Prvé kroky dieťaťa patria k jednej z najdôležitejších udalostí v živote každej rodiny. Obzvlášť mamičky netrpezlivo čakajú na túto udalosť a ak ich drobček začne chodiť skôr, než býva zvykom, sú na to patrične hrdé. Čo však robiť, ak dieťatko oslávilo už svoje prvé narodeniny, no ešte stále sme sa tých prvých krôčikov nedočkali? Je to problém, alebo je to normálne? Dajte tomu čas!
Ich individuálny vývin je veľmi variabilný. Hoci veľa detí začne chodiť práve vo veku 12-13 mesiacov, mnohé si tento vývojový pokrok nechávajú na neskôr. Okolo 18. mesiaca už chodia aj tie „lenivšie“ detičky, no občas sa prvý krok koná ešte o niečo neskôr. A taktiež sú drobci, ktorí svojich rodičov i okolie prekvapia prvými nesmelými krôčikmi vo veku 9-10 mesiacov.
Je veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov, kedy sa práve vaše dieťatko odváži vykročiť po vlastných. V každom prípade nezúfajte, ak sa tak nestane do jeho prvých narodenín, ešte stále má dosť času.
Dokedy čakať a kedy vyhľadať pomoc
Ako sme už spomenuli, otázka prvých krokov u detí je individuálna. Zväčša by však zdravé deti mali chodiť vo veku okolo 1,5 roka. Pokiaľ sa ani dovtedy váš drobček neodhodlá vykročiť, bolo by vhodné poradiť sa s vaším detským lekárom. Niektoré deti treba len trošku popohnať správnym spôsobom (rôznymi cvičeniami a podobne), aby sa odvážili urobiť svoje prvé kroky. Váš detský lekár môže teda navrhnúť nejaké cvičenia, alebo vás pošle k inému špecialistovi.
Omnoho dôležitejšie je monitorovať, ako sa dieťa pohybuje v každodennom živote: plazí, lezie, ťahá sa popri nábytku a postupne nabera istotu na vlastnej chôdzi. Ak sa objavia obavy alebo výrazné oneskorenie, návšteva pediatra je logickým krokom.
Pre čoho niektoré deti začínajú neskôr?
Niekedy je príčina naozaj multifaktoriálna. Niektoré deti sú pohodlnejšie a s pokrokom si dávajú na čas. Ak dieťa už dlhú dobu štvornožkuje, no ešte nechce chodiť, buďte pokojní. Takto mu spevniejú svaly a chôdza mu neskôr príde ľahšia. Inokedy dieťa býva guľatejšie a ťažšie sa mu pohybuje. Niekedy za neskorším začiatkom stojí aj predchádzajúca negatívna skúsenosť - pád, ktorý dieťa zastraší a na istý čas odradí od samostatných krôčikov.
Treba dieťa učiť chodiť?
Mnohí rodičia sa pýtajú, či treba dieťatko nejako „učiť“ a nacvičovať s ním chôdzu. Chodúľky (na kolieskach) a vedenie za rúčky sa v našich končinách prirodzene ponúkajú, no vo všeobecnosti často nepomáhajú a môžu dokonca uškodiť. Dieťa by malo samé určiť čas, kedy je pripravené vykročiť po vlastných a predtým by malo trénovať prirodzeným spôsobom - plazením, lezením či chodením popri nábytku. Chodenie naboso a s primeranou obuvou podporuje správny vývoj nožičiek.
Chodúľky sú mnoho odborníkov nevhodné, pretože zaťažujú detské kĺby a môžu viesť k nesprávnemu držaniu tela či chôdzi po špičkách. Dávajte prednosť prirodzenému vývoju a aktivite; kým dieťa štvornožkuje a skúša sa postaviť, je potrebné mu poskytnúť priestor a čas na spontánny rozvoj motoriky.
Praktické rady pre podporu samostatnej chôdze
- Nechajte dieťa loziť a plaziť,že to posilňuje chrbticu a koordináciu.
- Podporujte ho pri postupnom prechodnom pohybe popri nábytku; pomáhať mu pevnú oporu len jemne.
- Využívajte aktivity ako plávanie a hojdanie, ktoré rozvíjajú hrubú motoriku a rovnováhu.
- Vyhnite sa používaniu chodítok a pavúkov ako trvalému prostriedku na učenie chôdze.
- Pred obúvaním dieťaťa dopevnite jeho nožičky - prvé topánky by mali mať mäkkú podrážku a dostatočnú stabilitu päty; preferujte barefoot alebo tenké jemné topánky na začiatok.
- Dbajte na bezpečnosť doma: odstraňujte prekážky a rohy, zabezpečte hrany, používajte protišmykové ponožky alebo mäkké capačky.
- Ak dieťa ešte nechodí do 18 mesiacov alebo existujú ďalšie obavy (hypotónia, asymetria, bolesť), konzultujte to s pediatrom, ktorý môže odporučiť neurologické či ortopedické vyšetrenie alebo rehabilitáciu.
Ak sa objaví potreba rehabilitácie, cvičenia sú individuálne a vyžadujú spoluprácu s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Cvičenia ako plávanie, fit lopta alebo špecifické cvičenia podľa odporúčaní odborníkov môžu priniesť zlepšenie a podporiť tempo vývoja.
Keď dieťa už stojí a robí prvé kroky
Prvý krok býva často malou oslavou. Avšak niektoré deti sa neponáhľajú a potrebujú čas. Vtedy je dôležité umožniť im procvičiať chôdzu prirodzeným spôsobom a nekumulovať tlak na zvládnutie toho okamihu. Ak dieťa stojí a robí prvé kroky popri nábytku, pokračujte v podporovaní bez prehnanej manipulácie.
Na prechody z jednej polohy do druhej môžu pomôcť opory v okolí - napríklad dieťa môže držať jednu ruku rodiča alebo sa dočasne oprieť o stenu či nábytok. Dôležité je dieťa neučiť chôdzu na sily alebo neustále riadiť každý jeho krok; nechajte ho experimentovať so svojou rovnováhou.
Často kladené otázky
- Kedy začína dieťa chodiť samostatne? - Bežné rozmedzie je približne 8 až 18 mesiacov; do 18. mesiaca nie je dôvod na paniku.
- Je chodítko vhodné na nácvik chôdze? - Väčšina odborníkov, včetne detských lekárov, odporúča vyhnúť sa chodítkám a podporovať prirodzený vývoj.
- Aké fyzioterapeutické metódy môžu pomôcť pri omeškaní chôdze? - Rehabilitácia, cvičenie na fit lopte, plávanie a individuálne cvičenia podľa odporúkania pediatra.
- Ako motivovať dieťa k chôdzi? - Umožniť plazenie, prechádzky popri nábytku, používať vodidlá ako napríklad látkovú plienku pod pazuchy len ako dočasné vodítko, postupne znižovať oporu.
- Keď dieťa nechodí do 18 mesiacov, čo robiť? - Konzultujte s pediatrom, ktorý môže odporučiť ďalšie vyšetrenia alebo rehabilitáciu.
Najdôležitejšie je mať trpezlivosť a vieru v prirodzený vývoj dieťaťa. Každé dieťa sa učí chodiť iným spôsobom a v inom čase.