Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre Lancet pracovali, na tlačovej konferencii v januári 2016 povedal: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. ... Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce. Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Zásadný vplyv takýchto zmien je možné dosiahnuť, keď sa tieto zmeny udejú naraz. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Netýka sa to toho, či vyhrá jedna skupina ľudí alebo druhá. Netýka sa to toho, čo sa ľuďom zdá príjemné alebo moderné. Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.“
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
Materské mlieko je tekuté zlato aj po prvom či treťom roku života
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje.
Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa." Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje.
V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka.
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Existujú štúdie, ktoré skúmali imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami:
- Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation. Acta Paediatr Scand, 72:461-462.
- Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation. The Journal of Pediatrics, 100(4):563-567.
- Goldman AS. The immune system of human milk: antimicrobial, antiinflammatory and immunomodulating properties [review]. Pediatric Infect Dis J. 1993;12:664 -672.
- Hanson LA. Breastfeeding provides passive and likely long-lasting active immunity Ann Allergy Asthma Immunol. 1999;82:478] [review]. A pôvodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol. 1998;81:523 -533.
- Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl. 1999;88:42 -46.
- Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol. 2001;12(suppl 14):15 -19.
- Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.
Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým.
V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.
Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia.
Oligosacharidy (HMO)
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku.
Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií.
Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku.
Jedinečné proteíny v materskom mlieku počas celého obdobia dojčenia
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať.
Materské mlieko - dodáva kmeňové bunky s každým jedným dojčením až do samoodstavenia
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela.
Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie.
Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity.
Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou.
V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu.
Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha
Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest
V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať.
Dojčené deti - vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie, dobré správanie
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba.
Dojčenie nie je intímne, nevyžaduje si diskrétnosť, je to forma starostlivosti o dieťa.
Heslom tohtoročného Svetového týždňa dojčenia bolo Spoločne chránime dojčenie. Hlavne pred nesprávnymi a protichodnými informáciami, ktoré väčšina ľudí považuje za správne. Ľudia ich opakujú bez ohľadu na to, že ženy v dôsledku týchto dezinformácií nedojčia a sú z dojčenia sklamané.
Na Slovensku je dojčených zhruba polovica bábätiek vo veku šesť mesiacov, čo naše úrady považujú vcelku za úspech. Pozrime sa, čo je za týmto číslom. To percento žien, ktoré vo veku 6 mesiacov dojčia, tvoria zväčša ženy, ktoré si dojčenie doslova vybojovali. Mnohé sa natrápili, museli prekonať zlý začiatok, keď im nebolo umožnené mať bábätko pri sebe alebo ich dieťa dostalo už v prvých dňoch umelé mlieko, fľašku, cumlík či klobúčik, nebolo im ukázané iné východisko. Čo je horšie: tie ostatné ženy, ktoré v 6 mesiacoch nedojčia, sú ženy, ktorým nikto nepomohol, a ktoré tieto problémy nedokázali prekonať. V dôsledku toho sú z dojčenia sklamané a traumatizované.
Dojčenie ženy zaskočí. Myslia si, že bude po pôrode automatické, že im v pôrodnici pomôžu. Narazia ale na chaos, nejednotnosť a zmätok v informáciách. Narazia na to, aké náročné môže byť starať sa zrazu o bábätko, pretože to predtým nikdy nezažili ani nevideli. Nevedia sa zorientovať, čo majú alebo nemajú robiť, čo dojčeniu pomáha a čo spôsobuje problémy. Netušia napríklad, že pre úspech v dojčení môže byť rozhodujúce to, že bábätko budú mať v kontakte koža na kožu namiesto v zavinovačke.
Začalo sa viac hovoriť o význame kontaktu koža na kožu po pôrode, aj v ďalších dňoch. Stále viac žien vie, že bábätká sa potrebujú dojčiť kedykoľvek podľa potrieb. Že dojčenie nie je „dávka mlieka“ a že nemá trvať určitý počet minút. Že ak sa chce bábätko dojčiť každú chvíľu alebo neustále, je to normálne, neznamená to, že žena má nedostatočnú tvorbu mlieka. Že bábätko nie je potrebné vážiť pred dojčením a po ňom, pretože pozorovaním dojčenia a pauzy v pohybe brady je možné spoľahlivo zistiť, či získava z prsníka mlieko.
Pred pandémiou sa vyskytlo viacero prípadov, keď dojčiace mamičky boli upozorňované na nevhodnosť dojčenia na verejnosti, ochranka ich vykazovala z banky, reštaurácie. Ženy, ktoré sa starajú o deti, nemôžu sedieť zavreté doma. Mnohé navyše majú okrem bábätka aj staršie deti, s ktorými potrebujú ísť von. Starostlivosť o dojčené dieťa nemôžu nechať za dverami svojho bytu a vypnúť ju v momente, keď vyjdú z domu. Dojčenie je totiž forma starostlivosti o deti, nielen kŕmenie. A tá prebieha neustále, pretože dojčenie napĺňa rozmanité naliehavé potreby dieťaťa: Pomáha zvládať stresové a neznáme situácie, upokojuje, uspáva, dodáva istotu, prináša fyzický kontakt s matkou, pôsobí na rozvoj mozgu, reguluje dýchanie či telesnú teplotu. Dojčenie teda nie je ekvivalent jedenia - nejde o to, že matka mala vonku dieťaťu zobrať čaj či rožok. Dojčenie má množstvo ďalších funkcií, ktoré sú dôležité, nedajú sa odložiť na neskôr, sú aktuálne práve v danom okamihu, kdekoľvek sa matka s dieťaťom nachádza. Ženy nechodia dojčiť von preto, aby dojčenie niekomu predvádzali. Ženy jednoducho chodia von a ide s nimi aj ich dojčené dieťa a ony sa oň starajú dojčením. Nemajú záujem, aby sa niekto na ne pozeral či si ich všímal. Dojčenie nie je intímne, nevyžaduje si diskrétnosť, nedá sa porovnávať s chodením na záchod, intímnym kontaktom partnerov či obnažovaním sa. Dojčenie je zabehnutý spôsob, ako matka s dieťaťom funguje z hľadiska napĺňania jeho rozmanitých potrieb.
Pre naše staré mamy bolo dojčenie prirodzenou súčasťou života. Dojčilo sa dlho, niekedy i šesťročné deti. Ako to, že sme sa dnes dostali až do situácie, keď niekedy samotní lekári spochybňujú dojčenie už po spomínaných šiestich, resp. dvoch rokoch?
Žijeme v kultúre, kde je normou kŕmenie umelým mliekom - aj keď si to neradi pripúšťame. A to sa prejavuje aj tak, že ľudia netušia, aká je normálna dĺžka dojčenia a kedy deti prestávajú potrebovať dojčenie a odstavujú sa. Väčšinou si ľudia myslia, že dojčenie má význam do nejakých 6 mesiacov, potom sa o ňom začne hovoriť ako o nepotrebnom.
Existuje totiž nesprávna myšlienka, že z dojčenia sa postupne po 6 mesiacoch prechádza na umelé mlieko. Je paradoxom, že aj vysoké percento dojčených detí okolo 6 mesiacov či jedného roku začne dostávať fľašu s umelým mliekom, hoci dovtedy boli dojčené. Fľaška s umelým mliekom sa často používa ako spôsob ako ukončiť dojčenie. A prekvapivo za investíciu do zdravia dieťaťa sa považuje to, že mu rodičia doprajú umelé mlieko.
Dojčenie má význam v každom veku. Pomerne univerzálne si ľudia myslia, že dieťa vo veku jedného či dvoch rokov potrebuje pre svoj rast mlieko (rozumej umelé), ale ak dieťa získava v tomto istom veku materské mlieko, tak je to spochybňované. Ľudia majú pocit, že dojčenie dieťaťu v tomto veku už nič nedáva, že materské mlieko stráca svoju výživovú hodnotu.
Je veľmi časté, že ľudia od nás v našej online poradni požadujú dôkazy, že dojčenie batoliat má význam, dokonca sa zvyknú pýtať, či dieťaťu neškodí. Význam dojčenia sa nijako s narastajúcim vekom dieťaťa neznižuje. Prečo by sa mal? Materské mlieko sa zrazu nezmení na vodu. Materské mlieko počas celého obdobia stále obsahuje tisícky, naozaj tisícky, jedinečných látok, ktoré sú dôležité z hľadiska výživy, rastu, rozvoja mozgu či imunity. Každá kvapka mlieka sa počíta, každé jedno nadojčenie je dôležité.
A to nie je všetko, dojčenie ako také, bez ohľadu na materské mlieko, má obrovský význam - z hľadiska rozvoja vzťahu s matkou, získavania sociálnych zručností, pocitu istoty, dôvery, bezpečia, upokojovania či zvládania náročných situácií. A tiež z hľadiska zaspávania a spánku.
Dojčenie sa často označuje za vinníka rôznych ťažkostí, napríklad ak má dieťa problémy s výslovnosťou, zubné kazy a podobne. Pretože podpora dojčenia a pochopenie dojčenia sú len teoretické. Keď dôjde na lámanie chleba, skutočné porozumenie dojčenia chýba.
Prejavuje sa to tak, že dojčenie sa ospevuje len dovtedy, kým funguje samo od seba a kým preň netreba nič spraviť. Vníma sa tiež ako otázka šťastnej náhody - buď žena má to šťastie, že sa jej podarí dojčiť alebo nemá. A následne má dojčenie podporu len vtedy, ak ide o „štandardnú situáciu“: len malé bábätko, ale nie staršie dieťa; len zdravé bábätko, nie choré; len zdravá matka, nie chorá; len dieťa, ktoré nemá v žiadnej oblasti nejaký problém. A hneď, ako sa objaví niečo neštandardné, dojčenie podporu stráca. Namiesto hľadania riešenia sa označí pomoc s dojčením za „extrémizmus“ a ako riešenie je ponúkané ukončenie dojčenia. Kazia sa dieťaťu zuby? Odstaviť. Matka je unavená a vyčerpaná? Odstaviť. Dieťa sa v noci budí? Odstaviť. Dieťa má zlú výslovnosť? Odstaviť. Dieťa nechce jesť? Odstaviť. Nevyhovuje niekomu správanie dieťaťa? Odstaviť.
Práve preto máme v MAMILE medicínsky tím expertov skladajúci sa z lekárov a lekárok a iných odborníkov a odborníčok, aby sme mohli poskytovať odborné a kvalifikované poradenstvo aj v situáciách, keď si dojčiaca žena či dojčené dieťa vyžadujú medicínsku pomoc. Lebo na dojčení naozaj záleží.
Zmena by mohla reálne nastať, ak by štát začal investovať do dojčenia a začal by sa orientovať na praktické informácie, ktoré ženám pomáhajú. Pretože zatiaľ MAMILA supluje úlohu štátu a z vlastných zdrojov financuje vzdelávanie lekárov, zdravotníkov, laktačných poradkýň a iných odborníkov. Investícia do dojčenia by sa vrátila všetkým. World Bank Group vypočítala, že každé euro, ktoré by sa investovalo do dojčenia, by sa štátu na zlepšení zdravia obyvateľstva vrátilo 35-krát.
My v MAMILE realizujeme podporu dojčenia a pomoc vďaka drobným finančným darom ľudí, ktorým sme s dojčením pomohli. Je tu ale pomerne veľká skupina žien, ktoré svoje deti z rôznych príčin nedojčili a na reči o prínosoch dojčenia sú takmer alergické. Dojčenie sa podľa nich preceňuje. „Aj my sme vyrástli na umelom mlieku a tu sme,“ je argument. Ženy vnímajú dojčenie ako niečo mimoriadne dôležité. A preto, ak nedojčia, tak je to nesmierne citlivá, emóciami nabitá téma a potenciálne traumatizujúca skúsenosť.
Tieto ženy vidia a zažívajú obrovský rozpor medzi tým, ako sa na dojčenie tešili, považovali ho za automatické, a tým, s čím sa stretli v prvých dňoch po pôrode a nakoniec nedojčili. Ony narazili na neprekonateľné prekážky, ktoré súčasná spoločnosť a zdravotný systém dojčeniu kladú, a nik im nepomohol. Ani im nik nevysvetlil, čo sa im vlastne stalo: Dojčenie ich bolelo. Bábätko neutíšiteľne plakalo. Nepriberalo. Neprisávalo sa. Dojčenie sa pre ne stalo utrpením a bezvýchodiskovou situáciou, pretože neprišlo vykúpenie v podobe vyriešenia problémov. A preto sa im jedinou úľavou stalo zmierenie sa s tým, že dojčiť prestanú, hoci v skutočnosti chceli.
Aby to celé zvládli, musia si povedať, že sa vlastne nič nestalo a že ony „dojčiť nemohli“. Je zaujímavé, že väčšina žien uzavrie nedojčenie sebaobviňovaním „nemohla som dojčiť“, namiesto toho, aby vinníka hľadali v zdravotnom systéme, v nepodpore dojčenia, propagácii umelého mlieka a nedostatočnej legislatíve. Nedojčiace ženy sú obeťou systému, v ktorom zlyháva pomoc s dojčením, a ich hlas zostáva nevypočutý. Nie je pre ne vytvorený žiadny systém psychologickej pomoci, aby pochopili, že ony nie sú na vine, že im niekto mal podať pomocnú ruku, no nestalo sa tak.
Ešte sa vráťme k trhu. Aj vy máte na webe MAMILY viacero článkov a štatistík, podľa ktorých čím menej reklamy na umelé mlieka či pomôcky, tým viac dojčených detí. Je to jednoduché - firmy investujú do reklamy preto, že funguje. Firmy vyrábajúce umelé mlieko majú celé marketingové oddelenia, ktoré nerobia nič iné než pripravujú reklamu. Ich jedinou náplňou je propagácia umelého mlieka. Marketing je spôsob, akým sa výrobky predávajú, a firmy to vedia, inak by to nerobili. Ľudia toto radi popierajú a tvrdia, že ich reklama neovplyvňuje. A pritom reklama na umelé mlieko je ešte účinnejšia ako reklama na iné výrobky. Zasahuje rodiny v kritickom období života, keď im ho ponúka ako riešenie všetkých ich problémov. Rodičia malého bábätka sú vyčerpaní, nevyspatí, zúfalí a majú strach o prospievanie dieťaťa. Reklama na umelé mlieko im ponúka okamžité riešenie - výrobok, na ktorom bude ich dieťa dlhodobo a výlučne závislé. A to, že funguje, vidno na tom, že ľudia mnoho predstáv o dojčení odvodzujú od kŕmenia umelým mliekom.
Okolo 50 % žien, ktoré pôvodne chceli dojčiť, dá umelé mlieko už v pôrodnici. „Ale veď bábätko plakalo od hladu, čo iné mali urobiť?“, je argument. A to je presne dôkaz, že reklama funguje: Umelé mlieko ako riešenie problémov s dojčením je v dôsledku reklamy podvedome automaticky v hlavách ľudí, a ani si nevedia predstaviť, čo iné sa vlastne malo stať.
Ako sa dá reklamám brániť? MAMILA je organizácia, ktorá si dala za cieľ pomáhať pri dojčení a prinášať vedecké a overené informácie o dojčení na základe najnovších štúdií. Riešenie vidíme aj v tom, že ponúkame vzdelávanie pre lekárov, zdravotníkov, psychológov, pôrodné asistentky a ďalších odborníkov. Doterajší postoj veľmi často podporuje dojčenie len naoko. Otázka, ktorú sa zdravotníci musia začať pýtať, znie: „Čo môžem urobiť pre zachovanie dojčenia?“ Lebo dojčenie stojí za to, aby sme hľadali riešenia.
Máme v pláne pomáhať pri vytváraní podmienok pre úspešné dojčenie v pôrodniciach prostredníctvom monitorovania dodržiavania 10 zásad pre podporu dojčenia, ktoré v programe Nemocnice priateľské k deťom (Baby-friendly Hospital Initiative) zaviedol UNICEF. Pre tento projekt máme dostatok expertov, potrebujeme finančnú podporu pre realizáciu. Okrem toho pripravujeme pre verejnosť ďalšie materiály o dojčení a zdravej výžive pre deti, výchove dojčených detí či kurzy pre budúce profesionálne laktačné poradkyne a poradcov. Veríme, že do budúcnosti sa bude zvyšovať počet dlhodobo dojčených detí a žien, ktoré majú s dojčením pozitívnu skúsenosť.
Vo svete trendy v dojčení do veľkej miery negatívne určujú USA, odkiaľ prichádza množstvo rád a výrobkov, ktoré stotožňujú dojčenie s kŕmením odstriekaným materským mliekom z fľašky, propagujú odsávačky či iné výrobky, ktoré zdanlivo podporujú dojčenie. A dojčenie do budúcnosti ovplyvňuje aj mechanizácia dojčenia - rozličné appky, ktoré vracajú rodičov o 50 rokov nazad. Tým, že dávajú rodičom za úlohu získavať dáta o tom, ako dlho sa bábätko dojčilo, spalo, koľko vypilo a kedy, ako dlho vydržalo medzi dojčeniami, koľko vážilo, priberalo a kedy cikalo či kakalo. Tým odvádzajú pozornosť od sledovania správania bábätka a interpretovania jeho signálov záujmu o dojčenie či signálov, ktoré poukazujú na potrebu bábätka ísť spať.
Materské mlieko je tou najlepšou stravou, ktorú môžete v prvých mesiacoch dať svojmu bábätku. Úspešne začať a ďalej bez ťažkostí dojčiť však nie je úplnou samozrejmosťou. Dojčenie poskytuje dieťatku mnoho výhod. Význam dojčenia pre bábätku tu však nekončí. Materské mlieko je svojím zložením optimálne prispôsobené potrebám vášho bábätka. Poskytuje mu všetky zložky na jeho výživu a pokrytie dostatočnej hydratácie. Nájdeme v ňom dostatok základných makroživín, ako sú cukry, tuky, všetky zložky bielkovín, ale aj všetky potrebné mikroživiny, vrátane minerálov a vitamínov. Aby mohla maminka všetky tieto živiny dieťatku poskytnúť, musí mať pestrú vyváženú stravu a dostatočný príjem tekutín.
Malé bábätko sa rodí s nezrelým imunitným systémom, ktorý u neho dozrieva až neskôr. Maminka môže tento proces podporiť práve dojčením. V prvým mesiacoch života mu vo forme materského mlieka podáva potrebné protilátky a zároveň podporuje dozrievanie jeho vlastnej imunity. Materské mlieko obsahuje aj oligosacharidy, ktoré sú známe prebiotickými účinkami. Dojčené bábätká majú v porovnaní s deťmi kŕmenými dojčenským mliekom menej tráviacich ťažkostí. Dojčenie má na dieťatko aj dlhodobý pozitívny efekt na zdravie. Ukazuje sa, že dojčené deti mávajú nižšie riziko rozvoja alergií, cukrovky, celiakie, dokonca aj určitých typov leukémie.
Z dojčenia však nezískava len dieťatko, ale aj maminka. Skorý začiatok dojčenia po pôrode urýchli proces zavinovania maternice. Návrat maternice do jej pôvodnej veľkosti majú na svedomí hormóny, napríklad oxytocín, ktorý sa vo zvýšenej miere uvoľňuje práve pri dojčení. Dojčenie má však aj dlhodobý priaznivý vplyv na zdravie matky.
Zdravotné benefity nie sú však to jediné, čo oceníte. Materské mlieko máte vždy dostupné v správnej teplote. Na tvorbu materského mlieka investujete iba do vlastnej vyváženej stravy a dostatočného príjmu tekutín. Na druhej strane, dojčenské mlieko nestojí zanedbateľnú sumu a popri nákladoch na plienky tvorí významnú časť rodinného rozpočtu. V súčasnej dobe je dôležitý aj ekologický aspekt dojčenia.
Takmer každá žena je schopná svoje dieťatko dojčiť. Po pôrode sú prsníky pripravené začať tvoriť dostatok materského mlieka, ale na spustenie tohto procesu je nutné dieťatko včas a často prikladať. Vďaka zavedeniu rooming-in v pôrodniciach, môže maminka bábätko prikladať často a dojčiť ho hocikedy, keď o to prejaví záujem. Čím častejšie a silnejšie bábätko saje, tým viac materského mlieka sa tvorí. Počet dojčení by sa mal odvíjať od potrieb bábätka a nepodriaďovať sa žiadnym obmedzeniam či striktnému rozvrhu. V prvých týždňoch života sa bábätko dojčí veľmi často, zväčša v časových rozostupoch 2 až 3 hodiny. Bábätko dojčite aj v noci a to na začiatku v podobných intervaloch ako cez deň. Pokiaľ potrebujete množstvo mlieka zvýšiť, sústreďte sa najmä na časté nočné prikladanie.
Úspech dojčenia závisí aj od správnej polohy bábätka. Počas dojčenia sa o prsníky vhodne starajte. Po každom dojčení ošetrite bradavky ochranným krémom na bradavky, aby ste predišli ich poškodeniu a silnému podráždeniu. Avšak, azda najdôležitejšou časťou úspešného dojčenia je nastavenie maminky. Dôverujte svojmu telu. Dokáže vytvoriť dostatok mlieka pre vaše bábätko a celé dojčenie pôjde po istom čase hladko. Zbytočný stres, napätie, ako aj nedostatok spánku sa môže prejaviť na tvorbe a množstve mlieka. To najlepšie, čo môžete na začiatku dojčenia urobiť, je časté prikladanie bábätka k prsníku.
Mnohé ťažkosti pri dojčení spôsobuje dojčenie v nesprávnej polohe alebo nedostatočné prisatie bábätka. Správna technika dojčenia zabráni nesprávnemu prisatiu, bolestiam vášho chrbta, či poraneniu bradaviek. Pri dojčení záleží aj na dĺžke satia z jedného prsníka. Materské mlieko sa totiž uvoľňuje po častiach. Na začiatku bábätko pije predné mlieko, ktoré je bohaté na vodu a tekutiny. Až neskôr sa z prsníka začne uvoľňovať zadné mlieko, ktoré má vyšší obsah tukov a je pre dieťatko sýtejšie. Pokiaľ žena počas dojčenia vymení prsníky príliš skoro, môže bábätko rýchlo cítiť hlad opäť. K ťažkostiam vedie aj zanedbanie prvotných príznakov bolesti bradaviek alebo prsníkov. Každý pocit nepohodlia sa snažte čím skôr riešiť. Pokiaľ začnete pociťovať bolesť bradaviek pri dojčení, skontrolujte, či sa vám nezačínajú tvoriť na bradavkách trhlinky. Tie bývajú veľmi bolestivé a môžu krvácať, čo ďalšie dojčenie zbytočne skomplikuje. Dávajte pozor na množstvo mlieka, najmä či sa vám nezačína tvoriť v prsníku hrča. Stavte na kvalitné prsné vložky a ochranné krémy na bradavky.
Dojčenie je spôsob stravovania tých najzraniteľnejších človiečikov na svete. Takmer čokoľvek, čo dojčiaca žena zje, vypije alebo v inej forme príjme do svojho tela sa v nejakej forme prejaví v zložení materského mlieka. Každá maminka by sa preto mala za každú cenu vyhnúť prijímaniu pre bábätko škodlivých látok. Pokiaľ žene samotnej chýbajú určité živiny, môže to ovplyvniť množstvo produkovaného mlieka. Na začiatku dojčenia preto dbajte na správny príjem železa a vitamínov skupiny B, ktoré môžu z dôvodu straty krvi po pôrode v tele chýbať. Zdravú stravu preto podporte potravinami ako je ovos a iné celozrnné potraviny, tmavú listovú zeleninu, kvasnice, orechy, semená, mrkvu, cviklu a iné vhodné druhy ovocia a zeleniny. Na doplnenie tekutín môžete staviť na čaj na dojčenie, ktorý obsahuje aj vhodné bylinky podporujúce tvorbu mlieka.
Každá budúca maminka by sa mala pripraviť aj na fakt, že dojčenie je síce úplne prirodzené, ale nemusí ísť hneď ľahko a hladko. Na začiatku dojčenia bývajú ťažkosti bežné, ale správnym prístupom sa dajú zvládnuť. U väčšiny žien sa po stimulácii bradavky vztýčia a bábätko sa na ne môže bez ťažkostí prisať. Lenže, isté percento žien má aj napriek tomu bradavky stále ploché, alebo dokonca vpadnuté. V takomto prípade môžete bábätku pomôcť pomocou silikónového klobúčika, prípadne povytiahnuť bradavky podtlakom pomocou korektora bradaviek.
Bábätko pri dojčení saje dosť prekvapujúcou silou, na čo bradavky nie sú zo začiatku prispôsobené. Môže sa preto stať, že dôjde k ich poraneniu, až vytvoreniu trhliniek. Tie sú samozrejme, bolestivé, nepríjemné a môžu až krvácať. Ešte pred pôrodom začnite bradavky ošetrovať ochranným krémom na bradavky a s jeho aplikáciou pokračujte aj neskôr po každom dojčení. Dbajte na správne prisatie dieťatka a vhodnú polohu dojčenia.
Mnohé čerstvé maminky sa obávajú toho, či majú pre svoje bábätko dostatok mlieka. Vo väčšine prípadov sú tieto obavy bezdôvodné a maminku zbytočne stresujú. Tvorba mlieka je zo začiatku slabšia a naplno sa spustí až po niekoľkých dňoch od pôrodu. Podporiť ju môžete dostatočným príjmom tekutín, jedla a oddychom. Vo výnimočných prípadoch však skutočne môže dôjsť k zníženej tvorbe mlieka, čo spozorujete tým, že bábätko má málo pocikaných plienok za deň. Pokiaľ máte obavy, radšej sa poraďte s odborníkom, ako sa doma zbytočne sama trápiť obavami.
Samovoľný únik mlieka je na začiatku dojčenia úplne bežný a niekedy pretrváva aj počas celého obdobia dojčenia. Pomôžete si pravidelným používaním kvalitných vložiek do podprsenky, ktoré vaše prsia aj oblečenie udržia v suchu. I keď v prvých dňoch dojčenia budete skôr bojovať s pocitom nedostatku mlieka, neskôr sa tvorba mlieka rozbehne a môžete zažiť práve opačný stav a to, že mlieka budete mať zrazu príliš veľa. Riešením je časté dojčenie bábätka, pričom dieťatko necháte vypiť čo najviac mlieka z obidvoch prsníkov. Ak sú pocity v prsníkoch nepríjemné až bolestivé, časť mlieka po dojčení odstriekajte. Odstraňujte však ale len časť mlieka, pokým nepríjemné pocity poľavia.
Maminky sa často obávajú toho, že ich dieťatko slabo priberá. Každú takúto pochybnosť preberte s vaším pediatrom a dohodnite sa na ďalšom postupe. Dojčenie je pre dieťatko to najlepšie, zbytočne ho neprikrmujte dojčenským mliekom bez výslovného odporučenia od pediatra dieťatka. Detičky totiž nepriberajú a nerastú stále rovnakým tempom, ale môžu nastať obdobia, kedy dieťatko priberá pomalšie. Nemusí to ešte naznačovať jeho slabé prospievanie.
Existuje viacero liekov, pri ktorých je vyslovene zakázané dojčiť dieťatko. Našťastie, týchto liekov nie je veľa a bežných liekov sa to takmer netýka. Aj keď v minulosti panoval názor, že ďalšie tehotenstvo je pádny dôvod na okamžité odstavenie bábätka, dnes to už neplatí.
Odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti správnej výživy dojčiat vydali odporúčania ohľadom potrebnej dĺžky dojčenia detí. Podľa nich by bábätká do veku 6 mesiacov mali prijímať jedine materské mlieko. Od veku 6 mesiacov postupne dieťatku zavádzame prvé príkrmy, ale v dojčení by mala maminka pokračovať ďalej a to až do veku 2 rokov.
tags: #dieta #z #ded #pripravene #n #zivt