Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine).
Povinnosti a práva rodičov
Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy).
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného, t. j. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Administratívne povinnosti po pôrode
Narodenie dieťaťa prináša čerstvým rodičom radostné chvíle, ale tiež prináša rôzne úradné povinnosti. Našťastie, v priebehu rokov sa množstvo týchto povinností zmenšilo, a proces sa stal menej byrokratickým.
Čo už nemusíte riešiť:
- oznamovanie narodenia bábätka na matrike,
- nahlasenie trvalého pobytu,
- zdravotné poistenie pre dieťa,
- sociálne poistenie pre dieťa.
Zmenilo sa oznamovanie narodenia bábätka na matrike
Matrika je zodpovedná za vydávanie rodných listov dieťaťa podľa jeho miesta narodenia. Od 1. apríla 2022 je však nemocnica po narodení bábätka povinná poslať záznam o narodení do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). NCZI potom elektronicky prepošle tieto informácie do Centrálneho informačného systému matrík, kde príslušná matrika spracuje tieto údaje, pridelí dieťaťu rodné číslo a vystaví rodný list. Rodný list už navyše nie je nutné osobne vyzdvihovať na matrike po prepustení z pôrodnice. Táto možnosť však platí len v prípade, že obaja rodičia podpísali Dohodu o mene a priezvisku dieťaťa. Pre slobodné matky stačí, ak túto dohodu podpísala sama matka.
Nemusíte nahlasovať ani trvalý pobyt
Ak sa dieťa narodí na území Slovenska, trvalý pobyt dieťaťa sa automaticky zaregistruje podľa trvalého bydliska matky na Slovensku. Tento proces prebieha bez nutnosti osobného ohlásenia, pretože sa realizuje automaticky.
Zdravotné poistenie pre dieťa
Od augusta 2022 sa menili aj pravidlá týkajúce sa zdravotného poistenia novorodencov. Už nie je potrebné, aby rodičia po narodení dieťaťa do 60 dní žiadali zdravotnú poisťovňu o vydanie preukazu poistenca pre dieťa. Teraz je proces automatizovaný a dieťa bude mať rovnakú zdravotnú poisťovňu ako jeho matka bez nutnosti ďalších krokov zo strany rodičov.
Sociálne poistenie pre dieťa
Aj Sociálna poisťovňa zrušila povinnosti pre čerstvých rodičov - rodný list dieťatka jej tak už posielať nemusíte.
Čomu sa stále nevyhnete:
- nahlasenie materskej a žiadost o dávky,
- vyber pediatra a doručenie prepúšťacej správy,
- oznámenie o spôsobe vyplatenia príspevku pri narodení dieťaťa,
- ostatné príspevky a dávky od štátu.
Nahlásenie materskej a žiadosť o dávky
Materská dávka sa neposkytuje automaticky a vyžaduje si podanie žiadosti. Tehotná zamestnankyňa obvykle nastupuje na materskú dovolenku šesť týždňov pred očakávaným termínom pôrodu, pričom najskôr môže nastúpiť osem týždňov pred týmto termínom. Formulár žiadosti o materskú dávku poskytne ošetrujúci gynekológ, ktorý do žiadosti uvedie predpokladaný dátum pôrodu. Zaslanie žiadosti do Sociálnej poisťovne nespadá pod zodpovednosť zamestnávateľa. Poistenec musí zaslať tlačivo žiadosti o materské dávky, ktoré je potvrdené zamestnávateľom, na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa. Žiadosť je možné doručiť osobne alebo poštou.
Výber pediatra a doručenie prepúšťacej správy
Počas prepúšťania z pôrodnice dostanete prepúšťaciu správu pre novorodenca. Tento dokument je potrebné do troch dní od prepustenia odovzdať vybranému pediatrovi.
Oznámenie o spôsobe vyplatenia príspevku pri narodení dieťaťa
Tento postup, týkajúci sa výplaty Príspevku pri narodení dieťaťa, nie je povinný. Po schválení tohto príspevku totiž štát využije existujúce údaje, ako je bankový účet alebo adresa, na ktorú sa v minulosti vyplácalo tehotenské budúcej matky. V prípade, že štát nemá tieto údaje k dispozícii, bude kontaktovať matku, aby poskytla potrebné informácie. Proaktívne zaslanie informácií o preferovanom spôsobe výplaty Príspevku pri narodení dieťaťa pred samotným narodením však môže štátu pomôcť v rýchlejšej reakcii a v promptnejšom vyplatení príspevku po jeho schválení.
Aktuálna výška príspevku pri narodení dieťaťa je:
- 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu,
- 151,37 €, ak ide o dieťa narodené z piateho pôrodu a ďalšieho pôrodu.
Ostatné príspevky a dávky od štátu
Úrad poskytuje rôzne typy rodinných dávok. Ak bude mať Vaše dieťa tri roky, máte osobitnú oznamovaciu povinnosť voči úradu práce, na osobitnom tlačive, akú? Znamená to, že ste povinný oznámiť, KTO je poskytovateľom starostlivosti o trojročné dieťa, či ste s ním doma ako rodič alebo dieťa chodí do škôlky, alebo sa o neho stará starý rodič, súkromná opatrovateľka atď.
Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na to, že dieťa dovŕši TRI ROKY. Preto neoznamujete nič v septembri, ale prvýkrát až v decembri, keď bude mať dieťa TRI ROKY. Oznamuje ten, kto poberá prídavok na dieťa.
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta Vášho trvalého pobytu. Ak zabudnete tlačivo vyplniť a poslať (osobne odovzdať na úrade), neznamená to, že Vám ihneď stopnú prídavok na dieťa. Skôr je možné, že Vám túto povinnosť úrad pripomenie telefonicky, písomne, prípadne Vás niekto z úradu navštívi. Taktiež mám skúsenosť, že niekedy úrad sám pošle tlačivo poštou domov aj s pokynmi.
Akúkoľvek zmenu údajov, ktoré ste uviedli v tlačive (keď malo Vaše dieťa tri roky), je potrebné oznámiť úradu do 8 dní! Napríklad ak zmeníte škôlku, svoj trvalý pobyt atď. Takouto zmenou nie je to, keď je dieťa na prázdninách u starých rodičov apod.
Ak poberáte materské alebo rodičovský príspevok (napríklad na mladšie dieťa), ohlasovacia povinnosť, ktorá je popísaná vyššie sa na Vás nevzťahuje!
Ako zvíťaziť ako manažér údržby – 5 zručností, ktoré treba zvládnuť
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Podľa § 75 a nasl. Zákona o rodine majú deti voči rodičom vyživovaciu povinnosť, ak rodičia nie sú schopní sami sa živiť. Táto povinnosť je solidárna, čo znamená, že všetky deti sú povinné prispievať podľa svojich možností a schopností, pokiaľ nie je medzi nimi dohodnuté inak.
Skutočnosť, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom kúpnou zmluvou s vecným bremenom doživotného užívania pre rodiča, nemá sama osebe vplyv na vyživovaciu povinnosť ostatných detí resp. aj tohot dieťaťa. Rozhodujúce je, či rodič nie je schopný sám sa živiť a či jeho príjem nestačí na pokrytie nákladov na starostlivosť.
Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení, zariadenie môže žiadať doplatok od detí. Ak sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd, ktorý určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich možností a schopností. Skutočnosť, že jeden zo súrodencov žije v zahraničí, neoslobodzuje od tejto povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú jeho príjmy nižšie alebo má iné závažné dôvody.
To, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom, môže byť relevantné len v prípade, ak by išlo o neprimerané zvýhodnenie na úkor ostatných detí, čo by sa mohlo riešiť v rámci dedičského konania alebo pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu, ak by na to boli splnené zákonné podmienky /napr. neprimerane nízka kúpna cena nehnuteľnosti, aj napr kúpa za 1 €/.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká vtedy, ak rodič nie je schopný sám sa živiť a nemá dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Súd vždy posudzuje aktuálny stav v čase rozhodovania. Ak sa finančná situácia rodiča zlepší, je možné podať návrh na zmenu alebo zrušenie výživného.
Vaša povinnosť platiť výživné závisí aj od Vašich možností a schopností. Súd prihliada na Vaše príjmy, výdavky (napr. na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku) a celkovú životnú situáciu. Ak by platenie výživného znamenalo, že by ste neboli schopná zabezpečiť základné potreby svojej rodiny, súd môže výživné zamietnuť alebo určiť len symbolickú sumu. Je dôležité, aby ste v konaní predložili dôkazy o Vašich príjmoch a výdavkoch (výplatné pásky, zmluva o hypotéke, doklady o platbách za škôlku a pod.).
Súd konanie nezastaví len preto, že nemáte z čoho platiť, ale môže návrh zamietnuť, ak preukážete, že Vaše možnosti neumožňujú platiť výživné. Vždy však musíte aktívne komunikovať so súdom a predkladať relevantné dôkazy.
Podľa slovenského práva má aj sestra povinnosť prispievať na starostlivosť o svojich rodičov, ak sú odkázaní na pomoc. Táto povinnosť je zakotvená vo vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, ktorá je uvedená v zákone o rodine. Vyživovacia povinnosť sa uplatňuje, ak to rodič potrebuje, t. j. ak nie je schopný zabezpečiť si svoje základné potreby vlastnými prostriedkami. V takomto prípade má rodič voči svojim deťom nárok na primeranú výživu.
Ak sa sestra nezdráha prispievať na matkinu starostlivosť, môže byť táto povinnosť vymáhaná súdne, nakoľko každé dieťa je povinné prispievať na výživu svojho rodiča, ak to ten potrebuje, a to v rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí. V prípade, že sa so sestrou nedohodnete, môžete podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti vašej sestry voči mame. Návrh by však mala podať vaša mama.
Vami uvedené skutočnosti, ako nezáujem zo strany matky a darovanie bytu synovi, sú dosť podstatné. Podstatný je aj dôvod umiestnenia v domove dôchodcov vzhľadom na darovanie bytu Vášmu bratovi, ako aj výška jej dôchodku. Súdom bude posudzované, či matka má dostatočný dôchodok na pokrytie jej potrieb v sociálnom zariadení, pričom je trvajúci nezáujem o Vás ako potomka, vrátane toho, že byt darovala Vášmu bratovi. Súd voči Vám žalobu zamietne aj s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
Vaša dcéra nenesie nijakú právnu zodpovednosť za dlhy svojho otca, lebo nie je ako dlžníkom, ani spoludlžníkom a ani ručiteľom pri predmetných záväzkoch jej otca. Dcéra nech nič neuhradzuje.
Domovu sociálnych služieb neposkytujte žiadne svoje údaje, ani svoje príjmy. Aj keď v zmysle zákona o rodine je daná vyživovacia povinnosť detí voči rodičom, avšak sú tam stanovené podmienky. Podľa ust. § 66 Zákona o rodine platí: "Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú." Teoreticky ak by návrh podala vaša mama proti vám a aj vašim súrodencom, súd by bral do úvahy aj ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Je na vašom rozhodnutí, či matke prispievať nejakou sumou budete alebo nie. DSS vám k tomu prinútiť nemôže, jedinou cestou je žaloba na súd, ktorú by musela podať vaša mama.
Zo zákona nie ste povinná doplácať vašej mame na domov dôchodcov. Bolo to rozhodnutie brata a matky. Možnosť je len na strane matky, aby sa obrátila na súd o výživné v zmysle ust. § 66 a nasl. Zákona o rodine. Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. (1) Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Ak by podala návrh na súd voči vám a aj bratovi, potom platí aj ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
Ak Váš otec žije, vy ako jeho syn nie ste povinný uhradiť dlhy voči sociálnemu zariadeniu. Ak by otec žiadal od vás výživné ako od potomka, potom súd by vzhľadom na skutočnosť, že výživné vám neplatil, by návrh zamietol podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Ak Váš otec zomrel, potom sociálne zariadenie je oprávnené svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania. Dedičom ste Vy ako jeho syn, prípadne aj ostatné deti Vášho otca, a manželka vášho otca. V tomto prípade platí ust. § 470 Občianskeho zákonníka.
Áno, platí, že v prípade, ak už nemáte manžela (nakoľko vyživovacia povinnosti medzi manželmi predchádza vyživovacej povinnosti detí voči svojom rodičom) a od rozvodu uplynulo už 5 rokov (už nemáte nárok na príspevok na rozvedenú manželku), pričom si neviete zo svojho príjmu zabezpečiť svoje potreby, tieto sú povinné zabezpečiť vaše deti, ak sú schopné samé sa živiť. To znamená, že ako rodič máte vo vzťahu k nim nárok na zabezpečenie primeranej výživy, ak to potrebujete. Preto ich o toto môžete požiadať. Platí, že ak by ste podali návrh na súd, súd by vám voči vašim deťom priznal nárok na výživné, ak to potrebujete a neviete výjsť zo svojho platu.
V otázke sa pýtate zrejme v zastúpení prísl. domova soc. služieb, či môžete od dieťaťa matky, ktoré bolo umiestnené v detskom domove, vymáhať výživné na matku. Uvádzame, že o toto výživné v prospech rodiča v zmysle ust. § 66 a nasl. Zákona o rodine je oprávnená žiadať iba samotná matka. V uvedenej veci platí ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Sme preto názoru, že súd by návrh zamietol.
V uvedenom ustanovení možno vidieť dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby sa vyživovacia povinnosť detí k rodičom mohla realizovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa živíte sama, jednu z dvoch podmienok spĺňate. Aj napriek tomu jestvuje podmienka potreby pomoci smerujúc od vašich rodičov. Odpoveď na vašu otázku je teda taká, že v prípade, ak vaši rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce alebo dôchodku, nevzniká Vám do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom. Ďalej Zákon o rodine pokračuje ustanovením v § 67 ods. 1, podľa ktorého platí: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“ Odpoveď na Vašu druhú otázku je teda posudzovaná individuálne. Ak by v budúcnosti došlo k situácii, že by ste vyživovaciu povinnosť plnili za svojho súrodenca, poprípade opačne, v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o rodine.
Pokiaľ je vlastníkom bytu Vaša mama, nie je na predaj bytu potrebný Váš súhlas, ani súhlas Vášho brata. Pokiaľ je zdravotný stav Vašej mamy natoľko zlý, že nie je schopná uskutočniť právny úkon, akým je predaj bytu, prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V takomto prípade by súd Vašej mame ustanovil opatrovníka, ktorý by ju následne mohol zastupovať vo veciach nakladania s jej majetkom. Vyživovaciu povinnosť detí k rodičom upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine platí: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“
Ide však predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu. Ak by však i napriek potrebe rodičov nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú oprávnené obrátiť sa na príslušný súd so svojím návrhom na určenie výživného. Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v §154-157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič (poprípade obaja rodičia), ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám. Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na: „majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď.“
Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu. Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti: „ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.“ Vyššie uvedené vyplýva aj z ustanovenia §67 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa platnej legislatívy je každé dieťa, ktoré je už schopné samostatne sa živiť, povinné podieľať sa na výživnom voči svojim rodičom, ktorý to nedokážu samy. Danú povinnosť zakladá § 66 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. “Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Výška výživného sa určuje na základe § 75 ods. 1 zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.“
tags: #mat #dieta #z #povinnosti