Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa neustále objavovanie nových schopností. V prvom roku života prechádza bábätko mnohými míľnikmi, od prvého úsmevu až po prvé samostatné kroky. Je dôležité pochopiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Napriek tomu existujú všeobecné princípy a fázy, ktoré nám pomáhajú sledovať a podporovať zdravý psychomotorický vývoj.
Fázy vývoja dieťaťa v prvom roku života
Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života. Psychomotorický vývoj je zložitý proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho. Po pôrode a počas prvých troch mesiacov sa dieťa adaptuje na nové prostredie. V tomto období dieťa pomaličky kontroluje končatiny, päste sa začínajú viac povoľovať a začína sa hrať s prstami.
Na konci tretieho mesiaca bábätko ovláda hlavičku. Vie ju otočiť zo strany na stranu, či leží na brušku alebo na chrbte. V polohe na brušku sa vie vzoprieť na ručičkách bez toho, aby sa opieralo o lakte. Hlavu v tejto polohe drží pevne hore, pokojne niekoľko minút a zo záujmom sleduje okolie. V tomto období je tiež dôležité polohovanie dieťatka na bruško, čím sa podporuje posilňovanie svalov krku a trupu.
V štvrtom mesiaci by dieťa v ľahu na chrbte malo zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na nohy. Ručičkami sa vie pevne chytiť a vytiahnuť. Načahuje sa za hračkami a začína s nimi manipulovať. V tomto mesiaci sa už môže hocikedy pretočiť z chrbta na bruško a časom aj naopak.
Piati mesiac je obdobím, kedy sa väčšina detí vie otočiť z chrbta na bruško a viacero z nich aj naspäť na bruško. V polohe na brušku vie vytvoriť z telíčka lietadielko, čiže nad podložku zodvihne hornú aj dolnú časť tela do tvaru oblúka. V tomto období začínajú bábätko zaujímať zvukové hračky. Hračky a iné predmety začína poznávať aj ústami a čo má v dosahu, v nich skončí.
V šiestom mesiaci, ak mu podáte prsty, dieťatko sa ich vie chytiť a pritiahnuť do sedu či dokonca rovno z ľahu do stoja. Na konci tohto mesiaca sa niektoré deti začnú aj plaziť.
V siedmom mesiaci, ak sa má bábätko čoho pridať, sedí samo. Zlepšuje sa v plazení, dokonca sa stavia na všetky štyri. Zo začiatku sa v tejto polohe iba drží, neskôr sa začína rozhojdávať. Jeho hlavným cieľom je dostať sa do pohybu a pravidelne sa o to pokúša. Súčasne s lezením dieťa cvičí samostatný sed. Dieťa sa musí posadiť samé, nepodkladajte ho vankúšmi ani ničím iným.
Ôsmy mesiac je ďalším zlomovým obdobím. V ľahu na chrbte alebo na brušku už dieťa veľa času nestrávi. Jeho motivácia dosiahnuť na hračku, doplaziť sa za mamou, ktorá odstúpila, a pod., pre neho bude silným "hnacím motorom". Vďaka možnosti oprieť sa o natiahnuté ruky a zručnosti uvoľniť jednu ručičku pre hračku zrazu zistí, že si aj v tejto polohe môže dovoliť pracovať so svojím ťažiskom. Vyskúšajú si, že sa môže opierať o jednu ruku, zároveň o jeden bok, respektíve jednu stranu panvy a o nožičku. Táto poloha bude pre neho veľmi stabilná a bude sa v nej často hrať. Nebude teda už potrebovať ľahnúť si späť na bruško, aby si mohlo získanú hračku dobre prezrieť. Spočiatku bude tento tzv. "šikmý sed" vykonávať v menej labilnej výške.
V deviatom mesiaci sa už deti samé posadia a sedia bez podpory. Konečne môžete naplno využívať pri príkrmoch detskú jedálenskú stoličku a tiež športový kočík. V tomto mesiaci sa dieťatku v dobe, keď nespí, už nepáči len ležať na chrbátiku. Táto poloha ho obmedzuje pri hre a pri skúmaní okolitého sveta, preto sa stále častejšie otáča na bruško a späť na chrbátik. To už zvláda bez problémov, rovnako ako pohojdávanie sa na kolienkach a pohyb dopredu a dozadu. Niektoré deti dávajú pred lezením po štyroch prednosť plazeniu sa po brušku, iné sa vyťahujú rovno do stoja a majú tendenciu „chodiť“. Obvykle sa dieťaťu podarí v 8. - 9. mesiaci postaviť sa na obe nohy do vzpriameného stoja prichytením sa nábytku alebo ohrádky. Na začiatku obvykle stojí nepohnute a pevne sa drží. Potom začína prenášať váhu tela z nohy na nohu a uvoľnenú nohu trochu dvíha, takže chvíľu stojí na jednej. Neskôr začína uvoľňovať úchop ruky a stojí chvíľu pridržiavajúc sa len jednou rukou. Ak sa udrží jednou rukou, v 9. mesiaci sa naučí dvíhať predmet zo zeme. Dokáže tiež urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť a vzpriamiť. Ku koncu mesiaca sa už občas hrá v stoji s oboma rukami a rovnováhu udržiava tým, že sa hrudníkom alebo bokom opiera o gauč. Chôdza sa začína vyvíjať, keď dieťa prenáša váhu tela z nohy na nohu. Na začiatku robí drobné úkroky vpravo a vľavo, takže prešľapuje takmer na mieste. Ku koncu 9. a v 10. mesiaci dieťa robí opakovane úkrok jednou a prisúva druhú nohu súčasne s prehmatávaním. Takto začne zámerne robiť kroky bokom, aby sa dostalo k nejakému zaujímavému predmetu. V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore. Nie je vhodné umiestňovať deti na dlhšiu dobu do hopsadiel alebo chodítok.
V tomto období sa tiež prehlbuje poznávanie a uvedomovanie si trvalosti vecí a osôb. Deti si už uvedomujú, že predmet existuje, aj keď ho nevidia. Ak schováme nejakú hračku, dieťa najprv len sleduje miesto, kde predmet zmizol a chvíľu čaká, či sa objaví. Neskôr sa pokúša predmet samé nájsť napr. odkrývaním plienky. Na rozvíjanie myslenia výrazne vplýva aj schopnosť dieťaťa manipulovať s predmetmi a ľuďmi okolo seba. Dieťa v 9. mesiaci úmyselne a zámerne vyvoláva účinok, ktorý spočiatku bol náhodný alebo dodatočný. Začína používať predmety v ruke ako nástroje, aby nimi pôsobilo na iný predmet.
Vývin reči v tomto mesiaci pokračuje. Stále zreteľnejšie môžeme vidieť vývin v porozumení reči a vlastnou aktivitou dieťaťa. Možno vidieť u dieťaťa začiatky generalizácie pojmov. Rovnako niektoré deti v 9. mesiaci začínajú ukazovať prstom na slovom označený predmet. Dieťa v tomto období už máva bohatú pasívnu slovnú zásobu. Aktívna slovná zásoba sa vyvíja pomalšie - niektoré deti už dokážu vysloviť určité hlásky v spojitosti s určitou situáciou alebo objektom, iné vyslovujú a duplikujú slabiky napr. "ma-ma", "pa-pa".
Prehlbovanie sociálnych vzťahov a strach z cudzích ľudí je v tomto období oveľa zreteľnejšia. Toto obdobie je obdobím výskytu separačnej úzkosti u dieťaťa. Niektoré deti bývajú viac plačlivé a chcú byť častejšie v prítomnosti mamy. Uvedomujú si, že nie sú jeden celok a tieto nové pocity, s ktorými sa musia vyrovnať, v nich vyvolávajú väčšiu úzkosť. Pri citlivom vedení a zoznámení sa deti dokážu veľmi rýchlo osmeliť a nadviazať kontakt aj s neznámymi osobami.
Desiaty mesiac je obdobím, kedy máte doma veľmi pohyblivé dieťatko. Nielenže bez problémov lozí, ale už aj vylezie a zlezie z pohovky, či sa na striedačku posadí a postaví. V tomto období sa dieťa učí nesúmerným pohybom, pri ktorých každá ručička robí iný pohyb - napr. jedna predmet drží a druhá do neho búcha. V predchádzajúcich mesiacoch sa dieťa naučilo približovať jemne predmet k predmetu, v 9. mesiaci je schopné postaviť predmet opatrne na stôl, vkladať predmety do krabíc a nádob, zastrkovať predmety do otvorov a pod. Tieto schopnosti vyžadujú osvojenie si zdanlivo jednoduchej a ľahkej zručnosti - schopnosť pustiť predmet z ruky v pravý čas. Túto schopnosť si deti osvojujú až v 11. - 12. mesiaci. V 2. - 3. štvrťročí dieťa väčšinou nepúšťa predmet zámerne, predmet mu skôr z neho vypadne. Túto schopnosť si cvičí pri prekladaní hračiek z ruky do ruky a pri iných manipuláciách. Ešte koncom 9. mesiaca nám dieťa podá hračku, ale nepustí ju. Neznamená to, ako sa rodičia často domnievajú, že dieťa nám ju nechce dať, alebo že sa takto hrá. Tento vek je charakteristický aj tým, že deti predmety nielen chytajú do rúk, ale priam zbožňujú nimi hádzať a sledovať, kam letia.
Jedenásty a dvanásty mesiac života je v psychomotorickom vývine dieťaťa veľmi významným prelomom. Dieťatko sa čoraz viac zlepšuje v narábaní s rôznymi predmetmi a skúša čoraz viac vecí. Ponúknite mu do ruky lyžičku, od tohto veku sa začne pokúšať samé nakŕmiť. Cvičí si čoraz viac chôdzu. Vek okolo jedného roka patrí rozvoju chôdze. Niektoré detičky už prvé kroky urobili, niektoré to čaká v najbližších mesiacoch. Po prvých narodeninách už nemáte doma dojča, ale batoľa. V prvom polroku si bude dieťatko čoraz viac cvičiť chôdzu. Bude vedieť spraviť kroky dopredu, dozadu, zohnúť sa, zodvihnúť si hračku, zastať a ísť ďalej. Všetko sú to činnosti, ktoré si vyžadujú cvik a nastávajú postupne. Dieťatko by malo začať stavať na seba kocky, veľký úspech je už vežička z dvoch kusov. Batoľa by malo začať chodiť po schodoch s vašou pomocou alebo pridržaním sa o zábradlie. Celkom dobre už behá a môže vás prekvapiť rýchlosťou. Obľubuje rôzne prekážky a preliezky.
V priebehu 12. mesiaca by sa vaše bábätko malo odvážiť a vykročiť do priestoru. Počiatky uvoľnenia ruky od nábytku sú opäť postupné. Najprv dieťa musí dokázať uvoľniť ruku a namiesto toho, že ju položí ďalej od seba, sa musí dokázať otočiť v trupe smerom vzad. Rotácia trupu opäť nie je nič jednoduché. Ak to dieťa dokáže, dokáže aj nakročiť nožičkou za seba, stojí teda bokom k predmetu, u ktorého sa postavilo. Vzdialenosť medzi nábytkom či osobami, medzi ktorými prechádza, je spočiatku krátka. Pre dieťa je dôležité, aby pri naklonení svojho ťažiska do priestoru, malo istotu, že sa čoskoro bude môcť niečoho či niekoho zachytiť. Vaše dieťa sa učí ovládať svoje ťažisko a prakticky celý pohyb vpred. Chôdza je teda len "dobiehanie" ťažiska, ktoré je neustále pred stredom tela. Vzhľadom k tomu, že počiatky nie sú ľahké, dieťa opäť volí v držaní tela také polohy, v akých si je úplne isté. Opäť teda nakloní panvu dopredu a vy môžete pozorovať, že vystrčí zadoček a vypúli bruško. Deti často spočiatku zatnú aj prstíky v pästičky. Dieťa sa prakticky pri každej nestabilnej novej zručnosti vracia akoby do novorodeneckého držania tela, čo je v počiatkoch získavania novej zručnosti vždy normálne. Tieto nedokonalosti, kedy sa dieťa napr. hrbí, ramienka drží vysoko u ušiek, je nestabilné a má tendenciu padať, by mali byť len krátkodobé (približne prvé 2 týždne).
Podpora a stimulácia dieťaťa
V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore. Nie je vhodné umiestňovať deti na dlhšiu dobu do hopsadiel alebo chodítok. Je dôležité, aby detičky pri týchto prvých krôčikoch nemali na nohách hneď topánky. Pre zdravý rozvoj klenby je dobré nechať ich behať bosé alebo v ponožkách, aby sa naučili správne našľapovať a došľapovať až na päty. Dbáme na bezpečnosť detí, aby sa neporanili na dlážke alebo nepošmykli na dlažbe, či koberci. Je vhodné dočasne odstrániť drobné koberčeky, o ktoré by dieťa mohlo zakopnúť a spadnúť. Ak máme v byte špiľavú podlahu, môžeme využiť ponožky pre deti s protišmykovými zábranami na podošve.
Veľmi dôležitou podmienkou pri hre je prítomnosť a aktívna angažovanosť rodiča pri hre. Povzbudzovanie a citová obmena vo forme pohladenia, pochvaly a prejavená radosť aj pri snahe dodáva deťom istotu a pocit bezpečia.
Hry na rozvoj jemnej motoriky sú tiež dôležité. Veci na hranie majú byť z rôznych materiálov - veľké/malé, tvrdé/mäkké, ľahké/ťažké, plné/duté - aby dieťa mohlo získavať skúsenosti s ich rôznymi vlastnosťami. Dieťa sa už môže zoznamovať s predmetmi dennej potreby. Pri hre deťom nechávajme čo najväčšiu slobodu. Neurčujeme im, ako sa majú s vecami hrať.
Pasívnu slovnú zásobu rozvíjame prehliadaním si obrázkov v knihách. V 9. mesiaci už možno dať deťom farebné obrázky, ktoré znázorňujú jednoduchým spôsobom známe objekty. Najlepšie sú leporelá, na ktorých sú obrázky 2 - 3 predmetov, osôb alebo zvierat. Ukazujeme na ne prstom a hovoríme: To je mačka. Kde je mačka? Podporujeme dieťa, aby nám obrázok ukázalo. Aktívnu slovnú zásobu dieťaťa rozvíjame tým, že dieťa povzbudzujeme, aby slabiky opakovalo, chválime ho a prejavuje radosť.
Zlepšenie jemnej motoriky a hrubej motoriky vášho dieťaťa
Časté chyby a ich prevencia
Je nutné upozorniť na chybičky, ktorých sa deti dopúšťajú a často im bývajú odpustené s ospravedlnením, že takto to robí veľa detí. Veľakrát mamičky ani netušia, že ich drobček nejakú chybu robí. Avšak chyby sú vždy známkou nesprávneho vývinu dieťaťa, a preto je dobré začať dieťa vhodne stimulovať tak, aby došlo k náprave zlej koordinácie pohybu včas.
Sed medzi pätami je najčastejšou chybou. Je pravda, že detí, ktoré týmto spôsobom sadajú, je veľké množstvo, ale tento spôsob sedu nie je hodnotený ako správne držanie tela. Dieťa, ktoré volí sed medzi päty, nedokáže dostatočne spevniť bruško, panvové svaly, svaly chrbta a pod. Ak si dieťa svoju nestabilnú panvu položí medzi nožičky, nožičky mu vytvoria širšiu základňu a v nej sa dieťa cíti bezpečnejšie a pohodlnejšie. Ďalším nesprávnym sedom je prekážkový sed. Tento typ sedu je obdobou sedu medzi pätami. Treťou častou chybou je stále predsunuté držanie hlavy, vypuklé bruško, vysunuté ramienka k ušiam a pod. Dieťa pri týchto chybách môže byť v akejkoľvek polohe alebo činnosti, či už sedí, stojí, lezie, či sa snaží z bruška pretočiť na chrbát a späť, alebo chodí, behá a pod. Rovnako ako predchádzajúce dva body aj toto držanie je známkou celkovo nižšieho svalového napätia.
Rovnako ako predchádzajúce dva body aj toto držanie je známkou celkovo nižšieho svalového napätia tzv. skoliózy chrbtice, ploché nohy, kolienka do písmena O alebo X, vtáčeanie nožičiek pri chôdzi a pod.
Nové topánočky? O stupienok späť vo vývine sa dieťa vracia aj v prípade, kedy mu prvýkrát obujete topánočky. Rovnako tak aj chôdza doma, v známom prostredí, bude úplne iná ako v prípade, že postavíte dieťa na trávnik, chodník, do mierneho kopčeku a pod. Dieťa bude vždy za nových podmienok na novom teréne menej isté. Úplne istú chôdzu so správnym držaním tela dieťa získa až okolo 15. mesiaca.
Dieťa dokáže vyliezť na nábytok a opäť z neho zliezť dole. Buďte opäť ostražití! Na detských chirurgiách sa často objavujú deti, ktoré spadli z vyššej polohy.
Je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa je iné a jedinečné, preto nie je potrebné sa znepokojovať, ak práve to vaše neovláda tú či onú činnosť v porovnaní s iným. Rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii.
Všetky zdravotné, nutričné či liečebné tvrdenia sú v rámci legislatívy EÚ výrazne obmedzené.
tags: #kedy #sa #dieta #postavi