Hra je najprirodzenejšia detská činnosť. Vypĺňa obrovskú časť detského života a je pre deti nesmierne dôležitá. Prostredníctvom hry dieťa totiž získava poznatky o svete, ktorý ho obklopuje, hrou sa učí, osvojuje si nové slová, získava návyky a zručnosti. Hra poskytuje dieťaťu aj príležitosť na estetické zážitky, rozvoj citov, vnímanie krásy. Pomocou hry si dieťa rozširuje schopnosť komunikácie so svojím sociálnym prostredím.

Pozorovaním hry dieťaťa o ňom môžeme veľa zistiť. A takisto o prostredí, v ktorom vyrastá. Dieťa totiž do hry môže prenášať prvky z rodiny, správanie odpozorované od rodičov. Dôležitá je aj pre zdravý telesný vývin dieťaťa.

Hra u dojčiat
Začína sa prejavovať medzi 3. a 6. mesiacom dieťaťa a dieťa je pri hre pasívnejšie, aktivitu musí iniciovať dospelý. Pri hre sa využíva najmä vydávanie určitých zvukov, pohyb rúk, nôh, skrývanie a objavovanie známej ľudskej tváre, ktoré vzbudzuje u dieťaťa zvedavosť a radosť.

Hra u batoľaťa
Najcharakteristickejším typom hier v tomto období veku dieťaťa sú manipulačné hry, napríklad prenášanie vecí z miesta na miesto. Ďalej môžeme pozorovať napodobňovacie hry, kedy chcú deti kopírovať odpozorované obrazy zo života. Predmety, ktoré pritom často používajú majú akýsi „náhradný“ charakter, stolička je napríklad autom a podobne. V druhej polovici 2. roka sú medzi deťmi veľmi obľúbené pohybové hry – šmýkanie na šmykľavkách, preliezanie, hojdanie.

Hra u predškoláka
Deti v tomto období rady prechádzajú o individuálnych hier ku kolektívnym. V rámci tematických hier prechádzajú z tém z bežného života k motívom z rozprávok či filmov. V rámci konštruktívnych hier už dokážu namiesto jednoduchého stavania z kociek napríklad postaviť dom, hrad či pevnosť. Od záujmu o samostatnú činnosť stavania prechádzajú deti postupne k záujmu o výsledok a výtvor.

V tomto období sú medzi deťmi obzvlášť obľúbené hry na povolania. Približujú im svet dospelákov, ktorý je pre nich taký atraktívny. Napríklad hra na doktora, kuchárku, domáceho kutila či predavača je veľakrát podporovaná aj sortimentom, ktorý ponúkajú hračkárstva.

Z hľadiska psychológie spadajú tieto hry do štádia „sociodramatických hier“, kedy deti vstupujú do rolí a predstierajú, že sú niekto iný. Tento typ hier sa u detí prejavuje zväčša od 5.roku života a je možné pri nich sledovať aj rozdiel správania podľa pohlavia dieťaťa. Chlapci sú v hre väčšinou dominantnejší, agresívnejší, veľa skúmajú. Pri dievčenských hrách zasa môžeme sledovať väčšiu dávku empatie, submisivity či sebakontroly. Aj tu sa však samozrejme môžeme stretnúť s množstvom výnimiek.

Či už sa vaše dieťa hrá s autíčkami alebo je vášnivým staviteľom, stará sa o bábiky alebo vyvádza na preliezkach, hru treba podporovať. Naše deti sa pri nej učia tou najnenásilnejšou a najzaujímavejšou formou a stávajú sa z nich pri nej múdrejšie, skúsenejšie a šikovnejšie bytosti.