Nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky narodením, osvojením a udelením
Zmeny účinné od 15. júla 2026 a ich dopad na práva maloletých
Dňa 15. júla 2026 nadobudla účinnosť novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. Cieľom zmien je odbúranie administratívnej záťaže, ako aj racionalizácia procesov napríklad vo vzťahu k potomkom bývalých československých občanov. Ide o osoby, ktorých aspoň jeden z rodičov, prarodičov alebo praprarodičov bol československý štátny občan narodený na území SR. Ak požiadajú o slovenské štátne občianstvo, po novom už nemusia spĺňať podmienku pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je štandardne v trvaní 8 rokov povinný pre väčšinu žiadateľov o udelenie občianstva.
Štátne občianstvo predstavuje trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého dôsledkom je komplex vzájomných práv a povinností. Skutočnosť, že výlučným právom každého štátu je určiť okruh osôb, ktoré považuje za svojich občanov, je v súlade so zásadami medzinárodného práva. Zo zásady suverenity štátu však zároveň vyplýva, že právnou úpravou svojho štátneho občianstva nesmie porušiť právo druhých štátov.
Štátny občan Slovenskej republiky je povinný písomne oznámiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva do 90 dní od jeho nadobudnutia. Pri zasielaní poštou a podávaní na podateľni musia mať doklady vydané cudzím štátom ďalšie overenie (apostille alebo superlegalizácia), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Prijímajú oznámenia o strate štátneho občianstva dobrovoľným nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva podľa § 9 ods.
Porovnanie úprav vybraných krajín Európskej únie
Podobná situácia potom existuje v ďalších krajinách EÚ. Dánske právo a estónska, litovská a holandská úprava poskytujú príklady, kedy automatická strata štátnej príslušnosti nastáva po nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva na žiadosť alebo prejav vôle. Naopak, okolnosti získania cudzieho občianstva nemusí viesť k strate slovenského občianstva výlučne na základe domoviny inej krajiny.
Právny rámec nadobudnutia slovenského občianstva
Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno nadobudnúť niekoľkými spôsobmi - narodením, osvojením, alebo naturalizáciou. Osoba, ktorá bola k 31. voľbou sa nadobúda občianstvo SR, ak to vyslovene ustanovuje zákon o štátnom občianstve. Štátne občianstvo možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom SR a má nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR. Osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom SR podľa zákona č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky v znení zákona č. 2, alebo ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Sloveskej Federatívnej Republiky a nie je štátnym občanom SR podľa § 2, môže si zvoliť štátne občianstvo SR.
- Voľbu bolo možné vykonať do 31. decembra 1992.
- Pri nadobúdaní občianstva sú potrebné body ako totožnosť, miesto narodenia, pobyt a ďalšie skutočnosti uvedené vo vyhlásení o štátnom občianstve.
- Ako sa postupuje pri maloletom dieťaťe, ktoré nadobúda občianstvo cez rodiča s iným občianstvom, alebo pri súhlase súdu.
Dieťa nadobúda štátne občianstvo buď po rodičoch, alebo podľa súdneho rozhodnutia, ak sú pobytové a rodinné pomery upravené súdnym spôsobom. Ak súd zveril dieťa jednému z rodičov a obaja rodičia súhlasu vyjadrenia nevyslovili, dieťa nadobúda štátne občianstvo po rodičovi, ktorý je zverený.
