mali pomáhať s výdržou pri ťažkej fyzickej práci. Na druhej strane počúvanie relaxačnej hudby je podľa výskumov účinný spôsob, ako sa zotaviť z fyzickej únavy.
Hudba a srdce: Počúvanie hudby môže meniť frekvenciu dychu, srdcovú frekvenciu a krvný tlak v závislosti od intenzity a tempa hudby.
Hudba a rakovina: Štúdia u pacientov s rakovinou krvi, prsníka, tráviaceho systému a gynekologickými nádormi ukázala, že aktívna muzikoterapia prispieva k pocitu pohody a znižuje ich únavu účinnejšie v porovnaní s pasívnou muzikoterapiou.
Hudba a pamäť: Hudba zlepšuje pamäť, pozornosť, koncentráciu a funkcie mozgu, a zároveň podporuje jeho neuroplasticitu, schopnosť mozgu prepájať neuróny tak, aby sa naučil nové veci a prispôsobil sa novým situáciám.
Hudba a nálada: Počúvanie hudby zvyšuje produkciu neurochemických látok dopamínu a oxytocínu, ktoré nás robia šťastnými, motivovanými a bdelými. Avšak počúvanie veselej piesne spôsobuje, že mozog produkuje serotonín, hormón dobrej nálady.
Hudba a imunita: Ľudia, ktorí pravidelne spievajú v zbore, si podľa štúdie britských odborníkov posilňujú imunitný systém a dokážu sa lepšie chrániť pred určitými patológiami, najmä pred niektorými druhmi rakoviny. Hormóny spojené so stresom, ako je kortizol, sa po hodine spievania u dobrovoľníkov výrazne znížili.
Vplyv hudby počas tehotenstva a po pôrode
Chcete rozvíjať bábätko už v brušku? Podľa vedcov mu veľmi prospeje kvalitná hudba. Počúvanie príjemných a relaxačných melódií v tehotenstve má vplyv na celkovú pohodu dieťaťa a mamičky, ale aj na rozvoj niektorých jeho vlastností. Hudba stimuluje intelekt a kreativitu. Mnohé mamičky veria, že pravidelné počúvanie hudby má vplyv na vyššiu inteligenciu bábätiek, rozvoj empatie a po narodení sú menej plačlivé.
Je známe, že už šesťtýždňové bábätko v brušku reaguje na upokojujúcu hudbu alebo spev. Sluch je prvý zmysel, ktorý sa drobcovi úplne vyvinie ešte počas pobytu v brušku, vyvíja sa približne do 25. až 26. týždňa. Prvé senzomotorické reakcie na hudbu sa začínajú vytvárať v 8. týždni tehotnosti. Reakcia na zvukové podnety predpokladá funkčnosť mozgu, vyvinutú kostru a kožu. Dieťa zachytáva zvuky nielen cez ucho, ktoré je už v 16. týždni kompletné a v 20. týždni funkčné, ale doslova celým telom. Narozdiel od mamy počujú hudbu, rovnako aj zvuky okolo seba, oveľa hlasnejšie, čo je spôsobené tým, že sú obklopené plodovou vodou.
Stimulácia zvukom dodáva 70 percent energie pre funkčnosť mozgu, psychický, intelektový rozvoj a hudobnú inteligenciu dieťaťa. Dieťaťu poskytuje pocit biologickej istoty a emocionálneho bezpečia.
Akú hudbu vybrať?
Bábätku sa najviac páčia pokojné veselé melódie, ktorých rytmus sa približuje rytmu tlkotu matkinho srdca. Odborníci sa zhodujú v tom, že na bábätká má najlepší vplyv počúvanie Mozarta a Vivaldiho, uspávanky a ľudové piesne. Mnohé bábätká sa naozaj upokoja, alebo reagujú na skladby kopkaním do rytmu. Naopak, príliš hlasná, rýchla hudba, výrazné bubny či hlas, ktorý je v protiklade s maminým chlácholivým prihováraním bábätko ruší a znepokojuje. Naopak, bábätka úzkostne reagujú na rockové a metalové skladby.
Hudbu, ktorú bábätká počúvali ešte pred narodením si pamätajú až do jedného roka a pozitívne na ňu reagujú. Zaujímavé je, že si pamätajú aj hudbu, ktorú bežne počúvali mamičky v rádiu v tehotenstve, napríklad po ceste do práce či melódie z rádia pri varení.
Hlas matky má prvoradý význam
Najviac však deťom prospieva počúvať hlas svojej mamy, na ktorý reagujú inštinktívne oveľa viac než na ostatné zvuky. Mamičky sa môže nenarodenému bábätku prihovárať, spievať, čítať rozprávky či recitovať básničky - na všetko, čo povie pokojným milým hlasom, reaguje dieťa s radosťou.
Mrzí vás, že ste v tehotenstve rozvíjanie prostredníctvom hudby nestihli? Netrápte sa. Detský mozog je ako špongia a aktívne nasáva všetky novinky. Počúvaním klasickej hudby či uspávaniek, rovnako aj vlastným spevom, ho môžete rozvíjať od raného detstva. Deti, ktoré sú v kontakte s hudbou, patria medzi tie spokojnejšie a vyrovnanejšie, no najmä šťastnejšie.
Hudobná pamäť a jej význam
Pri každej aktivite v spojitosti s hudbou, či už ide o hru, improvizovanie, počúvanie alebo komponovanie, zapájame do istej miery aj pamäť. Už pri samotnej hre z listu na akomkoľvek nástroji je potrebné zapájanie pamäte. Konkrétne, či už rozpoznávaním konkrétnych nôt a interpunkčných znamienok, jednotlivých výšok tónov, alebo rozpoznávaním celých klastrov (či už melodických behov ako rad nôt v stupnicovom rade alebo akordov) na základe tzv. „pattern recognition“ (kognitívny proces rozoznávania vzorov, ktorým náš mozog dokáže automaticky rozpoznávať a analyzovať rôzne vnemy, napríklad ak vidíme šesť bodiek na hracej kocke, vieme, že ich je šesť bez toho, aby sme ich po jednom počítali, pretože náš mozog má v dlhodobej pamäti tento vzor spojený s počtom šesť). Pri hre využívame pamäť na samotné pohyby našich orgánov (rúk, nôh, hlasiviek).
Pamäť má veľký vplyv na rôzne typy interakcií medzi človekom a hudbou. Môžeme si dokonca dovoliť tvrdiť, že bez pamäte je hudba nemysliteľná. Bez toho, aby hudobník trénoval hru na nástroji alebo spev neustálym opakovaním celej sféry koordinovaných pohybov, a tým si vrýval schopnosť hrať na nástroji alebo spievať do pamäti, by ani neexistoval nikto, kto by hudbu dokázal interpretovať. Hudobná pamäť je absolútne kľúčový prvok pre nadobudnutie a rozvoj schopností hudobníka. Hru na nástroji by sme doslova mohli nazvať choreografiou, pri ktorej si hudobník namemoruje postupnosť konkrétnych pohybov, z ktorých potom vznikne vytúžený celok.
Pamäť pri hre zapájame aj pri rozpoznávaní rôznych vzťahov medzi konkrétnymi symbolmi a notami, ktoré máme zapamätané. Pamäť bola pre hudobníka v minulosti ešte dôležitejšia ako dnes. Ak sa vrátime o tisícročie dozadu, hudba sa šírila výlučne ústnym podaním a uchovávala sa mechanickým opakovaním. Speváci v kláštoroch trávili roky cvičením spevu cirkevného repertoáru, aby boli schopní ho interpretovať. Ľudská hudobná pamäť bola teda v tomto období jediným médiom na zaznamenávanie hudby.
V súčasnosti sa výskum ľudskej pamäti posúva dopredu rozvojom technológie. Posun od skorých experimentov k dnešným vysokofrekvenčným displejom v spojení vysokorýchlostnými kamerami a zariadeniami na sledovanie mozgových aktivít v reálnom čase napomohol otvoreniu nových možností výskumu. Výskum ľudskej pamäti má pred sebou ešte mnoho nezodpovedaných otázok.
Hudba pôsobí na celého človeka. Mozgové vlny rozoznáva medicína ako vlny beta (13 - 30 Hz), čo je bdelý stav. Vlny alfa (7 - 12 Hz) sú zase spojené s relaxáciou, prípadne s úsekom pred zaspatím. Čím je zvuk nižší (má menšiu frekvenciu), tým je dĺžka vlny dlhšia. A čím je dĺžka vlny dlhšia, tým silnejšia je aj mechanická sila vlny a tým aj intenzívnejšie vnímateľná vibrácia.
Zaujímavé však je aj pôsobenie frekvencie. Zvuk s frekvenciou 20 až 50 Hz rezonuje skôr v dolnej časti tela (od brucha nadol). Čo sa týka mechanizmu počúvania uchom. Špirálovitá časť ucha, to je slimák (kochlea). Možno ho prirovnať k strunovému nástroju, pretože je vyladený na jednotlivé frekvencie. A na membráne slimáka leží Cortiho orgán. Pre počúvanie je dôležitý Cortiho orgán. Obsahuje 3500 vnútorných vláskových buniek - sluchových receptorov. Nachádza sa vo vnútornom uchu. Je chránený najtvrdšou kosťou v tele a pláva v tekutine aby sa chránil pred nárazmi. A predsa je zraniteľný - každý hlasný zvuk si vyberá svoju daň - a tak strácame schopnosť počuť.
S informáciou ktorá je spojená s hudbou pracujú obidve časti mozgu. Pravá je dôležitá pre melódiu a ľavá pre rytmus a vnímanie reči. Hudba nás môže dostať do nálady. Hudba má nepochybne moc naladiť nás. To sa používa aj v čakárni u lekára - spríjemniť nám čakanie a znížiť náš stres, ale aj nervozitu či tlak. Hudba môže zamaskovať nepríjemné zvuky, napríklad u zubára. Ale hudba sa môže použiť aj pred zákrokom, či počas liečby na uvoľnenie a relaxáciu.
Naša nálada sa mení. A tým sa mení aj spôsob, ako hudba na nás pôsobí. To čo nás jeden deň poteší, na to v iný deň nemusíme mať náladu. Ak sme unavení, môžeme siahnuť po rytmickej hudbe a nechať sa ňou rozhýbať.
V odbornej literatúre sa často spomína Mozartov efekt. Teória hovorí, že počúvanie Mozartovej hudby má prínos pre rozvoj intelektu. Za týmto účelom sa urobilo niekoľko štúdií - rôzne skupiny dobrovoľníkov počúvalo Mozartovu sonátu D-dur. Výsledok? Samozrejme, Mozartova hudba v tom nie je jediná. Kvalitná hudba, teda po umeleckej stránke kvalitná hudba pôsobí na rôzne časti mozgu a ovplyvňuje aj schopnosti, ktoré priamo s hudbou nesúvisia. Hudba je bránou k vyšším mozgovým funkciám. O tom vydáva svedectvo aj analýza života študentov hudby. Ukázalo sa, že ak dieťa sa venuje hudbe, má väčšiu šancu uspieť na prijímacích pohovoroch na vysokú školu. Hudba pomáha lepšie chápať text a tak k lepšiemu štúdiu. A skúmanie života študentov hudby z vysokej školy zas ukázal, že lepšie sa dokážu vysporiadať s úzkosťou, ale sú aj sebavedomejší, menej sa utiekajú k alkoholu a sú emočne zrelší.
Muzikoterapia býva označovaná ako liečba hudbou. Hudba je tu nástrojom, pomocou ktorého sa terapeut snaží pomôcť človeku, prípadne skupine ľudí. Hudba má všestranné použitie. Dokáže potešiť, povzbudiť, zahnať strach a obavy, ale aj pôsobiť viac v skrytosti, vynárať z podvedomia skryté obrazy a pôsobiť na mozog, jeho jednotlivé centrá a prepojenia. Hudba pôsobí na telo, aj na dušu. Preto sa používa aj pri liečbe psychosomatických ochorení.
Samotná muzikoterapia sa nachádza na pomedzí medicíny, psychológie, pedagogiky a psychiatrie - z nich čerpá a nimi sa nechá inšpirovať. Je preto označovaná ako interdisciplinárny odbor. K muzikoterapií patrí aj dýchanie a pohyb. Dýchanie sa spája so spevom a s hraním na niektoré nástroje. Dýchanie výrazne ovplyvňuje náš zdravotný stav. Nedostatok kyslíka je záťažou pre naše srdce a mozog, ale aj pre činnosť rôznych orgánov. A pritom mali by sme dýchať hlboko a pravidelne - nádych nosom a výdych ústami. Pokiaľ dýchame správne, cez bránicu ovplyvňujeme aj správne držanie tela. Dýchanie to je aj precvičovanie a rozširovanie kapacity pľúc. A k muzikoterapií patrí aj pohyb. Nielen prežívanie hudby a teda mávanie nohou do rytmu, či vlnenie sa v rytme. Ale aj impulz k väčšiemu hýbaniu a k objavovaniu vlastného pohybu - teda kultivácia pohybu.
V prípade muzikoterapie však ide o cielený výber žánru, prípadne skladby. Ale predovšetkým, počúvanie je len jedným z aspektov. Muzikoterapia nemá hudobné ciele. Hudba je tu (len) nástrojom. A tak súčasťou práce s hudbou je, že môžeme hudbu skladať, môžeme ju interpretovať a môžeme sa ňou hrať. V istej fáze nie je dôležitá ani melódia, či nadväznosť tónov a harmónia. Hudba sa stane nástrojom na prejavenie všetkého, čo sa v nás odohráva. Tóny a melódia sa stanú farbičkami ktorými kreslíme svoj svet. Hudba ktorú tvoríme v rámci muzikoterapie, nemusí byť kvalitná, vlastne na jej kvalite vôbec nezáleží. Záleží na nás.
Muzikoterapia vychádza z bohatstva rôznych psychoterapeutických škôl. A tak môžeme rozlišovať: psychodynamickú muzikoterapiu (Freud, Adler, Jung a nevedomé procesy), analyticky orientovanú muzikoterapiu (Jung a analýza), či behaviorálnu muzikoterapiu (Pavlov, Berne a podmienené procesy).
Oliver Sacks v knihe Musicophilia píše o pacientoch, u ktorých sa objavil záujem o hudbu po úraze, prípadne v spojitosti s liečbou. Ako by si telo samo pýtalo hudbu, ako jeden z nástrojov uzdravenia. Je to podobné, ako keď veľa premýšľame a telo (mozog) si vypýta cukor. Sacks prináša konkrétne príbehy ľudí, ktorých hudba začala sprevádzať počas liečby. Často pritom nemali v minulosti záujem o hudbu. A zrazu chodia na hudbu, platia si hodiny, kúpili si hudobný nástroj a hudba sa stala ich koníčkom.
Poškodenie prednej motorickej časti čelného laloku ktorý je dominantný, vedie k strate reči. A práve tu sa používa hudba na liečbu. Títo ľudia hoci stratili reč a prestali rozprávať, vedia spievať. Konkrétne dokážu zaspievať piesne, ktoré už počuli. Keď spievajú, hovoria a akoby sa znovu učili používať slová. Vtip je v tom, že vďaka hudbe sú slová uložené akoby v inej časti mozgu a tú použijeme na ich oživenie.
Tourettov syndróm je nervovou a neuropsychickou poruchou. Spája sa s tikmi, ktoré sa objavujú bez varovania a narúšajú okrem iného motorické schopnosti (napríklad pohyb). Aj tu môže hudba pomôcť. Minimálne natoľko pohltí, že počas nej sa tik neobjaví. Spomínate si na prípad, kedy si začnete kývať nohou do rytmu a mykať hlavou. Dochádza tiež k uvoľnenie svalstva…
Podobne ako Tourettov syndróm, aj parkinsonova choroba sa spája s obmedzením či s poruchou pohybu. Aj tu je prítomné šklbnutie (podobné tiku). A aj tu hudba pomáha tomuto šklbnutiu predchádzať. Vhodne zvolený druh hudby prináša úľavu.
Hudba je bránou k vyšším mozgovým funkciám. O tom vydáva svedectvo aj analýza života študentov hudby. Ukázalo sa, že ak dieťa sa venuje hudbe, má väčšiu šancu uspieť na prijímacích pohovoroch na vysokú školu. Hudba pomáha lepšie chápať text a tak k lepšiemu štúdiu. A skúmanie života študentov hudby z vysokej školy zas ukázal, že lepšie sa dokážu vysporiadať s úzkosťou, ale sú aj sebavedomejší, menej sa utiekajú k alkoholu a sú emočne zrelší.