Rodičovstvo je zodpovednosť za deti, ich vývin a život. Táto zodpovednosť sa stáva čarovným zmyslom života. Plánované rodičovstvo sa usiluje o dosiahnutie stavu, aby mohli ľudia plánovať svoju rodinnú situáciu a vychovávať deti vtedy, keď sú pripravení na túto zodpovednosť. Plánované rodičovstvo je prirodzeným dôsledkom serióznych poznatkov v populačnom vývoji, biológii a medicíne.
Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad možností a legislatívy v oblasti plánovaného rodičovstva na Slovensku, ako aj zdôrazniť jeho význam pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť.
Úvod do problematiky a definícia plánovaného rodičovstva
Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť.
Plánované rodičovstvo je komplexná téma, ktorá zahŕňa široké spektrum názorov, metód a etických úvah. V súčasnosti je táto otázka veľmi aktuálna a vyvoláva mnoho diskusií. Cieľom tohto článku je preskúmať definíciu plánovaného rodičovstva, jeho historický kontext, rôzne metódy, etické aspekty a biblický pohľad na túto problematiku.
Plánované rodičovstvo sa usiluje o dosiahnutie stavu, aby mohli ľudia plánovať svoju rodinnú situáciu a vychovávať deti vtedy, keď sú pripravení na túto zodpovednosť. Zabezpečuje prístup k informáciám a službám, ktoré potrebujú ženy a muži na to, aby sa mohli rozhodnúť, kedy a ako budú mať deti.
Organizácia Spojených národov uznala a vyhlásila plánované rodičovstvo za základné ľudské právo. Zahŕňa právo rodičov slobodne a zodpovedne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi.
Svetová organizácia plánovaného rodičovstva sa venuje problémom plánovaného rodičovstva najmä z hľadiska primeraného počtu detí v rodinách. Nezaoberá sa len antikoncepciou, ale kladie dôraz na pozitívnu zložku, a to napomáhať vzniku rodín, prinášať podnety pre ich existenčné, kultúrne, sociálne a zdravotné zabezpečenie. Rodina je najpovolanejšia inštitúcia pre realizáciu plánovania spoločnosti z hľadiska zdravého populačného prírastku obyvateľstva plodením detí.
Edukácia v oblasti plánovaného rodičovstva je základom pre zodpovedné sexuálne správanie a reprodukčné zdravie. Organizácia InTYMYta (predtým Spoločnosť pre plánované rodičovstvo) sa už 32 rokov venuje vzťahovej a sexuálnej výchove na Slovensku. Ich misiou je poskytovať inkluzívnu, vekovo adekvátnu a výskumom podloženú sexuálnu výchovu. Organizácia sa zameriava na prevenciu negatívnych javov v oblasti vzťahov a sexuality, ako je sexuálne násilie a obťažovanie, vrátane kyberšikany.
InTYMYta uznáva a presadzuje princípy a závery medzinárodných organizácií ako Organizácia Spojených Národov (OSN) a Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO). Nie sú viazaní na žiadnu ideológiu, náboženstvo, politickú stranu či komerčnú firmu. Ich tím tvoria lektorky, lekári, psychologičky, učiteľky, koučky a ďalší odborníci, ktorí sa aktívne snažia riešiť nahromadené problémy v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.
Práva osôb s mentálnym postihnutím a plánované rodičovstvo
Osoby s mentálnym postihnutím majú rovnaké práva ako všetci ostatní občania, vrátane práva na sexuálne a reprodukčné zdravie. Toto právo zahŕňa prístup k informáciám o antikoncepcii, tehotenstve a rodičovstve, ako aj možnosť slobodne sa rozhodnúť, či chcú mať deti.
Sexuálna výchova: Poskytovanie informácií o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, antikoncepcii a prevencii sexuálne prenosných chorôb. Dôležité je prispôsobiť formu a obsah informácií individuálnym potrebám a schopnostiam jednotlivých osôb.
Antikoncepcia: Dostupnosť rôznych metód antikoncepcie, vrátane hormonálnej antikoncepcie, bariérových metód a sterilizácie. Pri výbere antikoncepcie je potrebné zohľadniť zdravotný stav, individuálne preferencie a schopnosť osoby s mentálnym postihnutím používať danú metódu.
Podpora pri tehotenstve a rodičovstve: Ak sa osoba s mentálnym postihnutím rozhodne mať dieťa, je dôležité zabezpečiť jej dostatočnú podporu počas tehotenstva, pôrodu a výchovy dieťaťa. Táto podpora môže zahŕňať pomoc s praktickými úlohami, ako je starostlivosť o dieťa, varenie a upratovanie, ako aj emocionálnu podporu a poradenstvo.
Legislatíva na Slovensku týkajúca sa plánovaného rodičovstva
Slovenská legislatíva upravuje práva osôb v rôznych oblastiach, vrátane zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Dôležité zákony a predpisy zahŕňajú:
- Ústava Slovenskej republiky: Zaručuje všetkým občanom rovnosť pred zákonom a právo na ochranu zdravia.
- Zákon o zdravotnej starostlivosti: Upravuje práva pacientov, vrátane práva na informovaný súhlas a práva na súkromie.
- Zákon o sociálnych službách: Stanovuje právo osôb s mentálnym postihnutím na poskytovanie sociálnych služieb, ktoré im umožnia žiť plnohodnotný život.
- Zákon o rodine (zák. č.94/1963 Zb. v znení zák. č. 132/1982 Zb., úplné znenie vyhlásené pod č.66/1983 Zb.): Základný kódex upravujúci rodinné právne vzťahy.
Metódy plánovaného rodičovstva
Plánované rodičovstvo zahŕňa rôzne metódy, ktoré umožňujú jednotlivcom a párom plánovať svoju rodinu. Tieto metódy sa delia na prirodzené metódy, antikoncepčné metódy a sterilizáciu.
Prirodzené metódy plánovania rodičovstva (PPR)
Prirodzené metódy plánovania rodičovstva (PPR) sú založené na sledovaní prirodzene sa vyskytujúcich známok plodných a neplodných období v priebehu menštruačného cyklu. Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patria metódy založené na výpočte, resp. fixnom pravidle, a metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti.
Metódy založené na výpočte alebo na fixnom pravidle (kalendárna, Knaus-Oginova metóda) sa vzhľadom na nízku adaptabilitu voči aktuálnym zmenám v cykle ženy už na Slovensku nevyučujú, avšak v anglicky hovoriacich krajinách je v súčasnosti známa podobná metóda založená na výpočte bez sledovania príznakov plodnosti - metóda SDM (Standard Day Method), ktorá je však určená iba ženám s pravidelnými cyklami dĺžky 26 - 32 dní.
Moderné vysokospoľahlivé metódy (z pohľadu predchádzania počatia) sú založené na sledovaní aktuálnej úrovne plodnosti v cykle. Podľa toho, koľko príznakov plodnosti sledujú rozdeľujeme ich na metódy, ktoré sa riadia sledovaním iba jedného príznaku plodnosti (single index methods) a metódy, ktoré sledujú a vyhodnocujú súčasne najmenej dva príznaky (multiple index methods). Medzi tie, ktoré vyhodnocujú len jeden príznak, patria teplotná metóda (Döringova metóda) a hlienové metódy (napr. Billingsova ovulačná metóda - BOM, Creightonský model, či TwoDay Method - TDM). Metódy sledujúce najmenej dva príznaky plodnosti ženy nazývame symptotermálnymi metódami (STM), najčastejšie ide o kombináciu príznakov bazálnej teploty a hlienu krčka maternice, prípadne konzistencie a polohy krčka maternice.
Billingsova ovulačná metóda bola rozvinutá Johnom a Evelyn Billingsovcami v spolupráci s Mauricom Catarinichom v austrálskom Melbourne. Na Slovensku bola populárna tesne po Nežnej revolúcii. Táto metóda sleduje takzvaný hlienový obraz, ktorý kombinuje s počítaním plodných a neplodných dní na základe dĺžky cyklu. Vyžaduje si presnosť, a preto sa pred začatím jej používania odporúča absolvovať kurz. Osvojenie si tejto metódy si vyžaduje približne tri mesiace a je potrebná účasť muža - nestačí, že žena bude dokonale poznať svoje telo, aj muž sa musí prispôsobiť a rešpektovať jej cyklus. Pri správnom vyhodnotení presných a kompletných záznamov a dodržiavaní pravidiel zdržanlivosti v plodných dňoch má Billingsova metóda úspešnosť 97 - 99,5 %.
Symptotermálna metóda je založená na pozorovaní viacerých príznakov. Sleduje fyziologický (prirodzený) výtok hlienu krčka maternice a zmeny telesnej teploty ženy po prebudení (bazálnej teploty). Pomocnými príznakmi sú tiež meniaci sa krčok maternice a bolesť v podbrušku v období ovulácie. Manželia sa tak môžu rozhodnúť, či sa budú spoliehať len na vyhodnocovanie jedného príznaku, alebo budú sledovať dva hlavné a aspoň jeden pomocný príznak (najpresnejšie výsledky). Efektivita metódy pri perfektnom užívaní (t. j. presné záznamy, správne vyhodnotenie a zdržanlivosť) je pri predchádzaní tehotenstvu 99,4 % a pri štandardnom užívaní 98,2 %. Správne používanie tejto metódy si vyžaduje absolvovať kurz, ktorý prebieha minimálne tri mesiace (žena potrebuje na vyhodotenie aspoň tri úplné záznamové tabuľky z cyklov). Osvojenie si tejto metódy na bežnej báze trvá približne šesť mesiacov, po deviatich mesiacoch presných záznamov možno robiť najlepšie závery.
Výhody PPR:
- Zdravotná neškodnosť
- Morálna prijateľnosť pre mnohých
- Pozitívny vplyv na vzťah partnerov (viac sa tešia na obdobie, keď budú môcť „byť spolu“)
Nevýhody PPR:
- Vyžadujú si správnu znalosť metódy a jej dôsledné dodržiavanie.
Spoľahlivosť PPR: Spoľahlivosť PPR sa hodnotí pomocou tehotenského indexu, ktorý udáva počet neplánovaných počatí u 100 žien, ktoré sa danou metódou riadia 1 rok. Pre symptotermálnu metódu je tehotenský index 1-2,5, čo je porovnateľné so spoľahlivosťou hormonálnej antikoncepcie.
Antikoncepčné metódy
Antikoncepčné metódy sú prostriedky a postupy, ktoré zabraňujú otehotneniu. Medzi najbežnejšie patria:
- Hormonálna antikoncepcia: Antikoncepčné tabletky obsahujú syntetické hormóny, ktoré zabraňujú ovulácii a zvyšujú hustotu hlienu v krčku maternice. Antikoncepčné injekcie sú injekčnou formou syntetických hormónov, ktoré bránia ovulácii a znižujú pohyblivosť spermií.
- Bariérové metódy: Prezervatívy (kondómy) sú účinnou metódou prevencie tehotenstva a zároveň chránia pred pohlavne prenosnými infekciami.
- Intrauterinné teliesko (IUD): Vnútromaternicové teliesko je malý predmet, ktorý sa zavádza do maternice a zabraňuje otehotneniu.
- Chemické metódy: Spermicídne látky sa aplikujú do pošvy a zabíjajú spermie.
- Digitálna antikoncepcia: Mobilné aplikácie sledujú fyziologické údaje a vypočítavajú plodné dni.
- Nové formy kontracepčných krémov, gélov a filmov: Tieto produkty obsahujú látky, ktoré zabraňujú spermiám v tom, aby sa dostali k vajíčku.
Sterilizácia
Sterilizácia je trvalá antikoncepčná metóda, ktorá zabraňuje oplodneniu vajíčka.
Historický kontext a etické aspekty
Aj keď sa antikoncepcia javí ako novodobý sexuálny problém, výskumy ukázali, že otázka zábrany počatia stála v popredí záujmov už u starovekých národov. Najstarší písomný doklad je papyrus Petri z Kahunu asi z roku 1850 pred naším letopočtom. V papyruse Petri z Kahunu sú opísané tri vaginálne spôsoby antikoncepcie - krokodílí trus pomiešaný s pastou, med s uhličitanom vápenatým a substancia podobná gume. Najslávnejší arabský lekár Avicenna sa tiež zaoberal indikáciami na antikoncepciu a zdôrazňoval, že lekár je povinný odporúčať antikoncepciu v prípade, keby tehotnosť alebo pôrod znamenal ohrozenie zdravia ženy, ako aj všetkým ženám, ktoré majú nevyvinutú maternicu a chorý močový mechúr. Veľký medzník je rok 1961, v ktorom sa prvýkrát zaviedla hormonálna antikoncepcia v USA. Priekopníkmi plánovaného rodičovstva a antikoncepcie boli F. Place, M. V našom štáte sa antikoncepcia začala na vedeckom základe rozvíjať v 30. rokoch nášho storočia. Zakladateľom a priekopníkom modernej antikoncepcie u nás bol MUDr. Hnátek.
Etika je náuka o morálke, o mravnosti. Je to súbor istých princípov platných pre danú spoločnosť, ktoré sa dotýkajú nášho správania a činnosti. Prvý etický aspekt je princíp prospešnosti. Ten si vyžaduje, aby nové antikoncepčné metódy boli bezpečné, účinné a prijateľné pre ženy. Pri zavádzaní nových antikoncepčných metód musí lekár rešpektovať autonómiu osobnosti.
Rešpektovanie autonómie tiež vyžaduje pri zavádzaní nových metód regulácie fertility uľahčenie informovaného výberu a poskytovanie kvalitnej starostlivosti. Základom informovaného výberu je informácia, ktorá je presná, nezaujatá, kompletná a zrozumiteľná. Informovaný výber vyžaduje informácie o antikoncepčnej metóde, ktorý zahŕňa správne užívanie, kontraindikácie, efektivitu v prevencii otehotnenia, možné vedľajšie účinky, možné interakcie s inými liekmi, stavmi. Antikoncepciou sa má zabrániť splynutiu mužskej a ženskej pohlavnej bunky. V súčasnej dobe sa vyvíjajú všetky druhy antikoncepčných prostriedkov.
Sociálna rehabilitácia a komplexná rehabilitácia
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.
Jednou z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Jednou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú.
Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.
- Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
- Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
- Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
- Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.
Úloha spoločnosti a štátu v podpore plánovaného rodičovstva
Spoločnosť a štát majú povinnosť zabezpečiť, aby osoby mali prístup k informáciám, službám a podpore, ktoré im umožnia robiť informované rozhodnutia o svojom reprodukčnom zdraví a rodičovstve. Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií. Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové. Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené.
Kontroverzie a kritika plánovaného rodičovstva
Otázka plánovaného rodičovstva je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva mnoho diskusií. Medzi nimi je aj Vatikán, ktorý aj v tomto smere pôsobí v celosvetovom meradle, pričom využíva svoje postavenie pri OSN. Vatikánske úsilie realizujú cirkevné štruktúry, viaceré občianske združenia, aktívni laici i niektoré politické strany. Prejavuje sa to aj v snahách zmeniť existujúcu legislatívu, ktorá sa týka interrupcie. Treba však uviesť, že zámery Vatikánu narážajú na značný nesúhlas nielen zo strany bezkonfesijných ľudí, ale aj niektorých prúdov v katolíckej cirkvi. Tým je napríklad hnutie „Katolíci za slobodnú voľbu“.
Mnohé skúsenosti ukazujú, že akékoľvek reštrikčné ustanovenia by neviedli k zníženiu počtu umelo prerušovaných gravidít. Svetskí humanisti si plne uvedomujú závažnosť problematiky umelého prerušovania tehotenstva a nehlásajú jeho „bezbrehé“ uplatňovanie. Je zrejmé, že takéto konanie - predchnuté aj pocitom veľkej zodpovednosti - vyžaduje si primerané predpoklady. Predovšetkým treba, aby sa utvárali vhodné podmienky pre manželstvo, rodinný život, rodičovstvo a materstvo v sociálnej sfére.
Komplexný prístup, usilujúci o potrebné materiálne zázemie ako aj o formovanie vysokých morálnych kvalít, vrátane patričnej zodpovednosti za rodičovstvo a materstvo je cestou k uvedomelému rodičovstvu a želanej natalite na strane jednej a postupnej redukcii interrupcií na strane druhej.
tags: #edukacia #planovane #rodicovstvo