Margita Figuli, rodným menom Figuliová, vydatá Šustrová, bola významnou predstaviteľkou slovenskej naturizmu v novelistickej a románovej tvorbe. Pseudonymy Morena, Oľga Morena používala počas svojej literárnej kariéry.
Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne v roľníckej rodine. Jej rodný dom sa zachoval dodnes a je označený pamätnou tabuľou, v ktorej sa nachádza pamätná izba na počesť spisovateľky. Margita Figuli bola priamym potomkom Jana Amosa Komenského. Jej rodičia, Júlia, rodenej Bockovej, a Jozef Figuli, odišli v roku 1904 za prácou do Ameriky. Po narodení dvoch dcér, otec túžil po synovi, a tak Margitin príchod na svet nebol sprevádzaný prejavmi rodičovskej radosti. Otec a celá rodina čakali konečne syna, no miesto toho prišla na svet Margita. Otec s typicky mužskou tvrdohlavosťou zanevrel na matku aj na dcéru. Detstvo Margity Figuli nebolo ľahké a komplikovaným rodinným vzťahom nepomáhala ani ťažká ekonomická situácia. Mala len päť rokov, keď otec narukoval do 1. svetovej vojny. Po narodení štvrtého dieťaťa - vytúženého syna, otec narukoval na front prvej svetovej vojny, čo ešte viac skomplikovalo ťažkú situáciu rodiny. Kým matka a staršie sestry dreli na poli, iba 5-ročná Margita sa starala o svojho mladšieho bračeka. Aj v negatívnom sa dalo nájsť pozitívum: rodina, ktorá mala po materiálnej stránke naozaj strastiplné obdobie, sa ťažkosťami stmelila a deti boli obklopené širokým príbuzenstvom, ktoré sa im venovalo.
Ľudovú školu, budúca spisovateľka vychodila v rodnej obci. Gymnaziálne štúdiá začala v Dolnom Kubíne, no maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (1924 - 1928). Chcela pokračovať v štúdiu a jej myšlienky smerovali k výtvarnému umeniu, no jej pokus o štúdium maliarstva v Prahe jej nevyšiel. Umelecké vzdelanie bolo vtedy značne nákladné, a tak sa svojho sna musela vzdať. Po maturite odišla do Bratislavy a zamestnala sa ako anglická korešpondentka v Tatra banke. Popri zamestnaní študovala na konzervatóriu hru na klavíri. V rokoch 1928 až 1941 pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke v Bratislave. Prostredie banky bolo skutočne neprajné k ambíciám mladej umelkyne a po uverejnení jej poviedky Olovený vták ju z práce prepustili. Roku 1941 ju prepustili z Tatra banky za odvážnu protivojnovú novelu Olovený vták (1940), ktorá reagovala na napadnutie Poľska Nemeckom. Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe.
Margita Figuli sa vydala za MUDr. Jozefa Šustra, očného lekára, pochádzajúceho z Juhoslávie, neskoršie univerzitného profesora. S manželom Jozefom sa zoznámila pod viechou po skončení prednášky o M. Kukučínovi. Tento šarmantný muž si všimol peknú čiernovlasú ženu, jemnej porcelánovej tváre, striedmu v pohyboch i oblečení. Margita Figuli našla v manželstve popri láske porozumenie i podporu. V manželstve sa im narodil jediný syn Borislav. Od roku 1946 žila Margita Figuli so svojou rodinou v Bratislave.
Literárna tvorba
Publikovať začala už v roku 1930 v časopise Slovenská nedeľa či v kalendároch Tatra banky, neskôr tiež v časopisoch Elán, Slovenské pohľady, Živena a iné. Po časopiseckých začiatkoch v Živene, Slovenských pohľadoch a Eláne, knižne debutovala v roku 1936, kedy vyšla bibliofília jej poviedky Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. Na literárnej scéne sa definitívne presadila svojim najznámejším románom Tri gaštanové kone (1940), ktorý v roku 1968 do nemenej úspešnej filmovej podoby pretavil režisér Ivan Balaďa. V románe pôsobivou lyrizovanou formou stvárnila príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy. Román Tri gaštanové kone nepatrí len k významným dielam slovenskej lyrizovanej prózy, ale už roky aj do zoznamu povinnej literatúry či maturitných tém. V jej raných prácach dominujú témy z prostredia sociálnej, zemepisnej či spoločenskej periférie, neskôr tiež láska, sociálny súcit a súčasné spoločenské problémy. V tematickej rovine využívala legendické, mýtické a rozprávkové prvky.
Bohatý metaforický štýl, ale napríklad aj odpor k vojne a fašistickému režimu, predviedla napríklad v novele Olovený vták (1940). Po bibliofilskom vydaní poviedky Tri noci a tri sny (1942), ktorú ilustroval Ľudovít Fulla, vydala Margita Figuli v roku 1946 historický štvorzväzkový román Babylon. Román, ktorého dej tvoria posledné roky existencie starovekej otrokárskej Novobabylonskej ríše, autorka písala v období druhej svetovej vojny. Figulin historický opus je okrem iného aj alegóriu nielen zániku fašisticko-nacistickej totality, ale akejkoľvek totalitnej moci.
Po roku 1948 podrobili dokonca celé dielo Margity Figuli kritike a jej vynútené publikačné odmlčanie trvalo do roku 1956, kedy vydala autobiografický román Mladosť (1956). Autobiografický charakter má aj memoárová esejistická próza Ariadnina niť (1964). Posledným prozaickým, knižne vydaným dielom Margity Figuli bol román z prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave Víchor v nás (1974).
Pre rozhlas napísala hru Sen o živote (1942), je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada (1959), či veršovanej Balady o Jurovi Jánošíkovi (1980).
Margita Figuli zomrela 27. marca 1995 vo veku 85 rokov v Bratislave.
tags: #margita #figuli #narodenie