Vatikán/Švédsko, 31. októbra (RV) - Svätý Otec František dnes priletel do Švédska, kde absolvoval svoju 17. apoštolskú cestu. Táto návšteva mala predovšetkým ekumenický charakter a jej cieľom bolo spoločné pripomenutie si 500. výročia reformácie s predstaviteľmi Svetového luteránskeho zväzu.
Svätý Otec odletel z rímskeho letiska Fiumicino ráno o 8:20. Počas letu zaslal pozdravné telegramy prezidentom Rakúska a Nemecka. Na medzinárodnom letisku v Malmö ho privítali švédsky premiér Stefan Löfven, miestne autority, ako aj náboženskí predstavitelia Katolíckej cirkvi a Luteránskej cirkvi Švédska, vrátane členov Svetového luteránskeho zväzu.
Po súkromnom stretnutí so švédskym premiérom sa pápež presunul do druhého najstaršieho švédskeho mesta Lund. Tam sa v Lundskej katedrále začala významná ekumenická modlitba, spojená s ekumenickým programom na štadióne v Malmö. Predtým pápež František navštívil Kráľovský palác v Lunde, kde sa stretol so švédskym kráľovským párom, Carlom XVI. Gustavom a kráľovnou Silviou, ktorí ho potom sprevádzali do katedrály.
„Od konfliktu k spoločenstvu - spoločne v nádeji“
Týmto heslom nazvali organizátori historickú katolícko-luteránsku modlitbu pri príležitosti 500. výročia reformácie. Vďaka telemostu sa do modlitby mohli zapojiť aj veriaci v športovej aréne v Malmö. Program bol obohatený o hudbu pätnástich zborov z rôznych krajín.
Na úvod privítali prítomných arcibiskupka Švédskej cirkvi Antje Jeckelénová a štokholmský katolícky biskup Mons. Anders Arborelius. V angličtine sa veriacim prihovorili predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch a generálny sekretár Svetového luteránskeho zväzu Rev. Martin Junge. Modlitbu v španielčine otvoril pápež František.
Spoločné pripomenutie si 500. výročia reformácie a 50 rokov oficiálnych vzťahov medzi katolíkmi a luteránmi prebiehalo v troch kľúčových momentoch: vďakyvzdanie, pokánie a znak pokoja. Na záver si prítomní vypočuli úryvok z Jánovho evanjelia: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia: lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn, 15,1-5).
Rev. Martin Junge zdôraznil, že Ježiš nás pozýva, aby sme boli „ambasádormi zmierenia“ a budovali „mosty“, aby sme sa mohli „priblížiť, domov, kde by sme sa mohli stretnúť a stolov, kde by sme sa mohli podeliť o chlieb a víno“.
Homília Svätého Otca Františka
Pápež František sa vo svojej homílii zameral na vzťah kresťana s Ježišom ako základ jednoty medzi kresťanmi. Zdôraznil potrebu poctivo hľadieť na minulosť, uznať chyby a prosiť o odpustenie.
„Iba Boh je sudcom. Rovnako poctivo a s láskou musíme uznať, že naše rozdelenie bol vzdialené od pôvodnej intuície Božieho ľudu, ktorý prirodzene túži zostať jednotný,“ povedal pápež. Poukázal na to, že rozdelenie bolo často udržiavané „mocnými tohto sveta“ a že na oboch stranách bola „úprimná vôľa vyznávať a brániť pravú vieru“, no zároveň došlo k „uzavretiu do seba samých zo strachu alebo kvôli predsudkom“. Citoval pápeža Jána Pavla II.: „Nesmieme sa nechať viesť úmyslom povýšiť sa na sudcov histórie, ale jedine tým, aby sme lepšie pochopili udalosti a stali sa nositeľmi pravdy.“
Pápež tiež citoval spoločný dokument Luteránsko-rímskokatolíckej komisie pre jednotu z roku 2013 „Od konfliktu k spoločenstvu“ a vyzval hľadieť na dejiny „Božími očami“ a „vyrozprávať tieto dejiny iným spôsobom“.
Opakovane pripomenul Ježišove slová: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5) a v tejto súvislosti hovoril o rozdelení po roku 1517 ako o „nesmiernom prameni utrpenia a nepochopenia“. Uzniesol, že reformácia prispela k tomu, že „Sväté písmo sa stalo viac centrom života Cirkvi“. Zdôraznil význam spoločného počúvania Božieho slova ako zdroja výživy a života.
Pápež pripomenul duchovnú skúsenosť Martina Luthera a jeho otázku: „Ako môžem mať milosrdného Boha?“. Objasnil, že Luther objavil tohto Boha v Evanjeliu Ježiša Krista. V koncepte „iba z Božej milosti“ pripomenul, že Boh je vždy iniciatívny.
Na záver Svätý Otec zhrnul svoje slová do spoločnej prosby za jednotu: „Daj nám dar jednoty, aby svet uveril v silu tvojho milosrdenstva.“ Dodal, že práve milosrdenstvo je svedectvom, ktoré svet od kresťanov očakáva.
Spoločné záväzky a vyhlásenie
Po spoločnom Apoštolskom vyznaní viery sa prítomní zaviazali dodržiavať päť záväzkov: vždy začať z perspektívy jednoty, nechať sa premieňať vzájomným stretnutím, usilovať sa o viditeľnú jednotu konkrétnymi krokmi, spoločne znovuobjavovať silu evanjelia a spoločne svedčiť o Božom milosrdenstve. Každý záväzok bol symbolizovaný zapálením sviece.
Po modlitbe Otče náš udelili veriacim požehnanie luteránsky biskup Munib Younan a Svätý Otec František. V rámci stretnutia bola podpísaná Spoločná deklarácia pri príležitosti katolícko-luteránskej pripomienky reformácie.
Spoločné vyhlásenie, koncipované v piatich častiach, začína citátom z Jánovho evanjelia: „Ostaňte vo mne a ja vo vás.“ V prvej časti nazvanej „S vďačným srdcom“ vyjadruje vďačnosť Bohu za cestu dialógu a zbližovania medzi katolíkmi a evanjelikmi.
Príbeh ženy zo Somálska, ktorá utiekla do Švédska pred občianskou vojnou a neskôr konvertovala na kresťanstvo, ilustruje zložitosť islamu a jeho vplyvu v Európe. Jej skúsenosti s radikálnym islamom vo Švédsku, kde sa stretla s nenávisťou voči nemoslimom a nutnosťou žiť podľa Koránu a práva šaría, sú silným svedectvom o výzvach multikulturalizmu a integrácie.
Príbeh rodiny Samsonovcov, ktorej odobrali deti kvôli údajnému „náboženskému extrémizmu“ za zákaz mobilu a mejkapu, poukazuje na problematické aspekty švédskeho sociálneho systému a jeho prístupu k rodinným hodnotám, najmä v porovnaní s prístupom k moslimským rodinám.
Príbehy Christopera Alama, bývalého moslima, ktorý prijal kresťanstvo a dnes je evanjelizátorom, a Ameera Mayyahiho, utečenca z Iraku, ktorý našiel nový domov na Slovensku, ukazujú na rôzne cesty viery a hľadania identity v konfrontácii s islamom a jeho výzvami.
Rozhovor s Markom Riedemannom z organizácie Aid to the Church in Need (ACN) osvetľuje situáciu prenasledovaných kresťanov v moslimských krajinách a snahy o ich podporu prostredníctvom lobovania u európskych politikov. Zdôrazňuje sa dôležitosť náboženskej slobody ako základného ľudského práva a potreba, aby sa islam vysporiadal s vnútornými krízami, ako je násilie a nemožnosť konverzie.
tags: #vo #svedsku #dali #do #vychovy #katolicke