Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je neurologická a vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje interakciu s ostatnými ľuďmi, komunikáciu a správanie. Každé dieťa s autizmom je jedinečné a prejavy sa môžu líšiť, preto hovoríme o spektre. Táto porucha vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období a prejavuje sa narušením v troch oblastiach - ide o narušenie sociálnej interakcie, narušenie komunikácie a prítomnosť stereotypných vzorcov správania a záujmov. Príznaky sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období. S mierou intelektu do istej miery súvisí aj funkčnosť dieťaťa v bežnom živote. Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať a identifikovať u iných ľudí. Prvé príznaky toho, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia, býva to najčastejšie vo veku 2-4 rokov. My však vieme, že prvé príznaky sa dajú postrehnúť už vo veku okolo jedného roka. Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa. Dieťa sa môže málo usmievať, alebo sa neusmieva vôbec, nenadväzuje očný kontakt pri dojčení, nemá záujem o spoločnú hru s rodičom. Rodičia popisujú, že dieťa má akoby vlastný svet. Medzi jeden z najvýraznejších prejavov, ktorý si všimnú, patrí, že dieťa ešte nezačalo rozprávať. Hovoria, že nenadväzuje očný kontakt. Nereaguje, keď ho zavolajú menom, stále je v pohybe, má príliš časté záchvaty zlosti, ak nedosiahne, čo chce a podobne.
Príznaky sa objavujú dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe rodičia pozorujú, že vývin ich dieťaťa v danej oblasti je nápadne odlišný už od začiatku. Pri druhom spôsobe sa vývin dieťaťa javí ako normálny, potom však nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností. Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať. Zároveň môže prestať nadväzovať očný kontakt, alebo môže klesnúť úroveň hry, ktorú malo dovtedy. Tieto príznaky si zvyknú rodičia uvedomiť ako prvé, je ich však oveľa viac. Dieťa okrem reči nepoužíva ani gestá, ktorými by sa snažilo tento verbálny deficit vynahradiť. Chýba u neho tzv. symbolická hra - nepoužíva postavy a predmety zástupne - nehrá sa s nimi „akože“ na niečo. Keď ho niečo zaujme v priestore, nezdieľa tento záujem o predmet ukazovaním. Nezdieľa s rodičmi radosť, ktorú prežíva. U niektorých detí, napriek tomu že používajú reč, ide v skutočnosti len o tzv. naučené frázy z rozprávok, z reklám, alebo napočúvané z rozhovorov okolo seba. Niekedy ich môžu použiť v správnom kontexte, inokedy nie. Ich reč potom môže vyznieť neprirodzene a zvláštne. Okrem uvedených sociokomunikačných príznakov sa objavujú aj príznaky ako sú napríklad senzorické záujmy. To znamená, že dieťa preferuje zvukové alebo blikajúce hračky, nadmerne ovoniava predmety, dáva ich do úst. Veľakrát potrebuje niečo držať v ruke, prípadne potrebuje ohmatávať povrchy predmetov. Objavujú sa tiež repetitívne aktivity, to znamená opakujúce sa činnosti a jednoduché nefunkčné manipulácie s predmetmi ako roztáčanie a sledovanie točiacich sa predmetov, sledovanie koliesok na autíčku, opakované otváranie a zatváranie dverí alebo ukladanie predmetov do radu. Dieťa prejavuje záujem o nezvyčajné predmety akými sú ventilátory alebo elektrické zásuvky. Často trepoce prstami, nezvyčajné nie je ani trepotanie celých rúk, alebo neprirodzené opakujúce sa pohyby celého tela. Deti môžu tiež vyžadovať určitú postupnosť v niektorých činnostiach, ako je obliekanie. Môžu mať problém so zmenami. Napríklad dlho trvá, než si zvyknú pri prechode letného oblečenia na zimné a naopak.
Stáva sa, že rodičia nespozorujú, že vývin ich detí je odlišný, a to najmä vtedy, ak ide o ich prvé dieťa. Vtedy nemajú možnosť porovnať jeho vývin s neurotypickým súrodencom alebo iným bežným dieťaťom. V takomto prípade sa podozrenie objaví po nástupe do materskej školy, kde sa zvýraznia odlišnosti v správaní dieťaťa. Sú ale aj prípady, keď rodičia ani okolie nevidia, že vývin dieťaťa prebieha odlišne až do nástupu do školy. Škola totiž kladie na dieťa zvýšené nároky, ktoré takéto dieťa nemusí zvládať a objavia sa prvé problémy. Často sa to prejaví najmä v podobe problémového správania. Dieťa nerešpektuje učiteľov, čo si potom učitelia často vysvetľujú ako drzé správanie. Vtedy sú to najmä oni alebo odborníci z poradenských zariadení, ktorí iniciujú vyšetrenie na PAS. Deti s PAS, ktoré sú zachytené až v školskom veku, mali normálny rečový vývin a majú aspoň priemerné intelektové schopnosti. Sú to zvyčajne deti, ktoré sú známe aj pod označením deti s Aspergerovým syndrómom. Na prvodiagnostiku sa tak dostávajú až na prvom stupni, prípadne aj druhom stupni základnej školy. Obzvlášť to platí pre dievčatá. Sú však aj prípady, keď na sebe ľudia v dospelom veku pozorujú určité oslabenia v sociálnych zručnostiach, v nadväzovaní vzťahov, fungovaní v kolektíve a podobne.
Ako postupovať pri podozrení na autizmus a kde hľadať pomoc?
Ak majú rodičia podozrenie, že vývin ich dieťaťa nie je štandardný a pozorujú niektoré z príznakov spojených s PAS, majú niekoľko možností. Existuje krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R. Je voľne dostupný na internete, mal by byť však k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Na základe telefonickej konzultácie je možné ďalej zvážiť, či je potrebné podstúpiť kompletnú diagnostiku, alebo nie. Ak je podľa dotazníka vysoké riziko prítomnosti PAS, odporúča sa podstúpiť kompletnú diagnostiku. Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti o vývine, môžu stav dieťaťa konzultovať s pediatrom, s centrom včasnej intervencie, detským psychiatrom a psychológom, prípadne priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.
Výskumne sa zistili ukazovatele, ktoré čiastočne napovedajú, ako bude vývin dieťaťa prebiehať. Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu. Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ <50) majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch, v škole a podobne. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Majú dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná. Ďalším významným ukazovateľom je úroveň reči. Ukazuje sa, že pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote. Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti. V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
Rodičom, ktoré majú dieťa s PAS ako odborník radia, aby nastúpili včas na intervencie, osobitne v prípade, ak dieťa nerozpráva. Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti. Odporúča sa tiež, aby sa rodičia spojili s inými rodičmi napríklad na sociálnych sieťach alebo iných fórach, kde si navzájom môžu vymieňať informácie a skúsenosti. Dnes sú tiež už dostupné aj viaceré knihy a kurzy v slovenskom alebo českom jazyku, kde sa dajú nájsť spoľahlivé informácie o autizme - o podstate ochorenia, ale aj o tom, ako s dieťaťom komunikovať, pracovať.
Vzdelávanie detí s autizmom na základnej škole
Autizmus je porucha, s ktorou sa deti narodia a ktorá trvá celý život. V priebehu vývinu sa niektoré symptómy, znaky a charakteristiky môžu meniť, rovnako ako aj stupeň postihnutia k lepšiemu, alebo k horšiemu, jednotlivé terapeutické a metodické prístupy avšak diagnóza autizmus ostáva nezmenená. Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života. Zasiahnutými oblasťami pri tejto diagnóze býva prevažne triáda poškodení a to v oblasti recipročnej sociálnej interakcie, komunikačných schopností, imaginácie a hry, sprevádzaná obmedzenými, stereotypnými, repetitívnymi záujmami a činnosťami dieťaťa. Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. U každého autistického dieťaťa sa objavujú skôr rozdiely ako podobnosti, rôzne symptómy v rozličnej miere z čoho vychádza že aj prístup odborníkov a ľudí pracujúcimi s takýmito deťmi je individuálny a prispôsobený každému dieťaťu v závislosti od jeho potrieb a miery poškodení.
Dlhodobým cieľom vzdelávania detí s dospievajúcich s autizmom je ovplyvňovať ich vývin tak, aby dosiahli čo najvyššiu úroveň nezávislosti. Vzhľadom na rôznorodosť poškodení a prípadné komorbidity sa vzdelávanie autistických detí zameriava na osvojovanie širokej palety skúseností a zručností. Základnými metódami používanými pri práci s deťmi s PAS sú vizualizácia, štrukturalizácia a individuálny prístup. Dieťa s PAS môže byť vzdelávané ako dieťa so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) začlenené v bežnej škole alebo môže byť vzdelávané v špeciálnej škole. Žiaci so ŠVVP sa do škôl podľa § 95 ods. 1 školského zákona (materská škola, základná škola, stredné školy, praktická škola, odborné učilište) prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva - CPPPaP, CŠPP (§ 95 ods. 3 školského zákona).
Špeciálne základné školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sa z dôvodu zdravotného postihnutia nemôžu vzdelávať v bežných základných školách, výchovu a vzdelávanie spôsobom primeraným ich postihnutiu. Zriaďujú sa spravidla ako školy pre deti s jedným druhom zdravotného postihnutia. Typy špeciálnych škôl, ktoré sa zriaďujú pre deti s príslušným druhom zdravotného postihnutia, stanovuje vyhláška MŠMŠ SR č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov (v znení vyhlášok MŠ SR č. 63/2000 Z. z., č. 364/2003 Z. z.). Na vyhľadanie špeciálnej základnej školy môžete navštíviť webovú stránku Ministerstva vnútra SR Špeciálne základné školy a v ľavej spodnej časti bočnej lišty (sidebaru) kliknite na kraj, v ktorom bývate. Všeobecnejšie zadané kľúčové slovo znamená, že nájdená špeciálna základná škola môže ponúkať výuku okrem detí s diagnózou autizmus aj deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, ale taktiež so sluchovým, zrakovým, telesným alebo viacnásobným postihnutím.
Počet vyučovacích hodín sa stále prispôsobuje nárokom toho-ktorého dieťaťa a jeho diagnóze. Niekedy sa na cielenom počte vyučovacích hodín pracuje aj niekoľko mesiacov. V prvom ročníku mal syn len 4 vyučovacie hodiny päťkrát do týždňa, ale v druhom ročníku sme mali asimilačnú dobu 2 týždňov, keď si syn zvykal na päť vyučovacích hodín trikrát do týždňa. Normy odporúčajú vyučovanie v prvom ročníku najviac trikrát v týždni v jednom slede päť vyučovacích hodín. V treťom ročníku a vo štvrtom ročníku v jednom slede najviac dvakrát v týždni šesť vyučovacích hodín, v piatom ročníku až deviatom ročníku v jednom slede najviac šesť vyučovacích hodín.
Deti s Aspergerovým syndrómom alebo vysokofunkčným autizmom môžu navštevovať aj bežné základné a stredné školy. Na strednej škole/odbornom učilišti sú títo žiaci obvykle integrovaní, pretože na stredných školách sa nepočíta so zriadením špecializovaných tried určených pre žiakov s PAS. T.č. Čo sa týka štúdia na vysokej škole, aj to je pre študenta s PAS možné. Týka sa to najčastejšie študentov s Aspergerovým syndrómom. Sú vysoké školy, ktoré disponujú koordinátormi, ktorí by mali byť nápomocní študentom so špeciálnymi potrebami, teda aj autistom.
V súkromnej základnej škole pre žiakov s autizmom bude sídliť na Ťahanovciach na Juhoslovanskej 2, jej priestory sa v týchto dňoch rekonštruujú. Škola bude určená deťom vo veku od šesť rokov, s tým, že v školskom roku 2017/2018 otvoria viacero typov tried podľa potreby, medzi nimi aj takzvaný prípravný ročník. V prevádzke bude aj Školský klub detí súčasťou ktorého bude oddychová a relaxačná časť, či napríklad miestnosť pre muzikoterapiu a arterapiu. Ministerstvo školstva dalo súkromnej škole súhlas na vznik ešte vlani konom novembri. Na Slovensku je zriadených 15 základných škôl pre žiakov s autizmom, v ktorých sa vzdelávajú žiaci s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami. Iba základná škola určená pre deti bez mentálneho postihnutia tak bude v Košiciach nateraz jediná. V blízkej budúcnosti by chceli vytvoriť aj obdobnú materskú školu.
Naša materská škola (MŠ) pre deti s autizmom patrí do sústavy škôl a školských zariadení Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠ SR) a zabezpečuje predprimárne vzdelávanie. V ideálnom prípade je prirodzeným a plynulým pokračovaním individuálnych špecialnopedagogických terapií pre s poruchou autistického spektra. Deti našej materskej škole vzdelávame podľa IVVP (individuálneho výchovno - vzdelávacieho programu). Ten je „šitý na mieru“ každého dieťaťa na základe vývinovej diagnostiky (PEP - R - Psychoedukačný profil), ako aj senzorických osobitostí. Aby IVVP bol vždy v súlade s tým, na čo dieťa má, je priebežne vyhodnocovaný a aktualizovaný - minimálne raz za pol roka.
Naša základná škola (ZŠ) pre žiakov s autizmom je súčasťou siete škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠ SR) a poskytuje primárne vzdelávanie. Ideálne je, ak deti plynule prechádzajú do ZŠ po absolvovaní našej materskej školy, kde získali predprimárne vzdelávanie. ZŠ disponuje dvoma funkčne vybavenými miestnosťami, ktoré sú prispôsobené požiadavkám a špecifikám detí s autizmom. Žiaci majú priestor na učenie, hru a oddych, ako aj na popoludňajšie aktivity v školskom klube detí. Základom pedagogického prístupu je orientácia na vzdelávanie a výchovu žiaka tak, aby si vedel v rámci svojich schopností tvoriť svoj život.
Vzhľadom na priestorové členenie budovy (ktorá skôr evokuje prostredie domova ako školy), sa podarilo pre MŠ mať 3 viac - menej priestorovo oddelené časti, kde každá má svoju pracovnú, hrovú a oddychovú zónu a prislúchajúce hygienické zariadenia. Deti ďalej majú k dispozícii priestrannú jedáleň, telocvičňu, miestnosti podporných terapií (Snoezelen, arteterapia, muzikoterapia, zvuková masáž) a trávnatú záhradu s detskými atrakciami a vnútorný dvor. Otvorene sa priznávame k základným kameňom našej práce: robiť to a tak, aby naše deti boli u nás šťastné a zároveň dosahovali merateľné pokroky.
Metodika práce našej materskej školy je flexibilná a individuálne pristupuje ku každému dieťaťu ako k jedinečnej bytosti. Súčasťou práce je študovanie, rozmýšľanie, analýza a hľadanie riešení, priebežné prehodnocovanie. Nezriedka sa podarilo, že deti boli úspešne zaradené do bežnej materskej alebo základnej školy, ale toto nie je prvoradým cieľom. Nezastávame názor, že je správne, aby sme z detí s autizmom vplyvom akýchkoľvek metód vychovali dieťa bez autizmu. Autizmus je neoddeliteľnou súčasťou každého z nich a ak sa nenaučíme prijať to, vždy minimálne jedna strana nebude šťastná (v tomto prípade má minca 3 strany: dieťa - rodičia - odborníci). Keď je dieťa pripravené učiť sa? Keď je spokojné, vyrovnané, vnútorne harmonizované. Ako túto harmóniu dosiahnuť je u každého individuálne. Preto sú všetkým našim deťom prístupné podporné terapie: Snoezelen, arte, muziko, canis, atď.
Zmyslové preťaženie a stravovacie návyky
Intenzívne vnímanie je typickou črtou detí s autizmom. Bežné podnety ako šumy, ruch, hluk, reč, vŕzganie stoličiek, škrípanie kriedy, pachy, bzučanie svetla, tlak gumičky na ponožkách, drsnosť oblečenia, vône parfumov či jedla, vnímajú mnohonásobne intenzívnejšie. Intenzívne vnímanie a potreba spracovať veľké množstvo podnetov im spôsobuje preťaženie nervovej sústavy a zahltenie podnetmi. Zvuky im často spôsobujú až fyzickú bolesť. Dieťa pri zmyslovom preťažení nie je schopné sa sústrediť na prácu v škole. Samotný pobyt v takomto prostredí mu môže spôsobiť extrémnu únavu. Naopak, v niektorých prípadoch je ich vnímanie oslabené, a tak napríklad nemusia cítiť bolesť v prípade úrazu, pádu alebo jemné pohladkanie alebo objatie im nie je príjemné.
Často sa stretávame aj so situáciou, keď naše deti v škole fungujú zdanlivo bez ťažkostí a bez výraznejších prejavov nepohody, ale nie sú schopné sa v škole najesť, napiť alebo ísť na toaletu. V takomto prípade môže byť pre učiteľov ťažké pochopiť, že dieťa má skutočne problém. Deti nedávajú jednoznačné signály, nežiadajú o pomoc alebo iný prístup, spolupracujú, neprejavujú navonok príznaky stresu alebo preťaženia. Je veľmi dôležité, aby medzi školou a rodičom prebiehala komunikácia na základe dôvery a vzájomnej spolupráce tak, aby sa preťaženie dieťaťa obmedzilo na minimálnu mieru. Deti sa po návrate zo školy často až zrútia od vyčerpania, veľa spia, alebo naopak nie sú schopné relaxovať, majú záchvaty hnevu na drobné podnety. Niektoré vyžadujú samotu, alebo sa ponoria do bezpečného prostredia počítačovej hry a odmietajú ho opustiť. Nedokážu sa sústrediť na domáce úlohy alebo pochopiť, prečo sa majú znovu učiť doma, keď sa už učili v škole.
U detí s poruchou autistického spektra (PAS) sa často stretávame s pridruženými ťažkosťami, medzi ktoré patrí aj porucha príjmu potravy. Táto porucha, charakteristická najmä vyberavosťou (selektivitou), môže mať významný vplyv na ich vzdelávanie a celkový vývin. V zahraničných zdrojoch sa uvádza u 46-90 % detí s PAS, na Slovensku sa zistila u takmer 70 % detí. Táto vyberavosť je závažnejšia než bežná vyberavosť u detí s typickým vývinom. Dieťa s PAS môže byť ochotné jesť len obmedzený okruh potravín, čím sa jeho výživa stáva veľmi jednostrannou. Často preferujú chrumkavé, suché potraviny s nízkou výživovou hodnotou.
Dôvody selektivity sú rôznorodé: Senzorická citlivosť: Odlišné zmyslové vnímanie spôsobuje, že dieťa akceptuje len potraviny s určitou konzistenciou, tvarom, farbou, teplotou a podobne. Neofóbia: Obava z neznámych potravín a jedál vedie k neochote ochutnávať nové jedlá. Poruchy prežúvania alebo prehĺtania: Tieto poruchy môžu komplikovať príjem potravy. Nedostatočná zručnosť v sebaobsluhe: Dieťa môže mať problém s manipuláciou s jedlom.
Dôsledky obmedzeného jedálnička: Vyberavosť v stravovaní vedie k zníženej pestrosti a výživovej hodnote stravy. Deti, ktoré sú vyberavé, síce prijímajú dostatok kalórií, tukov a sacharidov, no príjem bielkovín a vlákniny býva znížený. To môže viesť k problémom s vyprázdňovaním a poruchám črevnej mikrobioty. Znížený príjem vitamínov a minerálnych látok zvyšuje riziko metabolických a funkčných dôsledkov. Stravovanie dieťaťa s PAS môže byť náročné aj pre rodinu. Dieťa môže prejavovať nezáujem o jedlo utekaním od stola, odvracaním hlavy od pokrmov alebo vypľúvaním. V snahe vyhnúť sa jedlu môžu deti prejavovať extrémne nežiaduce správanie.
Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývinu, a to aj u detí s PAS. Odporúča sa konzumácia pestrej, racionálnej výživy a vedenie dieťaťa k správnym stravovacím návykom v rámci rodiny. Dosiahnutie zlepšenia stravovacích návykov je dlhodobý a postupný proces. Nie sme si vedomí toho, žeby nejaká základná škola pre deti s autizmom zohľadňovala individuálne požiadavky na stravovacie potreby toho-ktorého dieťaťa. Na základe svojich skúseností však veríme, že v prípade potreby by vám škola vedela vyjsť v ústrety a zohriať obed vášmu dieťaťu, ktorý pre neho prinesiete v prípade, žeby vaše dieťa navštevovalo školskú družinu.
Ako riešiť problémy s jedením u detí s autizmom: Vylúčte zdravotné problémy: Gastroenterológ môže vylúčiť organické príčiny problémov s jedením. Zostaňte v pokoji: Buďte trpezliví a ponúkajte nové jedlá opakovane. Nalaďte sa na textúry: Averzii k jedlu môže vyvolať skôr pocit, než jeho chuť. Veďte si denník o jedle: Sledujte pokrok a identifikujte problémy. Modelujte dobré správanie pri jedle: Deti sa učia pozorovaním. Vyskúšajte vizuálnu tabuľku potravín alebo knihu potravín: Poskytnite vizuálne podnety o jedle. Nenúťte ich: Deti musia mať pocit dôvery, kým budú ochotné zjesť niečo nové.
Výživa zohráva dôležitú úlohu v neurovývoji a liečbe neurovývojových porúch, vrátane autizmu. Os mikrobióm - črevo - mozog je hlavným mechanizmom, ktorým strava ovplyvňuje neurovývoj. Eliminačná diéta, hlavne bezlepková a bezkazeínová, sa odporúča pri poruche autistického spektra. Dôležité je dbať na dostatok vitamínov B, železa, vlákniny, vitamínu D, vápnika a bielkovín. Eliminačná diéta sa preukazuje byť prospešná hlavne u ľudí, ktorí trpia tráviacimi problémami. Bezkazeínová diéta zahŕňa vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov. Lepok a kazeín sú súčasťou mnohých potravinárskych prísad, polotovarov a hotových pokrmov. Pri GFCF diéte sa bežné druhy výrobkov z obilnín nahrádzajú špeciálnymi bezlepkovými druhmi (bezlepkový chlieb, cestoviny a pod.). Vhodnou súčasťou diéty sú plodiny, ktoré prirodzene lepok neobsahujú, ako napr. kukurica, zemiaky, proso, amarant, pohánka, fazuľa, ryža, sója a výrobky z nich. Čistý ovos v menších množstvách pacienti dobre znášajú. Kazeín sa nachádza v mlieku, v mliečnych výrobkoch a syroch, ktoré sa teda zo stravy úplne vylučujú. Nevhodné sú potraviny, ktoré obsahujú kazeinát, slad alebo hydrolyzovaný rastlinný proteín, pretože obsahujú lepok. Nevhodné prísady môžu obsahovať potraviny ako instantné polievky, hotové omáčky, sladkosti, keksíky, údeniny. Glutén sa často nachádza vo vyprážaných jedlách a do chrumkava upravených potravinách. Pred podaním neznámych výrobkov sa odporúča dôkladne preštudovať informácie pre spotrebiteľa na etikete výrobku.
Pri obmedzení obilnín s obsahom lepku je treba do stravy zaraďovať iné alternatívy. Mlieko je zasa hlavným zdrojom vápnika a vitamínu D, ktoré treba taktiež nahrádzať z iných zdrojov. Do výživy dieťaťa treba zaraďovať vo väčšom množstve i nemliečne zdroje vápnika: výrobky zo sóje (tofu, sójové mäso, sójová múka), ostatné strukoviny, zeleninu bohatú na vápnik (brokolica, kel, pór, petržlen, špenát, šalát, kaleráb, karfiol), vňate. Dobrým zdrojom vápnika sú sardinky. Podávať môžete minerálne vody bohaté na vápnik. Eliminačnú diétu je možné nastaviť aj pomocou testov na potravinovú intoleranciu.
Viac ako polovica autistov trpí chronickými problémami so spánkom. Medzi najčastejšie patria ťažkosti so zaspávaním, nekonzistentný režim spánku, spánkové apnoe, nepokojný spánok, predĺženie REM fázy, skoré prebúdzanie a časté nočné budenie. Tieto problémy môžu byť spôsobené zvýšenou zmyslovou citlivosťou na hluk, svetlo alebo iné vnemy. Nedostatok kvalitného spánku ovplyvňuje nielen dieťa, ale aj celú rodinu. Problémy so spánkom môžu zhoršovať príznaky autizmu, ako sú zhoršené sociálne interakcie, obmedzená komunikácia a obmedzený repertoár správania, záujmov a činností.
Tipy na zlepšenie spánku u autistického dieťaťa: Udržujte spálňu chladnú, tmavú a tichú. Pomôžte dieťaťu cítiť sa pokojne a bezpečne. Vytvorte si spánkový rituál. Dodržiavajte pravidelný čas spánku a budenia. Vyhnite sa stimulujúcim látkam pred spaním. Cvičte s dieťaťom počas dňa.
Finančná podpora pre rodiny detí s autizmom
Kým v štátnej škole sa školné pohybuje okolo 15 eur mesačne, stravné je približne 1,20 eur na deň a poplatok do „triedneho fondu” sa môže vyšplhať na 90 eur za rok, v súkromnej špeciálnej základnej škole alebo súkromnej škole pre deti s autizmom treba rátať s mesačnou platbou cca. 60 eur, nepočítajúc výdavky na školskú družinu a školský autobus, ktorý môže mať škola k dispozícii na prepravu detí do školy. Celá školská výbava pre žiaka ZŠ môže orientačne vyjsť od 60 do 150 eur.
Rodiny detí s ADD/autizmom majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú pomôcť pokryť zvýšené náklady spojené so starostlivosťou o dieťa. Preukaz ZŤP (Ťažko zdravotne postihnutý) slúži ako nástroj na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci samotný preukaz nezakladá nárok na invalidný dôchodok, jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy a iné výhody. Cieľom preukazu je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti. Deti s ADD a PAS môžu mať nárok na preukaz ZŤP, ak ich stav výrazne ovplyvňuje ich sociálne začlenenie, schopnosť sebaobsluhy, komunikácie alebo mobility. Dôležité je zdôrazniť, že každý prípad je posudzovaný individuálne a zohľadňuje sa miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov.
Rodičovský príspevok je sociálna dávka, ktorú štát poskytuje rodičom počas rodičovskej dovolenky. Štandardne sa poberá do 3 rokov veku dieťaťa. V prípade dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, teda aj s ADD alebo autizmom, je možné poberať rodičovský príspevok až do 6 rokov veku dieťaťa. Pre predĺženie vyplácania príspevku je potrebné požiadať ÚPSVaR o posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa.
Po dovŕšení 6 rokov veku dieťaťa s autizmom môže vzniknúť nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Tento príspevok je určený na pokrytie nákladov spojených s opatrovaním dieťaťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Výška príspevku závisí od stupňa postihnutia dieťaťa a príjmu rodiny. Od 1. júla 2025 sa výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP zvýši na 663,50 eur mesačne. Ak opatrujete dve a viac osôb, príspevok sa zvýši zo sumy 818, 60 eur na 882, 50 eur. O opatrovateľský príspevok môže požiadať člen rodiny dieťaťa s autizmom, najčastejšie rodičia, starí rodičia alebo súrodenci. Oprávnenou osobou je aj fyzická osoba, ktorá s dieťaťom býva a má s ním rovnaký trvalý alebo prechodný pobyt. Mesačný príjem opatrovateľa nesmie prekročiť dvojnásobok životného minima. Je dôležité vedieť, že ak autistické dieťa navštevuje sociálne zariadenie alebo špeciálnu školu, suma opatrovateľského príspevku sa znižuje.
Osobný asistent má podobnú úlohu ako opatrovník - stará sa o každodenné potreby dieťaťa s postihnutím autistického spektra od hygienických po...
tags: #patri #dieta #s #autizmom #na #zakladnu