Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je základným pilierom rodinného práva. Napriek tomu, že sa často spája s maloletými deťmi, jej trvanie a rozsah sa vzťahuje aj na deti po dovŕšení plnoletosti. Kedy presne rodičovská povinnosť trvá a aké kroky je možné podniknúť v prípade jej neplnenia, sa dozviete v tomto článku.
Kedy trvá vyživovacia povinnosť
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Toto pravidlo nie je viazané na vek dieťaťa ani na to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je dieťa objektívne schopné zabezpečiť si vlastné živobytie.
V prípadoch, keď je dieťa z dôvodu zdravotného postihnutia alebo iného hendikepu objektívne neschopné samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj po skončení štúdia. Pokiaľ však má dieťa možnosť sa zamestnať a má na to aj schopnosti, vyživovacia povinnosť zaniká.
Častým prípadom sú externí študenti, ktorí majú možnosť zamestnať sa, hoci aj brigádne, a tak si zabezpečovať živobytie. V takýchto situáciách vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.
Štúdium a vyživovacia povinnosť
Príprava na budúce povolanie, najmä formou denného štúdia na strednej či vysokej škole, je najčastejším dôvodom, prečo plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť. V takom prípade vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do ukončenia štúdia.
Súdna prax ustálila, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času získania druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto relevantné.
Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Tento vek sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné.
Ak dieťa štúdium preruší, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by dieťa začalo o nejaký čas znovu študovať.
V prípade, že dieťa ukončí štúdium a je schopné sa samostatne živiť, rodičovská povinnosť zaniká. Ak však bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, je potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak dieťa študuje dennou formou, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Skutočnosť, že býva samostatne, nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv. Dôležité však je, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť, vyživovacia povinnosť by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.
Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin, ak dieťa po prázdninách nastupuje na vysokú školu.
Ako postupovať pri neplnení vyživovacej povinnosti
Ak otec dobrovoľne neprispieva na výživu dieťaťa, odporúča sa najprv pokúsiť sa s ním dohodnúť. Ak to nie je možné, dieťa môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti otca.
V návrhu na súd je potrebné uviesť, že dieťa nie je schopné sa samo živiť, je evidované na úrade práce a otec neprispieva na jeho výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností otca.
Rizikom je, že ak by súd zistil, že dieťa už je schopné sa samo živiť (napríklad by odmietalo prácu alebo by malo príjem), mohol by návrh zamietnuť. Ak však dieťa preukáže, že si prácu hľadá a nie je schopné sa samo živiť, súd spravidla vyživovaciu povinnosť určí.
Odporúča sa pripraviť si dôkazy o evidencii na úrade práce, o príjmoch a výdavkoch dieťaťa, a tiež o možnostiach a príjmoch otca.
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať.
Spätné výživné
Dieťa môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
Ako žiadať o výživné, keď je dieťa plnoleté
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník.
Ak výživná povinnosť bola určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením a vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu treba uviesť dôvody, prečo dieťa už nie je odkázané na výživu.
Výška výživného
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Výška výživného sa obvykle odvíja od čistého mesačného príjmu rodiča, pričom sa zohľadní vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností rodiča. Napríklad, ak má otec dve deti a vy máte 20 rokov, pričom jeho príjem je 1 500 EUR mesačne netto, potom by vám z jeho výplaty patrilo výživné vo výške 20 %, t.j. 300 EUR.
Ak by sa však ukázalo, že otec má neoficiálne príjmy alebo vyššiu životnú úroveň, ako oficiálne vykazuje, súd môže prihliadnuť aj na tieto skutočnosti pri určovaní výšky výživného.
Možnosti zmeny rozhodnutia o výživnom
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Súd môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Ak by mal povinný rodič pochybnosti, či je dieťa ešte odkázané na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.
tags: #oddlzenie #vyzivne #na #plnolete #dieta