Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará.
Nadviazanie bezpečného puta medzi dieťaťom a jeho primárnou opatroujúcou osobou, zvyčajne matkou, hlboko ovplyvňuje celkový život človeka, nielen v detskom veku, ale aj v dospelosti. John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý na rozdiel od iných zástancov tohto psychologického smeru neskúmal detstvo retrospektívne prostredníctvom výpovedí dospelých osôb. Realizoval klinické pozorovania detí s cieľom odhaliť psychologické a patopsychologické dôsledky straty materskej postavy v rannom detstve. Bowlby na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
Potreba utvárania vzťahovej väzby sa zvyšuje okolo 2.-3. mesiaca a do pol roka až roka je vzťahová väzba úplne vyvinutá. Dieťa inštinktívne a vedome vyhľadáva spoločnosť osoby, na ktorú je naviazaná a má s ňou vytvorenú vzťahovú väzbu. Táto väzba je často označovaná aj ako pripútavanie. Vrcholí okolo 8. - 9. mesiaca, kedy sa dieťa začína pohybovať. Plazením a lezením je schopné vzdialiť sa od vzťahovej osoby a následne cíti úzkosť z vzdialenosti a opustenia. Dieťa si začína uvedomovať, že konkrétna osoba napĺňa jeho potreby a bez jej blízkosti sa cíti ohrozené. Vzťahovú osobu považuje za svoju bezpečnú základňu. V tomto období môžeme hovoriť aj o prvej separačnej úzkosti, ktorá sa zvykne objaviť ešte okolo 1,5 roku. Ak dieťa nenaviaže vzťahovú väzbu do 2 rokov svojho života, v budúcnosti je to preň už veľmi ťažké.
Typy vzťahových väzieb
Ako bolo vyššie spomenuté, poznáme 4 typy vzťahovej väzby. Bezpečná vzťahová väzba je istou väzbou, práve tento typ väzby je zdravý pre vývin dieťaťa v kladnom smere. Ďalšie tri typy väzby radíme medzi neisté.
Bezpečná vzťahová väzba
Na to, aby sa u dieťaťa mohla vytvoriť bezpečná vzťahová väzba, musí primárna opatrojúca osoba spĺňať dve hlavné požiadavky smerom k dieťaťu. Sú nimi stálosť a spoľahlivosť. Stálosť znamená, že o dieťa sa stará vždy jedna a tá istá osoba, na ktorú sa dieťa môže naviazať. Spoľahlivosť znamená, že sa o dieťa stará stále rovnakým spôsobom a na jeho signály reaguje vždy rovnako. Ak dieťa plače, zakaždým ho príde utíšiť a upokojiť.
Deti s bezpečnou vzťahovou väzbou bývajú zvyčajne veselé, spolupracujú, sú kreatívne, obľúbené a schopné sa prispôsobiť. Deti, ktoré vykazujú bezpečnú vzťahovú väzbu k svojej primárnej osobe a majú naplnené svoje biologické a duševné potreby, sú schopné bezpečne preskúmavať svet. Výskumy potvrdili, že bezpečná vzťahová väzba zohráva kľúčovú úlohu v oblasti duševného zdravia jedinca, taktiež zdravého emocionálneho vývinu, priaznivo pôsobí na rozvoj inteligencie a vedie k samostatnosti.
Príklad správania dieťaťa: Dieťa s istou vzťahovou väzbou je zjavne znepokojené v prípade, keď mama odchádza. Keď sa vráti, je spokojné a ponáhľa sa ju privítať.
Neisté typy vzťahovej väzby
Poznáme tri typy neistej vzťahovej väzby:
Úzkostno-ambivalentná vzťahová väzba
Hlavným znakom daného typu väzby je nestálosť. Je to neistý typ väzby, pri ktorom matka raz reaguje na plač dieťaťa upokojovaním a inokedy nevšímavosťou alebo hnevom. Dieťa má tým pádom strach z odlúčenia, neustále chce byť v jej prítomnosti a len zriedkavo sa rozhodne skúmať okolie. Deti s daným typom väzby sa javia okoliu akoby boli neustále v napätí, impulzívne, s nízkou frustračnou toleranciou alebo vykazujú známky pasivity či bezmocnosti. V konfliktných situáciách sa prejavujú verbálnou agresiou.
Príklad správania dieťaťa: Akonáhle mama odíde z miestnosti, dieťa je veľmi rozrušené. Keď sa matka vráti, dieťa reaguje rozporuplne - je spokojné, ale zároveň sa na mamu hnevá. Trvá dlhší čas, pokým sa upokojí.
Vyhýbavá vzťahová väzba
Spomínaná väzba je následkom odmietania zo strany matky, či dôvernej osoby. Dieťa bolo často odmietané, zanedbávané, týrané, či dokonca opustené. John Bowlby zo svojich terapeutických skúseností tvrdí, že takýto typ väzby mnohokrát predurčuje dieťa pre delikventné alebo nutkavé správanie, disociačnú poruchu identity a iné poruchy správania. Deti s vyhýbavou väzbou majú izolované afekty, sklony k nepriateľskému správaniu, preukazujú antisociálne prvky v správaní a nadmerne túžia po sebauznaní.
Príklad správania dieťaťa: Akonáhle mama opustí miestnosť, dieťa sa správa, akoby sa nič nestalo. Po jej návrate ostáva chladné, mamu ignoruje a pokračuje v hraní. Ale ide o predstieranú fasádu. V skutočnosti dieťa nie je pokojné a ani spokojné. Výskumníci zistili, že tieto deti majú rovnako zrýchlený tep ako tie, ktoré sa prejavujú veľkým rozrušením.
Dezorganizovaná vzťahová väzba
Tento typ väzby vzniká, ak dôverná osoba ohrozuje dieťa. Dieťa môže byť fyzicky alebo psychicky týrané, a preto nevie, ako má na osobu, ktorá je jeho opatrovníkom, reagovať. Takisto to však môže byť dieťa, ktorého vzťahová osoba trpí napríklad duševnou poruchou, alebo máva nepredvídateľné záchvaty hnevu a mätúce výbuchy zlosti. V dezorganizovanej väzbe je dieťa priamo ohrozené. Rovnaký typ dezorganizovanej väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Keďže jej nevedia pomôcť a vnímajú, že na živote je ohrozená ich opatrovnícka osoba, nedokáže pre ne predstavovať bezpečnú základňu. Deti v spoločnosti vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Naučili sa, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. So svojím strachom sú aj v prítomnosti inej osoby samé. Neskoršie sa snažia rodičmi manipulovať a mať všetko pod kontrolou.
Význam bezpečnej vzťahovej väzby pre budúcnosť
K vytvoreniu bezpečnej vzťahovej väzby u dieťaťa je nevyhnutné zabezpečiť mu už od narodenia také podmienky, ktoré napĺňajú primárne potreby istoty a bezpečia. Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie. Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Výskumy životných udalostí v rannom detstve potvrdili existenciu určitých protektívnych faktorov v súvislosti s duševnými poruchami. Poukázali na skutočnosť, že stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou.
Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Z toho vyplýva, že bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin. Psycho-neuro-biologický model vývinu vyššie uvedenú skutočnosť vysvetľuje tým, že existuje priamy vzťah medzi bezpečnou väzbou, vývinom mozgu a psychickým zdravím dieťaťa. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života, má významný vplyv na dozrievanie mozgu. V tomto období sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládať stres počas celého života (tzv. kontrolný systém). Po druhé, je to obdobie, kedy je mozog plastický a citlivý na vplyvy zo sociálneho prostredia. Z toho vyplýva, že rodič, ktorý reaguje citlivo a primerane na všetky potreby dieťaťa, vytvára prostredie, ktoré uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa s bezpečnou väzbou bude teda schopné efektívne regulovať svoje správanie v rôznych stresových situáciách, čo je nevyhnutné pre jeho zdravý sociálny a emocionálny vývin.
Bezpečná vzťahová väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch. Bezpečná väzba vedie k tomu, že dieťa bude nezávislé a schopné vytvárať primerané vzťahy. Bezpečne pripútané deti majú lepšiu schopnosť odolať tlaku zo strany rovesníkov. Primerane uspokojená potreba väzby posilňuje sebadôveru a sebakontrolu a predstavuje základňu pre rozvoj schopnosti empatie. Deti s istou väzbou majú v predškolskom veku lepšiu schopnosť empatie. Dokážu sa lepšie vcítiť do myšlienok a pocitov svojich kamarátov. Na druhej strane dokážu sa lepšie vcítiť aj do úmyslov a potrieb matky a to im umožňuje nachádzať kompromisy. Deti s istou väzbou sú odolnejšie pri zvládaní záťaže. Sú kooperatívne, dokážu sa lepšie prispôsobiť a sú kompetentné pri riešení konfliktov. Tieto pozitívne vzorce správania majú sklon pretrvávať.
Bezpečná alebo istá citová väzba nevplýva len na sociálno-emocionálne kompetencie dieťaťa, ale významným spôsobom ovplyvňuje aj jeho kognitívny vývin. Kvalitná vzťahová väzba má výrazný vplyv na jazykový vývin a len mierny na intelekt. Vysvetľujú to tým, že väčšina výskumov skúmajúcich vzťah medzi kvalitou väzby a intelektom sa zameriavalo na rodiny zo strednej vrstvy z nerizikovej populácie. Domnievajú sa, že bezpečná vzťahová väzba môže byť významným protektívnym faktorom v súvislosti s intelektom predovšetkým v rodinách, v ktorých kognitívny vývin dieťaťa môže byť ohrozený rôznymi negatívnymi vplyvmi.
Deti, ktoré boli v druhom a treťom roku života bezpečne pripútané k matke, neskôr vykazovali vyššiu školskú úspešnosť a mali vyššie IQ. Deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si. Lepšia je nielen ich pamäť, ale aj rečový vývin. Na to, aby dieťa bolo schopné pokračovať v explorovaní, prijímať nové učebné ponuky v škôlke a v škole a tým dosahovať dobré výsledky, potrebuje vytvoriť ďalšiu bezpečnú väzbu k vychovávateľke v škôlke a neskôr k učiteľke v škole. Dôležitá je skutočnosť, že vzťah medzi vzťahovou väzbou a kognitívnym vývinom je recipročný. Kognitívne schopnosti dieťaťa môžu výrazne ovplyvniť kvalitu väzby medzi ním a rodičom.
20/28 Vývin pripútavacieho vzťahu (Vzťahová väzba)
Ako podporiť vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby
Prvý a najdôležitejší krok pre úspešné budovanie vzťahu medzi mamou a dieťatkom je, aby sa mama postarala najskôr sama o seba. Ak si so sebou nesie nepríjemný či dokonca traumatický zážitok z pôrodu a z okolností narodenia jej bábätka, je potrebné, aby dostala priestor o týchto zážitkoch rozprávať. To pomáha spracovať ich. Môže sa to diať napríklad v podpornej skupine, v psychologickej poradni či na terapii.
Dotyk je vo vytváraní väzby veľmi dôležitý. Kontakt koža na kožu, kedykoľvek to obom vyhovuje, napomáha vzájomne sa na seba naladiť. Okrem toho, že má množstvo zdravotných výhod pre bábätko, znižuje hladinu stresového hormónu u mami a pomáha aj v prípade, ak trpí popôrodnou depresiou. Prínosné je aj hladkanie či masáž, citlivý dotyk vylučuje hormón oxytocín u mami aj u bábätka.
Vznik bezpečnej vzťahovej väzby podporuje aj „rozprávanie“ sa s bábätkom o jeho pocitoch a prežívaní. Napríklad: „Zľakol si sa, však?“ alebo „Vidím, že sa ti to páči.“ Očný kontakt nám umožňuje vnímať pocity a nálady bábätka z jeho mimiky a tie sformulovať do slov. Rovnako tak aj bábätko dokáže odčítať z matkinej mimiky jej pocity. Očný kontakt je významný zvlášť v čase dojčenia či kŕmenia. Bábätko po prvej fáze dojčenia či kŕmenia prestane sať, obráti tvár k matke a číta z jej tváre emocionálne posolstvá.
Vzťah buduje aj dojčenie na „požiadanie“, nie len v určitých časových intervaloch. Pokiaľ nie je z akéhokoľvek dôvodu dojčenie možné, aj kŕmenie z fľaše sa dá spojiť s tesným, upokojujúcim objatím.
Potreba vzťahovej väzby sa aktivuje plačom dieťatka. Keď je bábätko v nepohode, je ideálne nájsť príčinu jeho plaču. Nie vždy sa to však podarí. Preto je dôležité na bábätko v čase jeho nepohody citlivo reagovať, napríklad fyzickým kontaktom. Nežiaduce je nechať bábätko „vyplakať“ sa, či ho nechať v plači osamote.
Vzájomnú blízkosť zaručí aj spievanie, kolísanie, spoločné spanie v jednej posteli alebo v jednej izbe, čo najbližšie pri sebe a nosenie v šatke, či v ergonomickom nosiči.
Základom bezpečnej väzby je schopnosť rodiča rozpoznať a reagovať na emocionálne a fyzické potreby dieťaťa. Napríklad, ak dieťa plače, rodič by mal prísť a zistiť, čo sa deje, namiesto toho, aby plač ignoroval. Takéto reakcie učia dieťa, že jeho emócie a potreby sú dôležité a že je v poriadku ich vyjadrovať.
Vyhraďte si denne chvíľu, kedy je dieťa stredobodom vašej plnej pozornosti. Môže to byť ranné objatie, spoločné večerné uspávanie či rituál pred spaním, keď dieťaťu porozprávate príbeh alebo zaspievate pieseň. Tieto malé, ale pravidelné momenty vytvárajú medzi vami a dieťaťom pocit predvídateľnosti a bezpečia.
Rodičia môžu pravidelne vnímať, ako reagujú na rôzne potreby dieťaťa. Môžete sa pýtať: “Ako som reagoval na dnešnú situáciu?” alebo “Ako moje správanie mohlo ovplyvniť jeho pocit bezpečia?” Tieto reflexie môžu pomôcť lepšie porozumieť dieťaťu a postupne zlepšiť každodenné interakcie.
Dotyk má hlboký emocionálny a fyziologický význam pre novorodencov a batoliatka. Častý kontakt zvyšuje hladinu oxytocínu, hormónu, ktorý posilňuje pocity blízkosti a pokoja. Rodičia môžu prejavovať lásku objímaním, nosením dieťaťa alebo jemným dotykom. Významnou formou kontaktu je napríklad masáž bábätka, ktorá mu pomáha upokojiť sa a vytvoriť si pozitívne spojenie s rodičom.
Už od útleho veku môžete deti naučiť robiť rozhodnutia o jednoduchých veciach, ako sú hračky, oblečenie alebo aktivity. Keď dieťa dostane možnosť voľby, napríklad či si chce obliecť modrú alebo červenú bundu, cíti sa rešpektované.
Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré zahŕňajú interakciu a jemný dotyk. Napríklad spoločné rýmovačky a básničky s pohybmi, ako je “varila myšička kašičku” alebo hry na schovávačku. Tieto aktivity vyvolávajú smiech a radosť, čo pomáha budovať pozitívne emocionálne spojenie medzi rodičom a dieťaťom.
Čítajte dieťaťu jednoduché knihy, ktoré odrážajú rôzne emócie, ako sú radosť, smútok alebo prekvapenie. Rozhovor o tom, ako sa postavičky v príbehu cítia, pomáha deťom učiť sa o emóciách a rozvíja ich schopnosť empatie. Môžete napríklad povedať: “Pozri, medvedík sa smutne tvári.”
Poskytnite dieťaťu miesto, kde môže bez obáv prejaviť svoje pocity. Ak je nahnevané alebo smutné, uistite ho, že tieto emócie sú prirodzené a že je v poriadku ich vyjadriť. Vyhýbajte sa tomu, aby ste jeho emócie zľahčovali alebo sa im vysmievali, ale namiesto toho ho podporte v tom, aby sa naučilo rozpoznať a pomenovať, čo cíti.
Vytvorte si spolu večerný rituál, kde si každý člen rodiny môže porozprávať, čo ho cez deň potešilo, alebo čo nové zažil. Môžete začať tým, že poviete jednoduchý príbeh o svojom dni, a potom dať priestor dieťaťu, aby sa pridalo so svojím zážitkom - aj keď to bude len zopár slov alebo jednoduché gestá.
Zavedenie jednoduchých „signálov“ alebo malých rituálov môže pomôcť dieťaťu upokojiť sa a cítiť sa bezpečne, najmä v stresových situáciách. Napríklad si môžete spolu vymyslieť „upokojujúci dotyk“ - jemné držanie rúk alebo dotyk na ramene, ktorý mu dodá istotu. Rodič tak vysiela signál, že je pri ňom a všetko bude v poriadku. Tento signál môžete používať aj mimo domova - napríklad v čakárni u lekára alebo pri odlúčení v materskej škole - aby dieťa vedelo, že aj na diaľku ste tam pre neho.
Vnímajte neverbálne signály dieťaťa: Deti často komunikujú pomocou gest, výrazov tváre či pohybov. Keď si všimnete, že sa dieťa zamračí alebo natiahne ruky, skúste mu venovať pozornosť a reagovať.
Buďte vzorom emocionálnej regulácie: Keď dieťa vidí, že rodič dokáže zvládať svoje emócie, prirodzene sa učí tento model napodobňovať. Ak cítite frustráciu alebo stres, skúste si dopriať chvíľu na upokojenie, napríklad pomalým dýchaním.
Spoločné trávenie času vonku: Čas strávený vonku, či už na prechádzke v parku alebo na ihrisku, má mnohé benefity pre vzťah medzi rodičom a dieťaťom. V prírode môžete spoločne pozorovať rôzne zvuky, farby a tvary, čo dieťa povzbudzuje k objavovaniu.
Povzbudzujte dieťa k novým skúsenostiam: Keď dieťa povzbudzujete k objavovaniu nových vecí, napríklad k hraniu sa na pieskovisku alebo skúmaniu hračiek, učí sa rozpoznávať svet okolo seba.
Bezpečná vzťahová väzba je jedným z najväčších darov, ktoré môžete svojmu dieťaťu poskytnúť. Tým, že sa dieťa cíti podporované a bezpečné, rozvíja si vnútornú istotu a dôveru, ktorú si prenáša aj do dospelosti. Ako rodičia máte možnosť každý deň prispievať k emocionálnej stabilite svojho dieťaťa.
tags: #dolezitost #blizkej #vztahovej #osoby #pre #dieta