Narodenie dieťaťa je pre rodinu veľký sviatok. Je tu veľká radosť z dieťaťa. Rodičia sa v dieťati vidia, veď je to plod ich lásky. Veriaci rodičia zároveň ďakujú Pánu Bohu, že im doprial takýto obrovský dar. Zároveň sa v ich mysliach vynára otázka: „Čím len bude toto dieťa? Odpoveď nám ponúka dnešný sviatok Narodenia Jána Krstiteľa.
Ján Krstiteľ bol synom Zachariáša a Alžbety. Jeho príchod na svet sprevádzali neobyčajné udalosti. Ján sa narodil za zvláštnych okolností. Jeho rodičia boli neplodný a už dosť starí, ale Boh im dal dieťa, za ktoré bezvýsledne mnoho rokov prosili. Zachariáš bol kňazom v jeruzalemskom chráme. Práve prinášal obetu Bohu, keď sa mu zjavil anjel Gabriel a zvestoval mu, že sa mu narodí syn. Keďže Zachariáš aj Alžbeta boli vo vysokom veku, Zachariáš neuveril. Hneď nato onemel. Prehovoril až potom, ako rozhodol, že jeho syn sa bude volať Ján, napriek všetkým židovským zvyklostiam. „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba.“ Anjel Gabriel sa zjavil Zachariášovi a zvestoval mu narodenie syna, pričom Zachariáš stratil reč, pretože neuveril anjelovým slovám.
V evanjeliu čítame o narodení a pomenovaní Jána Krstiteľa a tieto udalosti nás pozývajú uvažovať o Božom pláne, ktorý im predchádzal. „Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno“ (Iz 49, 1). Tieto slová proroka Izaiáša vyslovujú jednu z najhlbších skutočností ľudskej existencie: neobjavili sme sa na tejto zemi náhodou, ani nie sme len ďalším anonymným a nepodstatným exemplárom nášho druhu. Náš príchod do života je zároveň Božím povolaním, voľbou, ktorá sľubuje šťastie a poslanie. Stvoril nás takých, akí sme, s každou našou zvláštnosťou; vyslovil naše vlastné, osobné meno, chcel, aby sme boli jedineční a neopakovateľní. „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky,“ hovorí žalmista. „Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem“ (Ž 139, 13-14).
Cirkev si zvyčajne pripomína svätých v deň ich odchodu do Neba, ktorý sa v počiatkoch kresťanstva často zhodoval s ich mučeníckou smrťou. Prípad svätého Jána Krstiteľa je však od prvých storočí výnimočný, keďže sa oslavovalo aj jeho narodenie, ktoré sa odohralo šesť mesiacov pred narodením Ježiša. Cirkev prostredníctvom Písma vždy chápala, že Krstiteľ bol naplnený Duchom Svätým už od materského lona (porov. Lk 1, 15), keď Mária, už s Pánom v lone, navštívila svoju sesternicu svätú Alžbetu.
Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil oblek z ťavej kože, je symbolom radikálneho života s Bohom. Podľa Biblie sa živil kobylkami a lesným medom. Ako odev mu slúžil plášť z ťavej srsti, prepásaný bol koženým pásom.
Keď mal 30 rokov - okolo roku 27 - opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí. Prišiel aj Ježiš. Ján v ňom rozpoznal Spasiteľa. Ježiš po krste šiel hlásať radostnú zvesť do Galiley. Ján zostal pri Jordáne.
Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok, predchodca Mesiáša. Sám Kristus sa o ňom vyjadril ako o najväčšom medzi narodenými zo ženy. „A TY, CHLAPČEK, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu“ (Lk 1, 76). Tieto Zachariášove slová, ktoré opakujeme v alelujovom verši pred evanjeliom, poukazujú na nerozlučné spojenie medzi povolaním a poslaním, medzi volaním a misiou. Veľkosť Jánovho povolania v skutočnosti spočíva v neopakovateľnom význame jeho poslania. „Najväčší z ľudí bol poslaný vydať svedectvo o tom, ktorý bol viac ako človek“[3], hovorí svätý Augustín.
Pretože napomínal vtedajšieho kráľa Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život, Herodes ho dal uväzniť a neskôr na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry Salome vo väzení sťať. Podľa Evanjelií ho dal sťať kráľ Antipasmius - brat kráľa Filipa ako odmenu Herodias za tanec jej dcéry Salome na oslave svojich narodenín. Jeho hlava mala byť donesená na mise pred stolujúcich hostí.
Každý kresťan je tiež povolaný pokračovať v poslaní Jána Krstiteľa a pripravovať ľudí na stretnutie s Kristom: „Aké krásne je správanie Jána Krstiteľa!“, hovorí svätý Josemaría. „Aké čisté, aké šľachetné, aké nezištné! Jeho učeníci poznali Krista len z počutia a on ich viedol k dialógu s Majstrom; umožnil im, aby ho videli a jednali s ním; dal im príležitosť obdivovať zázraky, ktoré konal“[5].
KEĎ SA JÁN chystal ukončiť svoj život, povedal: „Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách“ (Sk 13, 25). Svätý Ján Krstiteľ je príkladom pokory a správneho úmyslu. Nikdy sa nesnažil svietiť vlastným svetlom, ohlasovať sa, využívať svoje povolanie na získanie významu či iných osobných výhod. „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba“ (Jn 3, 27), vysvetlil niekoľkým svojim učeníkom, keď sa začali obávať, že jeho nasledovníkov začína ubúdať. „Táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 29-30), pokračoval. Apoštolát a obrátenie sŕdc sú Božou úlohou, na ktorej sme pokornými spolupracovníkmi. On je pánom ovocia a času.
Podľa slov svätého Augustína si Ján vždy uvedomoval, že „on je hlas, ale Pán je Slovo, ktoré na počiatku už existovalo. Ján bol pominuteľným hlasom, Kristus bol od počiatku večným Slovom“[6]. Aj v našom apoštolskom živote musí Kristus rásť a naše ja sa musí zmenšovať. To si vyžaduje hlbokú pokoru, ako to vysvetlil svätý Josemaría: „Predstavujem si, že vy všetci si dávate predsavzatie byť veľmi pokorní. Takto sa vyhnete mnohým nepríjemnostiam v živote a budete ako listnatý strom; ale nie s lístím, ani s plodmi, ktoré sú márne, keď nemajú mäsitú a sladkú dužinu, nie sú ťažké a strom má konáre smerujúce nahor. Na druhej strane, keď sú plody zrelé, keď sú pevné, keď je dužina, ako som už povedal, sladká a príjemná na jazyku, vtedy sú konáre spustené, s pokorou (...).
Výchova máme dieťa usmerniť na túto Božiu cestu a pomôcť mu ako dospievajúcemu objavovať, aký plán má s ním Boh. Treba objaviť pravý zmysel svojej existencie. Ten nie je v hedonizme, ani v konzumizme: mať sa dobre a užívať si. Ten je v láske, ktorá sa dáva... Len takto sa náš syn alebo dcéra môže stať veľkým. Ďalej si všimnime obriezku, ktorou sa chlapec zaradil do vyvoleného Božieho ľudu. Nás sviatosť krstu zaraďuje do Cirkvi, ktorá nám aj ďalšími sviatosťami a inými duchovnými službami pomáha kráčať po ceste do neba. Obriezka zároveň znamená aj sebazápor, bolesť... Bez výchovnej bolesti, bez námahy pri osvojovaní si čností a presvedčenia, že človek musí pracovať na sebe, z dieťaťa „nevykrešeme“ poctivého človeka a horlivého kresťana. Dieťa potrebuje okrem bezpodmienečnej lásky aj náročnosť, potrebuje pravidlá...
Aj meno Ján nebolo bezvýznamné. V ich reči znamená: Boh je milostivý, čo Ján dokazoval celým svojim životom. „Pánova ruka bola s ním“ - toto nie je bezvýznamná veta. Prežívanie Božej blízkosti, ochrany a vedenia má veľký význam pre každého človeka.
Evanjeliový príbeh o Jánovi nám dáva vidieť aj do budúcnosti našich detí. Aj my vedení Svätým Duchom môžeme prorokovať. Aspoň v tom zmysle, že pokiaľ dieťa poctivo vychováme a dobre ho pripravíme na život, bude dobrým človekom a kresťanom a my budeme mať dôvod na ďalšiu radosť. Najprv si všimnime (Jeremiáš), čo Boh hovorí o človeku: „Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil; ustanovil som ťa za proroka národom.“ Boh vo svojej láske pripravuje človeku cestu, po ktorej keď pôjde, nájde spásu. Je to cesta viery a povolania...
Ján Krstiteľ | Biblické príbehy
Svätý Ján Krstiteľ (vo východnej tradícii aj: Ján Predchodca, resp. po grécky Ióannes Prodromos, v staroslovienčine: Іоаннъ Крестѧи) je biblická postava, židovský náboženský učiteľ. Prídomok Krstiteľ pochádza z toho, že krstil ľudí a Ježiša Krista v rieke Jordán. Kresťanstvo, islam a mandeizmus ho považujú za proroka. Okrem toho ho východné cirkvi zvyknú nazývať aj Ján Predchodca, keďže ako posledný z prorokov Starého zákona pripravoval Izraelský národ na Ježišovo pôsobenie.
V Rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa slávi 24. júna. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa slávia nasledujúce sviatky svätého úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána: 23. septembra - Počatie, 7. januára - Zbor (resp. Zhromaždenie), 24. februára - Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy, 25. mája - Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy, 24. júna - Narodenie, 29. augusta - Mučenícka smrť.
tags: #narodenie #jana #krstitela