Keď rodičia snívajú o budúcnosti svojich detí, želajú si, aby boli šťastné. V čom ale spočíva podstata detského šťastia? Deti sú šťastné vtedy, keď cítia pozitívnu atmosféru, pocit bezpečia, optimistické vzťahy.
Ideálne je, keď sú rodičia pre deti zároveň vzormi. Keď majú pravidlá, hranice, ktoré im okrem iného pomáhajú aj predvídať určité situácie. Rodina je pre šťastie dieťaťa veľmi dôležitá. Z tohto dôvodu by mala dieťa podporovať a stáť za ním pri riešení jeho problémov s kamarátmi alebo v škole.
Rodičia by mali tiež svoje dieťa aktívne počúvať a tiež správne reagovať v problémových situáciách. Niekedy to môže byť ťažké, pretože v každodennom živote často nemáme dostatok času alebo sily na to, aby sme aktívne počúvali niečo, čo je pre nás „len" nejaké detské bľabotanie. Sú to väčšinou príbehy o tom, čo dieťa zažilo v škôlke a pokračuje to tým, čo sa dialo v škole. Ale pre dieťa je to veľmi dôležité, je to jeho svet a cíti sa oveľa šťastnejšie, keď má pocit, že tento jeho svet je pre jeho rodičov tiež dôležitý a zaujímavý.
Aktívne počúvanie a jeho význam
Aktívne počúvať znamená počúvať nielen ušami, ale aj srdcom a očami. Prikyvujte, usmievajte sa, prejavujte živý záujem. Majte priateľský výraz tváre. Na počúvanie je potrebné sa koncentrovať a venovať mu reálnu pozornosť. Pri počúvaní detí nerobte ďalšie veci. Je dobré, keď vidia, že im venujete maximálnu pozornosť. Ak nie ste úplne pokojní, poproste dieťa, nech pár minút počká. Povedzte, že si potrebujete oddýchnuť a potom dieťaťu venujte svoj čas. Tým mu dávate istotu, že si jeho slová vážite a dostávajú sa na miesto určenia. Neprejavujte nervozitu či pocity prameniace z nedostatku času, ale naopak, povzbudzujte deti, nech hovoria ešte viac a podrobnejšie.
Kľúčové otázky pre podporu detského šťastia
Okrem aktívneho počúvania, pocit šťastia pomáhajú navodiť aj správne položené otázky, vďaka ktorým si deti dokážu na pocit šťastia spomenúť alebo si ho navodiť. Pomáhajú dieťaťu pozerať sa na život z takého uhla pohľadu, pri ktorom si uvedomujú, čo všetko im prináša radosť.
- Čo sa ti dnes najviac páčilo?
Otázka, ktorá učí dieťa zameriavať sa skôr na to dobré, čo sa v ten deň stalo. Najlepšie je rozprávať sa o tomto pred spaním, pretože to pomáha dieťaťu zaspať s pozitívnymi myšlienkami. - Za čo si vďačný / á?
Medzi šťastím a vďačnosťou existuje silná korelácia. Je vhodné zaviesť tento rituál vďačnosti napríklad pri jedálenskom stole, keď každý člen rodiny porozpráva, za čo je ten deň vďačný. Samozrejme, môžete využívať aj ďalšie techniky, ktoré podporujú vďačnosť. Slovo ďakujem je jedno z najkrajších a najsilnejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas, ale aj v duchu sa môže život dieťaťa zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Zrazu vzniká úplne nový pohľad na život. Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď pomôžete dieťaťu sústrediť sa na to, čo má, začne prelaďovať svoje myšlienky. - Čo s tým urobíš?
Šťastní ľudia pristupujú k problémom ako k dočasným a prekonateľným záležitostiam. Takže, ak za vami dieťa príde s nejakým problémom, neriešte ho hneď za neho. Dajte mu šancu, aby to skúsilo samo. Spýtajte sa ho: „Čo s tým urobíš?" Takto si precíti pocit vašej dôvery. Neklaďte otázku ironicky, ale prívetivo a zvedavo. - Ako sa cítiš?
Podstatnou súčasťou šťastie je schopnosť všímať si svojich emócií a vedieť ich vyjadriť. Ak dieťa dokáže previesť do slov, čo cíti, dokáže to následne pochopiť, spracovať alebo získať podporu od ostatných. Samozrejme nečakajte hneď vyzretú reakciu, ide o tréning. Odporúčame nacvičovať, keď za vami dieťa príde s niečím negatívnym. Namiesto toho, aby ste to zľahčili a povedali, že veď sa zas toľko nestalo alebo to hneď riešili a povedali, že mamička ti na to dá obklad, sa ho iba spýtajte, ako sa cíti. - Čo si myslíš, že cíti ten (tá) druhý(á)?
Empatia pomáha budovať medziľudské vzťahy. Keď bude dieťa túto schopnosť kultivovať, bude vedieť druhým pomôcť a jeho život bude viditeľne lepší. Človek sa počas kontaktu s druhými ľuďmi musí naučiť vedieť spracovať kritiku, požiadať o láskavosť, počúvať druhých, no zároveň vedieť urobiť kompromis, teda byť asertívnym človekom, ktorý vytvára príjemné prostredie. A to všetko je empatické správanie. Ani komunikácia by teda nemala fungovať bez empatie. Empatickí ľudia dokážu druhého človeka vnímať nielen verbálne, ale aj neverbálne. Vďaka tomu ho dokážu rýchlejšie pochopiť a porozumieť mu. Často je to tak, že ľudia s vysoko rozvinutou empatiou bývajú vnútorne stabilní, majú dobrú úroveň sebapoznania, majú pozitívny a akceptujúci postoj k iným ľuďom. - O čom by si sa chcel(a) dozvedieť viac?
Keď dieťa niečo zaujíma, chce rodičom o tom rozprávať. Prejavte nefalšovaný záujem o tento jeho svet. Pýtajte sa na podrobnosti z tej oblasti, ktorá dieťa fascinuje. Nechajte ho rozprávať, snívať, predstavovať si podrobnosti. Buďte v tejto chvíli aktívnym poslucháčom. - Čo chceš robiť cez víkend?
Očakávanie pozitívnych zážitkov prináša niekedy viac šťastia ako zážitky samotné. Akonáhle je dieťa dosť staré na to, aby si uvedomilo, že zajtra nie je dnes, začnite sa zvykom pozitívneho očakávania malých potešení. - Čo môžeme urobiť, aby sme niekomu urobili radosť?
Začleňte túto otázku do každodenného života. Vymyslite spoločne každý deň maličkosť, ktorou by ste mohli niekoho potešiť. Môže to byť aj niečo veľmi malé. Napríklad nech dieťa nakreslí obrázok a hodí ho niekomu do schránky. Vezmite potomka na návštevu chorého príbuzného. Alebo ho skúste zapojiť do charitatívnych aktivít spôsobom zodpovedajúcim veku. Už je dávno dokázané, že altruizmus a prosociálnosť sú priamo spojené so šťastím. A každodenný život tiež ukazuje, že prosociálne správanie býva málokedy bez odozvy. Úsmev býva opätovaný úsmevom, nezištná pomoc vyvoláva tendenciu k reciprocite, od čoho je už len krok ku vzniku priateľstva. Väčšine ľudí nerobí ťažkosti správať sa prosociálne k ľuďom, ktorí nejakým spôsobom vzbudili ich sympatie alebo súcit. Ťažšie je uplatňovať prosociálnosť voči ľuďom, ktorí sú nám ľahostajní alebo svojím správaním, výzorom alebo vlastnosťami vzbudili antipatie, čo v každom prípade narúša spolužitie v komunite. Zvláštnosťou prosociálneho správania je, že pretvára ľudí, pomáha im zbaviť sa negatívnych vlastností a správania, mení nepriateľov na priateľov. - Kedy sa cítiš najšťastnejšie?
Flow je duševný stav, pri ktorom je osoba ponorená do určitej činnosti tak, že sa jej nič iné nezdá dôležité, jej telo a myseľ sú maximálne vtiahnuté do činnosti, ktorá sa im zdá v tej chvíli najdôležitejšia. Problematikou flow sa zaoberal predovšetkým psychológ Mihaly Csikszentmihalyi, ktorý tiež hovoril, že je to sústredená motivácia a cieľavedomé zaujatie, pri ktorom človek naplno ovláda svoje emócie, ktoré mu pomáhajú k lepšiemu výkonu v jeho činnosti. V stave flow nie sú emócie iba ovládané a usmernené, ale aj pozitívne naladené a zapojené do riešenia úlohy. Ak je človek unudený alebo znepokojený, nemôže dosiahnuť stav flow. Znakom flow je pocit spontánnej radosti, šťastia, nadšenia pri vykonávaní činnosti. Je to hlboké sústredenie na vykonávanú činnosť a nie na seba. Keď sa vaše dieťa ponorí do takejto aktivity, tak vtedy nevidí, nepočuje, nevníma čas. Pre deti je takou aktivitou hranie a je to úplne v poriadku.
Vplyv prostredia a aktívneho životného štýlu
Je dôležité si uvedomiť, že aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má obrovský vplyv na jeho šťastie a duševnú pohodu. Aktívny životný štýl, trávenie času vonku a zapojenie všetkých zmyslov do hry sú pre dieťa nesmierne dôležité. Pohyb je pre dieťa základná fyziologická potreba dôležitá pre vývoj, zdravie a prežitie. Nedostatok pohybu u detí spôsobuje rôzne vývojové poruchy a nedostatok čerstvého vzduchu zdravotné problémy. Adekvátne a dostatočné fyzické aktivity vonku pozitívne ovplyvňujú dynamický a rýchly rozvoj mozgu dieťaťa. Pasívny životný štýl v detstve môže zbaviť mozog dôležitých impulzov a začať tak kaskádu ďalších problémov. Treba pochopiť, že schopnosti dospelých sú formované, okrem iného aj tým, aké činnosti vykonávali v detstve.
Niektoré z týchto chýb robia rodičia neúmyselne od narodenia detí. Pravdepodobne zo strachu, aby sa dieťa nezranilo, neochorelo, obmedzujú pohyb dieťaťa; neumožňujú beh, skákanie, kotúľanie či pobyt vonku v zlom počasí a zabraňujú tak vlastne jeho vývoju. Dieťa musí mať stimulujúce prostredie vo všetkých fázach vývoja od narodenia. Dieťa samotné sa intuitívne zaoberá činnosťami, ktoré stimulujú vývoj mozgu, napríklad obľúbeným skákaním do kalúž, lozením po stromoch, či váľaním sa dolu kopcom po tráve. Je potrebné ich v tom podporovať, nie obmedzovať kvôli nevhodnému oblečeniu alebo nášmu strachu. Len vtedy, keď sú deti dobre oblečené, si môžu užiť dokonalú a ničím nerušenú hru vonku.
Rady odborníkov hovoria, že dieťa by malo tráviť vonku pri plánovanej aktivite aspoň hodinu denne, a to za každého počasia. Rovnako tak odporúčajú pridať aj hodinu voľnej pohybovej aktivity. Zdravé deti by mali byť, aj podľa pediatrov, na vzduchu naozaj za každého počasia. Odolnosť voči vírusom u svojich ratolestí podporíte správnou výživou bohatou na vitamíny, dostatočným pohybom a otužovaním. Platí večné heslo: špinavé deti = šťastné deti. Vonku sú vystavené mikróbom a tie sa starajú o zlepšovanie imunity. Každé ročné obdobie má svoje čaro.
Zlepšenie komunikácie medzi vami a deťmi je ďalším benefitom, ktorý môžete vďaka prechádzkam a hrám, v prírode či na ihrisku, očakávať. Veľa sa pýtajte, nechajte svojho drobca rozprávať o všetkom na čo má náladu. Potreba byť vonku sa pre dieťa môže stať krásnym zvykom na celý život. Prechádzať sa dá takmer kdekoľvek.
Séria Zdravý životný štýl – Fyzická aktivita pre malé deti
Dôležitosť duševného zdravia a emocionálnej rovnováhy
Narodením dieťaťa si prajeme jediné - aby bolo zdravé. Zaujímame sa, či má všetky prstíky, či dýcha; jeho zdravie sa stáva tou najdôležitejšou prioritou v našom živote. Málokto si však uvedomí, že je to práve zdravie duševné, ktoré často udáva smer fyzickému blahobytu. Telo sa nemôže cítiť dobre a nemôže prosperovať, pokiaľ v ňom sídli nešťastná a ubolená duša. Emocionálne alebo duševné zdravie je preto dôležité pestovať; ako aj v nás, tak aj v našich deťoch. Emocionálne zdravé deti sú schopné efektívne zvládať nástrahy dňa a v budúcnosti povinnosti dospelého človeka. Majú lepšie interpersonálne vzťahy, pretože sa naučili regulovať emócie a duševné pochody a pracovať s nimi. Obyčajne rozumejú, ako sa cítia a čo prežívajú, je im to dobre známe; z toho dôvodu ľahko vedia akékoľvek výkyvy uviesť opäť do harmonického stavu. Vedia, čo majú robiť ak sa necítia dobre, ako sa majú ukľudniť alebo zatočiť so smútkom. Duševná rovnováha je to, čo charakterizuje emocionálne zdravého jedinca.
Prestaňte zapierať svoje emócie. Duševne zdravé dieťa môže vyrásť len v zdravej rodine. Zabudnite na všetko, čo vám v detstve vtĺkali do hlavy. Emócie sa nerozdeľujú na dobré a zlé, žiadne nie sú zahanbujúce; všetky do jedného sú potrebné a maximálne prirodzené. Komunikujú s nami, aby sme pochopili svoju podstatu a osobnosť. Prostredníctvom nich sa dokážeme vyvíjať, spoznať sa a dospieť k harmónií v živote, ktorá mnohým tak chýba. Je potrebné s deťmi o emóciách rozprávať, aby pochopili, čo sú zač a následne sa ich učili regulovať. Začnite u seba a ukážte im to. Zabudnite na hlúposti ako trestanie za hnev, posmešky za plač - a povoľte aj sebe cítiť emócie (čo je koniec koncov zdravé). Nikdy nie je neskoro naučiť sa s nimi pracovať, aj keď vám to v detstve nebolo dopriate. Deti sa tým lepšie naučia regulovať ich a porozumieť im.
Znaky emocionálne zdravých detí:
- Vedia, ako sa cítia: Je dôležité učiť deti od útleho veku pomenovať, akú emóciu práve cítia. Deti ju preskúmajú, uvedomia si ako sa emócia prejavuje a tým ľahšie sa naučia s ňou pracovať. Ľudia, ktorí nemajú svoje emócie preskúmané, sa nimi nechajú ľahko strhnúť a ovládať.
- Vedia, ako sa cítia ostatní: Porozumieť sebe znamená porozumieť ostatným. Vyrovnaní ľudia, v duši ktorých vládne harmónia, majú tendenciu byť empatickí. Deti, ktoré rodičia vedú k spoznaniu samých seba (tým spoznávať aj prejavy emócií) bývajú viac empatické. Rozumejú, ako sa okolie cíti a tým ľahšie budú v budúcnosti reagovať na plačúceho kamaráta alebo kričiacu spolužiačku. Budú vedieť, ako sa majú zachovať, aby to bolo zdraviu prospešné a nikomu neublížilo.
- Naučili sa techniky, ktoré im pomáhajú zvládať a regulovať emócie: Emocionálne zdravé deti sú od malička učené, akým spôsobom emóciu spracovať. Idú sa prebehnúť, odídu do svojej izby do súkromia, maľujú, alebo počúvajú hudbu - všetky tieto techniky im pomôžu cítiť sa lepšie bez toho, aby ich emócia niekomu ublížila.
- Emócie berú ako prirodzenú súčasť života, nehanbia sa za ne a dovolia si "cítiť": Za žiadny pocit sa nemusíme hanbiť, že ho cítime. Zdravé dieťa má v prvom rade zdravých rodičov.
Osobnosť dieťaťa a jeho vývin
Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť.
Typické znaky šťastných detí:
- Sebavyjadrenie: Šťastné a spokojné deti nemajú problém s akceptáciou a prezentáciou vlastného ja. Cítia slobodu a bezpečnosť vlastného vyjadrovania sa. Ak má vaše dieťa problém alebo strach, cíti neistotu samo voči sebe, podporujte ho v tom, aby to dokázalo. Schopnosť sebavyjadrenia je veľmi dôležitá pre životný úspech.
- Cieľavedomosť: Šťastné deti sú asertívne, uvedomujú si, že dokážu samostatne myslieť a samy vyriešiť mnohé problémy.
- Zvedavosť: Aj keď nám rodičom lezie veľmi často na nervy, zvedavé deti sú šikovnejšie a inteligentnejšie. Podporujme ich vo zvedavosti, učme ich nachádzať odpovede na svoje zvedavé otázky v knihách, na internete, čo môžeme im vysvetlime. Vďaka zvedavosti sa naučia nielen množstvo nových poznatkov, ale taktiež používať svoju intuíciu a hľadať pravdu.
- Zdravý strach: Strach nie je len negatívny, ale má dôležitú pozitívnu úlohu. Ochraňuje deti pred nebezpečenstvom. Samozrejme prehnaný strach je zlý, ale zdraví miera deti učí poznávať hranice medzi bezpečným a nebezpečným, čo je veľmi dôležité pre celý ďalší život.
- Vytrvalosť: Veľmi dôležité je podporovať deti v tom, aby sa nevzdávali, keď im niečo nevyjde na prvýkrát. Musia sa naučiť trpezlivo skúšať ďalej a ďalej, poučiť sa na vlastných chybách. Chyby a neúspechy by mali byť štartovacou čiarou budúceho úspechu. Šťastné deti vedia, že prekážky sú na to, aby sa prekonávali a nie na to, aby im zrušili cestu za vlastným cieľom.
- Kreativita: Deti sa rodia tvorivé, ale mnohé o svoju hravosť a tvorivosť prichádzajú vekom, skúsenosťami, výchovou a ďalšími okolnosťami. Neberme im ju, ale naopak, rozvíjajme. Učme sa od nich byť tvorivými a aj nám sa bude lepšie žiť.
- Schopnosť rušiť pravidlá (s mierou): Šťastné deti nenávidia škatuľkovanie, používanie skostnatených spôsobov, dodržiavanie pravidiel bez efektu. Naopak, potrebujú vždy nájsť niečo nové, vniesť do každodenných maličkostí nový pohľad, nájsť nový spôsob riešenia situácie, ktorý by bol pre ne efektívnejší a príjemnejší. Podporme ich vlastnú myseľ a nechajme ich vytvoriť si vlastné pravidlá.
Pomocník každým centimetrom
Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné (napr. čistenie a krájanie zemiakov). V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho aby sme ho od činnosti odrádzali (napr. môžete dať dieťaťu jedálenský nôž, ktorý nie je tak ostrý, predkrájať mu väčšie zemiaky na menšie kúsky a položiť ich na kuchynskú doštičku). Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc.
Chuť úspechu
Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba.
Bez zodpovednosti to nepôjde
Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti: Malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije). Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo ...). Malo by sa naučiť hovoriť "prepáč", ak niekomu ublížilo. Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných.
Vplyv rodičovskej generácie a moderných trendov
Každá generácia má svoje špecifiká, detská, i tá rodičovská. Kým naše babičky pristupovali k materstvu vyslovene pragmaticky, aby dokázali skĺbiť starostlivosť o dieťa s množstvom roboty okolo gazdovstva, naše mamy sa nechali ovplyvniť inštitúciami, ktoré sa snažili zaškatuľkovať potreby dieťaťa do odborných tabuliek a ženy čo najskôr vrátiť do práce. A čo dnešní rodičia? Každého ovplyvňuje doba a jej fenomény, ktoré sa rýchlo menia. Tá dnešná dáva rodičom naozaj široké možnosti, ako žiť a vychovávať deti. A práve aj tým im vytvára niekoľko typických čŕt:
- Vyšší vek: Odkladanie rodičovstva do vyššieho veku je fenoménom už dlhé roky. Kým kedysi sa žartom vravievalo, že deti majú deti, dnes je bežné, ak sa človek stane rodičom po dovŕšení 35 rokov. Zo zdravotného hľadiska je to podľa lekárov už rizikovejší vek, na druhej strane sú však rodičia už zrelší, s jasnými prioritami, skúsenosťami i s materiálnym zabezpečením. Pre dieťa tak dokážu vytvoriť stabilnejší domov i viac si rodičovstvo vychutnať.
- Rozbehnutá kariéra: Čo je pre niekoho výhodou, pre druhého príťažou. Ako nedávno upozornila Lenka Žofajová, autorka knihy Sprievodca rodiča dnešného i online kurzu s rovnakým názvom, rodičovstvo vo vyššom veku znamená neraz zásah do rozbehnutej kariéry i koníčkov. Pre mnohých rodičov je potom po narodení dieťaťa o to ťažšie preladiť na iný štýl života a mnohé najmä matky si navyše vyčítajú, ak sa v materstve necítia celkom šťastné, prípadne že im chýba predchádzajúci život.
- Vplyv sociálnych sietí: „Sú dobrý sluha, zlý pán,“ pripomína o sociálnych sieťach Lenka Žofajová. Sociálne siete síce rodičom dávajú množstvo informácií a inšpirácií o rôznych otázkach, ktoré ich práve trápia, na druhej strane ich však odpútavajú od reálneho života, zaberajú čas a vytvárajú druhú, fiktívnu realitu. Najmä ak vznikne priestor na porovnávanie sa s inými či celebritnými rodičmi. Na sociálnych sieťach sa ľudia často delia o výnimočné, prípadne idylické obrázky, čo v druhých môže vyvolať pocity nespokojnosti s vlastným životom.
- Atak reklám: Rodičia boli žiadanou cieľovou skupinou výrobcov umelej výživy a iných produktov pre deti odjakživa. Situácia sa však v priebehu rokov nezlepšila, naopak. Ataku reklám čelia dnes rodičia takpovediac na každom kroku, v médiách, lekárňach, nemocniciach, dokonca už i na oddeleniach šestonedelia. Zabúda sa často, že reklamy sledujú v prvom rade záujmy výrobcov, na vyriešenie skutočných problémov rodičov je potrebné nezávislé odborné poradenstvo.
- Skúšanie nového: Skúsenosti z vlastného detstva primäli mnohých rodičov viesť svoje deti inak. Aj keď nevedia celkom presne, čo chcú, jasno majú v tom, čo nechcú. Výchova je často o improvizácii a aj keď sa nie vždy všetko darí podľa predstáv, dôležité je, že hľadajú nové, lepšie prístupy.
- Rôzne životné štýly: Život na lazoch, učenie sa doma, prípadne v komunitných školách, žiadne plasty, žiadne mäso… Kedysi nepredstaviteľné štýly života sú dnes síce považované za „alternatívne“ či podivínske, sú však možné. Rodičia majú naozaj na výber, akú cestu životom si zvolia, a kým jedna skupina stavia na komerčné istoty, druhá sa utieka k prírode, cestovateľskému či športovému životu. Možností je veľa, čo je dobre. A kto by nechcel, však?
Problém je, že často si myslíme, že na to, aby dieťa bolo v budúcnosti šťastné, je dôležité najmä najlepšie vzdelanie a slušné finančné zabezpečenie. Veď treba platiť krúžky, jazykové pobyty, nový počítač, iphone... Samozrejme, vzdelanie je dôležité a istá miera peňazí tiež, pretože bez nich sa väčšinou žije oveľa ťažšie (čo ale automaticky neznamená, že s nimi to máme zaručene jednoduchšie a šťastnejšie). No neraz pri tom, ako sa naháňame, aby sme zabezpečili deťom všetko, čo sme my nemali, zabúdame na „drobnosti“, ktoré im môžeme dopriať a nestoja veľa. Tieto „drobnosti“ sú však základom šťastia našich detí do budúcna.
Tri kľúčové faktory pre šťastné dieťa
Vedci zistili, že keď chcete vychovať šťastné dieťa, treba sa sústrediť na tieto tri veci:
1. Trávte spolu dovolenku
Nový počítač alebo týždeň dovolenky? Zvoľte radšej to druhé! Sú ľudia, ktorí sa chvália, koľko starej dovolenky si našetrili, lebo si ju nestihli vyčerpať. Pretože musia pracovať. Ak chcete, aby vaše deti boli šťastné, každý deň dovolenky si vyčerpajte a venujte ho práve im. To neznamená, že musíte s nimi cestovať k moru alebo každý deň vymýšľať náročné zážitky. Môžete sa im venovať aj pár metrov od domu, ale venujte sa im naplno. To všetko odložíte a cez dovolenku tu budete len pre svoje deti. Vráťte sa do svojho detstva, hrajte sa s deťmi loptové hry, karty, spoznávajte stopy divých zvierat v lese, naučte ich rozložiť oheň, spať v stane. Pre dieťa tieto chvíle znamenajú akoby návrat do čias, keď bolo bábätkom a keď ste mu venovali plnú pozornosť. Dieťa od vás prostredníctvom všetkých aktivít, ktoré s ním robíte naplno, dostáva odkaz: „Som tu pre teba. Si pre mňa dôležitý. Milujem ťa. Chcem byť s tebou.“
Vedci zistili, že 70 percent všetkých rozhovorov medzi rodičmi a deťmi sa týka denného režimu. To sú tie bežné otázky: Čo bolo v škole? Čo bolo na obed? Ideš dnes na tréning…? Nič hlboké, nič zmysluplné. Na dovolenke je to inak. Bavíme sa s deťmi do hĺbky, prichádza aj na vážne témy, lepšie ich spoznávame.
Okrem toho všetky tie príjemné dovolenkové aktivity stimulujú v mozgu detí vylučovanie hormónu lásky oxytocínu a tiež hormónu dopamínu, ktorý podporuje vyššiu produktivitu mozgu. Oba tieto hormóny sú zodpovedné za dobrú náladu a navyše znižujú stres. Vedecké štúdie tiež dokázali, že ak doprajete deťom pravidelne spoločné dovolenkové zážitky, zvyšuje ich túžbu po spokojnom a šťastnom živote, takže v dospelosti budú vyhľadávať zážitky, ktoré im tieto pocity navrátia. A šťastné chvíľky sa im uložia do pamäti a keď budú mať ťažké obdobie, môžu z nich čerpať.
Ak navyše trávite svoju dovolenku v prírode, významným spôsobom posilňujete zdravie detí. Už polhodinová prechádzka v lese znižuje hladinu stresového hormónu, pôsobí upokojujúco, prekrvuje telo, takže orgánom, vrátane mozgu, sa dostáva viac kyslíka, čiže môžu lepšie pracovať, a posilňuje kreativitu. Je výborná aj pre srdcovo-cievne zdravie, pretože pomáha znižovať krvný tlak aj cholesterol.
2. Dovoľte im riskovať
V porovnaní s našimi starými rodičmi či rodičmi sme my ako rodičia príliš opatrní, priam úzkostní. Bojíme sa o deti tak, že im vopred zakazujeme akékoľvek činnosti, z ktorých vyplýva hoci len minimálne riziko zranenia. Deti sa takmer nehrávajú vonku bez dozoru. Väčšinou ich po škole čakajú krúžky, učenie a počítač. To je chyba. Vedci zistili, že deti by mali tráviť čas aj vo vonkajšom prostredí, ktoré považujeme za riskantné. Hranie, pri ktorom deti prekonávajú rôzne nástrahy, ako sú nerovný terén, výšky, neznáme prostredie, má svoje výhody. Keď sa im podarí zvládnuť všetky nástrahy, neskutočne sa posilní ich sebavedomie. Hra s príchuťou istej dávky nebezpečenstva (pády, odreté kolená, tma, stratenie sa) zvyšuje odolnosť detí, rozvíja ich zručnosti aj kreativitu.
Deti pri takejto hre zažijú pozitívne emócie, vzrušenie aj radosť z toho, že zvíťazili, že niečo dokázali. Navyše, sú hrdé na to, že im dôverujeme, že si vedia poradiť samy. Preto sa budú snažiť riešiť svoje ťažkosti samy aj v iných oblastiach života či v dospelosti. Dieťa sa tak bude cítiť menej zraniteľné.
Takáto hra podporuje aktívny životný štýl, ktorý bude celý život dôležitý aj pre zdravie dieťaťa.
3. Jedávajte spolu pri jednom stole
Spoločné stolovanie? V mnohých rodinách je to takto: Mama nevečeriava, lebo drží diétu. Otec sa naje v obývačke pri televíznych novinách. Deti si zoberú niečo z chladničky a každé zalezie do svojej izby, len keď sú menšie, trváme na tom, aby sedávali spoločne riadne za stolom. Málokto si zrejme uvedomuje, že to má negatívny vplyv nielen na deti, ale aj celú rodinu.
Britská štúdia, ktorej výsledky uverejnil časopis Journal of Adolescent Health, ukázala, že keď tínedžeri jedávajú za stolom spolu s inými rodinnými príslušníkmi, majú menej emocionálnych problémov, ako aj problémov so správaním. Je to preto, že tieto rodinné stretnutia za jedným stolom posilňujú ich dôveru a dávajú im pocit, že sú milovaní a rodičia sa o nich zaujímajú. Je to príležitosť na posilnenie rodinných väzieb a vzťahov medzi rodičmi a deťmi.
Nezahlcujte ich hračkami, vyžeňte ich von
Dovoľte deťom hrať sa čo najviac vonku, v prírode. Takto sa cítia úplne slobodné a majú šancu spoznávať okolitý svet a učiť sa, ako funguje. Keď sa deti hrajú, rozvíjajú svoje originálne myslenie a kreativitu. Zároveň sa učia zručnostiam pri riešení problémov.
Nesnažte sa organizovať deťom všetok voľný čas. Určite je dobré, keď majú rôzne záujmy a krúžky, avšak čím je dieťa menšie, tým viac voľného času by mu malo zostať na voľnú hru.
Nechajte deti nudiť sa. Nevymýšľajte stále nejaké výlety a aktivity, len nech sa dieťa nenudí. Naopak. Nechajte ho, nech sa nudí a nech si samo vymyslí, ako sa zabaví, ako strávi svoj voľný čas. Možno budete prekvapení, čo ho zaujme a aké talenty v sebe objaví.
Keď vidíte, že má dieťa strach, uznajte jeho vnímanie: Vystrašil si sa, keď som povedala: A dosť! ?“ Prípadne ak sa vám zdá, že dieťa zatajuje svoje pocity, pretože má strach z vášho nesúhlasu, začnite vy ústretovou otázkou: „Nechce sa ti chodiť na plávanie? Urob tak, ako myslíš, že je pre teba najlepšie.
Často je prejavom uvoľneného správania aj to, keď dieťa zabŕda do súrodencov alebo sa rozplače. Skrátka, chová sa, ako sa cíti, bez ohľadu na to, čo si o ňom pomyslia rodičia. Na typické znaky strachu v detskom správaní poukazuje v knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi rodiná poradkyňa Naomi Aldort. Ako pripomína, niektorý z týchto prejavov sa z času na čas ukáže na každom dieťati, nech sa rodič akokoľvek snaží.
Otravuje súrodenca alebo iné deti, ale len vtedy, keď sa nepozeráte. Pred vami hrá roztomilé, prípadne ukrivdené dieťa. Naopak, sebaisté dieťa zabŕda do ostatných bez ohľadu na vašu prítomnosť a bez strachu z vašej reakcie. Vyliaty čaj, roztrhaný papier, zlomená hračka. Bojí sa, že ho vyhrešíte, tak klame, že o ničom nevie, prípadne že to nebol on. Buď potichu, mlčky, vyhýbavo, alebo aj zvýšeným hlasom. Keď rodič vojde do izby, bojazlivé dieťa má tendenciu zatajiť, čo práve robí. Hneď prestane, prípadne sa pokúsi aj schovať to, čím sa práve zaoberalo. Nemusí pritom robiť nič zlé, len sa bojí reakcie. Nepovie, čo si myslí, radšej hovorí neviem, alebo mlčí, nechá za seba rozhodovať rodičov. To všetko z obáv z odmietnutia, neprijatia. Len aby boli rodičia spokojní a neodsudzovali ho za jeho názor, nechá radšej rozhodnutie na nich. Je prehnane ochotné, ústretové. Namiesto toho, aby bolo samé sebou, napodobňuje vo všetkom rodiča. Nadmieru pomáha, správa sa prehnane slušne, uhladene, počúva na slovo. Ide o typické znaky vystresovaného dieťaťa. Buď sa izoluje, alebo je agresívne. Má tiky, pomočuje sa, ťažko sa sústredí. Čím vyrovnanejšie dieťa, tým ľahšie využíva svoju inteligenciu.
Pretože na to, aby dieťa bolo v budúcnosti šťastné, je dôležité najmä najlepšie vzdelanie a slušné finančné zabezpečenie. Veď treba platiť krúžky, jazykové pobyty, nový počítač, iphone... Samozrejme, vzdelanie je dôležité a istá miera peňazí tiež, pretože bez nich sa väčšinou žije oveľa ťažšie (čo ale automaticky neznamená, že s nimi to máme zaručene jednoduchšie a šťastnejšie). No neraz pri tom, ako sa naháňame, aby sme zabezpečili deťom všetko, čo sme my nemali, zabúdame na „drobnosti“, ktoré im môžeme dopriať a nestoja veľa. Tieto „drobnosti“ sú však základom šťastia našich detí do budúcna.
tags: #kedy #je #dieta #stastne