Obdobie okolo tretieho roku života dieťaťa je fascinujúcim prechodom od batoľaťa k mladšiemu predškolákovi. Je to čas, kedy dochádza k obrovským zmenám v reči, motorike, myslení a sociálnom správaní. Toto obdobie je plné objavovania, učenia sa a rastúcej samostatnosti.
Pri odplienkovaní dieťatka rozhodne neplatí, že ten, kto sa odučí od plienky najskôr, jednoznačne vyhráva. Ak dieťa nebolo na to pripravené, čoskoro to vyjde najavo. S odplienkovaním sa spája množstvo mýtov a omylov. Naše mamy sa nevedeli dočkať obdobia, kedy konečne nebudú musieť vyvárať a žehliť tony látkových plienok, ba základe čoho robili všetko preto, aby urýchlili proces prechodu na nočník. Kedysi sa však dieťa sfukujúce prvú sviečku na torte s plienkou na zadočku považovalo za zlyhanie rodiča. Deti sa dávali na nočník neraz ešte skôr, než vedeli sedieť. Dnes je ešte stále v mnohých rodičoch zakorenený mýtus o tom, že dieťa by sa malo zbaviť plienky najneskôr do druhých narodenín. Nosiť plienku aj po 24. mesiaci nie je žiadna hanba. Toto je zasa opačný extrém, ktorému by ste nemali veriť. Nech je vaše dieťa akékoľvek šikovné, netreba očakávať, že na toaletu začne chodiť samo od seba a jedného dňa jednoducho zahodí plienku do koša. Hoci samozrejme, i tu sa môžeme stretnúť s výnimkami potvrdzujúcimi pravidlo.
Kedy je dieťa pripravené na odplienkovanie?
- Veľkú potrebu vykonáva približne v rovnakom čase: pravidelná stolica je ďalší dôležitý znak.
- Rozumie jednoduchým pokynom: je nevyhnutné, aby vaše dieťa rozumelo, čo od neho chcete.
- Zaujíma ho, čo sa to s ním deje: do určitého obdobia je dieťatku vykonávanie potreby ľahostajné. Ak si však začne všímať, čo práve robí, je to ďalší dobrý signál, že je pripravené vyskúšať nočník. Detičky zvyčajne zahlásia, že cikajú alebo kakajú.
- Vadí mu špinavá plienka: u každého dieťaťa raz príde obdobie, že sa nebude cítiť príjemne v špinavej plienke.
Dôležité je, aby sa najprv naučilo rozumieť signálom svojho tela, inak bude akékoľvek sedenie na nočníku neproduktívne. Ak dieťa budete nútiť na to, na čo nie je pripravené, vyvoláte v ňom iba odpor. Pri odplienkovaní je dôležitá vaša trpezlivosť. Ak vás prepadá nervozita, odložte trénovanie na nočník na neskôr. Inak dieťa veľmi rýchlo vycíti, že nie ste v poriadku. Je dôležité naučiť sa psychicky podržať dieťatko, a to i vtedy, keď nespĺňa naše predstavy. Snažte sa byť jeho partnerom, ktorý ho nezradí v dôležitých momentoch. Pocit, že mama ho neodsúdi, keď nesplní očakávania okolia, je pre dieťa cenný.
Príkladom môže byť skúsenosť Terezy so synom Marekom:
„Náš syn, Marek, nosil plienku ešte ako 2,5 ročný,“ prezrádza Tereza. „Kvôli tomu som prežívala poriadny stres. Vedela som, že o pár mesiacov nastúpi do škôlky, v ktorej jedna z podmienok bola tá, aby sa dieťa vedelo pýtať na záchod. Ten náš valibuk akosi bral plienku ako prirodzenú súčasť života. Párkrát som ho nútila na nočník, kričala som na neho, tvrdiac, že je malé sopľavé decko, ktorému sa budú v škôlke všetci smiať. Samozrejme, že som po takomto výstupe vôbec nebola na seba hrdá. Keď som sa pozrela do jeho uslzených očí, povedala som si, že stačilo. Problémom odplienkovania som sa rozhodla nezaoberať, kým konečne Marek nezačne vysielať signály. A ono to prišlo. Cez letné prázdniny sa začal viac zaujímať o to, čo sa s ním deje a plienky sa zbavil za dva týždne. Do škôlky nastúpil už bez nej. Veľmi som sa tešila. Je pravda, že každé dieťa má svoj čas. Náš syn je toho dôkazom,“ zveruje sa Tereza so svojou skúsenosťou.
Naozaj sa chlapci zbavujú plienky ťažšie než dievčatá? Našťastie je to len mýtus, ktorému nemusíte veriť. Žiadna štúdia ho nedokázala. Väčšina detí sa po odplienkovaní síce k plienke nevráti, no u mnohých sa môže prejaviť určitý regres, ktorý je však prirodzený. Môže to byť v dôsledku veľkej životnej zmeny, ktorá je pre dieťa príčinou stresu. Nástup do škôlky, narodenie súrodenca, alebo iná dôležitá udalosť sa často stane dôvodom, kvôli ktorému sa dieťa opäť začne pocikávať. Nič sa nedeje. Stačí, keď mu na určitý čas opäť vrátite plienku a počkáte, kým obdobie regresie pominie.
Pri odplienkovaní sa netreba nikam ponáhľať. Všetko má svoj čas. Očakávať od dieťatka, že zo dňa na deň bude cikať výlučne do nočníka a nikdy sa mu nestane nehoda, je jednoducho nereálne. Netlačte naň, ani sa sami nedostávajte zbytočne do stresu. Verte, že vášho dieťaťa sa nikto nikdy nebude v dospelosti pýtať, kedy sa zbavil plienok. Koniec koncov, pre úspešný a spokojný život to vôbec nie je podstatné.
Obdobie vzdoru
Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Skúšajú hranice, snažia si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokážu mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Ako riešiť vzdor:
- Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák.
- Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť.
- Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať.
- Pomáha aj odvedenie pozornosti.
- Nechajte dieťaťu možnosť rozhodnúť o nepodstatných veciach.
- Rozhodne sa nenechať biť.
- Dajte presne opačný povel.
- Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú.
- Vysvetľujte, vysvetľujte, vysvetľujte.
- Hovorte s nimi ako s partnermi.
Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti.
Vývoj trojročného dieťaťa
Trojročné dieťa prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. V tomto veku ide vývin značne dopredu, ale niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach.
Rečový vývoj
Po treťom roku života dieťaťa dochádza k výraznému rozvoju reči. Slovná zásoba sa rapídne rozširuje a deti sa učia nové slová veľmi rýchlo. Dokáže povedať od 250 do 500 slov. Deti v tomto veku už dokážu tvoriť dlhšie vety, ktoré sa skladajú aj zo šiestich slov. Vety sú jednoduché a majú logický sled. Dieťa už nepoužíva iba bezvýznamné slová, ktoré nedávajú zmysel. Trojročné dieťa už dokáže lepšie pochopiť otázky a odpovedať na ne.
Ako podporiť rečový vývoj:
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Používajte jednoduché, ale gramaticky správne vety.
- Čítajte mu knihy: Vyberajte knihy s obrázkami a rozprávajte sa o tom, čo vidíte.
Motorický vývoj
Deti v tomto veku už skáču aj na jednej nohe. Striedajú nohy pri chôdzi po schodoch a nemusia sa pridržiavať zábradlia. Dokážu používať pedále na trojkolke alebo bicykli s opornými kolieskami. Dieťa dokáže chytiť loptu do ohnutých paží. Beh je istejší a koordinovanejší. Dieťa dokáže držať ceruzku prstami a kresliť kruhy, zvislé a vodorovné čiary. Deti sa dokážu obliecť a vyzliecť bez pomoci, ak majú jednoduché oblečenie. Pri strihaní nožnicami dokáže udržať líniu strihu takmer rovno. Dokáže nakresliť kružnicu. Pri stavaní kociek dokáže trojročné dieťa na seba postaviť 9 - 10 kociek bez toho, aby veža spadla.
Ako podporiť motorický vývoj:
- Podporujte pohyb: Nechajte dieťa behať, skákať, liezť a hrať sa vonku.
- Ponúknite mu rôzne hračky: Kocky, ceruzky, farbičky, nožnice, loptu a iné hračky, ktoré rozvíjajú motorické zručnosti.
- Hrajte sa s ním: Hrajte sa hry, ktoré vyžadujú pohyb a koordináciu.
- Povzbuďte ho k samostatnosti: Nechajte ho, aby sa obliekalo a vyzliekalo samé.
Rozumový a sociálny vývoj
Trojročné deti sa stávajú zvedavými objaviteľmi, ktorí sa učia o svete okolo seba a rozvíjajú svoje sociálne zručnosti. Dieťa rozoznáva základné tvary a farby a vie ich roztriediť. Vie pomenovať predmety na obrázkoch. Zvládne sa orientovať vonku, rozoznáva dennú dobu a vie určiť prednú alebo zadnú časť oblečenia. Trojročné dieťa má vedieť niekoľko minút udržať pozornosť na jednu činnosť a sústrediť sa.
Dieťa sa rado hrá s kamarátmi v kolektíve a vie požičiavať hračky. Začína sa hrať s inými deťmi - predstiera v hre, spieva a začína obľubovať riekanky a básničky. Trojročné deti už vedia nadväzovať prvé priateľské vzťahy a začínajú mať schopnosť zlepšovať náladu, ak je niekomu v ich okolí do plaču. Nastáva obdobie, ktoré je tiež dôležité pre emocionálny vývin dieťaťa. Začína vnímať množstvo rôznych emócií a tiež vinu a hanbu. Vníma emócie ostatných ľudí a omnoho viac ich ovplyvňuje. Učí sa ich pomenovať. Dieťa si zvnútorňuje príkazy a zákazy dospelých v jeho okolí a prostredníctvom výchovy a vlastných skúseností si postupne vytvára a osvojuje morálne pravidlá a spoločenské konvencie. Tretí rok života je hraničným vekom, dieťa začína rozoznávať medzi morálnymi pravidlami a konvenciami. Začína sa správne rozhodovať medzi tým, čo je dobré a čo zlé. Ak uvidí, že je niekomu smutno, pokúsi sa mu nejakým spôsobom náladu zlepšiť. Začne chápať pojem pravda a čestnosť. Ak dieťa prizná svoj priestupok, odmeňte ho za pravdovravnosť.
Čo by malo dieťa vedieť pred nástupom do škôlky:
- Používať záchod (nie nočník).
- Samo si stiahnuť nohavice a posadiť sa na záchod.
- Poznať svoje osobné veci.
- Niekoľko minút udržať pozornosť na jednu činnosť a sústrediť sa.
- Samostatne jesť a piť z pohára.
Dosiahlo vaše 3-ročné dieťa tieto rečové míľniky?
Rodičia často nevedia, čo je v tomto veku normálne. Niekedy chcú od svojho dieťaťa naozaj veľa, napr. aby vedelo rátať do 10, aby sa vydržalo hrať nejakú hru aspoň hodinu… Iní rodičia sú zase príliš ochraňujúci a od dieťaťa vlastne nechcú nič, resp mu to ani nedovolia, takže potom prichádzajú 3-ročné deti, ktoré sa nevedia samostatne najesť, či napiť z pohárika. O náznaku samostatného obliekania nehovoriac.
Okolo tretích narodenín by vaše dieťa malo mať približne takéto zručnosti a schopnosti:
- Sociálne zručnosti: Stáva sa viac nezávislým. Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania. Začína viac rozumieť pocitom druhých. Viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať priateľstvá. Stáva sa viac schopným deliť sa o veci - hračky. Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí. Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru. Trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu.
- Zmysel pre čas a jeho chápanie už by malo byť pre dieťa jasnejšie. Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine (raňajky, umyť, obliecť, odchod do škôlky, prechádzka, obed …).
- Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu - „JA PEŤKO“. Hovorí o sebe v 1. osobe.
- Pravdepodobne začne ukazovať svoju „priečnu“ tvár a začne pomerne intenzívne odolávať vašim požiadavkám. Začne skrátka neposlúchať a testovať vaše hranice.
- Motorika: Dieťa stráca bábätkovské faldíky a tvorí sa mu viacej svalov, rastie do dĺžky/výšky. Je pohyblivé a dokáže chytiť loptu do zohnutých rúk. Skáče znožmo dole z prekážok vysokých až cca 40 cm. Dokáže ísť hore a dole po schodoch, pričom nohy strieda. Dokáže sa zohnúť a nespadne pri tom. Behá už viac a istejšie a jazdí na trojkolke. Skáče a stojí na jednej nohe cca 5 sekúnd. Chodí dopredu a dozadu bez problémov. Začína sa zaujímať o nožnice, papier, prstové farby, či voskovky. Začína kresliť kruh, trhá papier na dve časti. Začína sa zdokonaľovať jeho jemná motorika - pohyby prstov a celej ruky.
- Jazykové schopnosti: Malo by ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“. Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. Jedno z troch slov by malo byť sloveso. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?). Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety.
- Vývin poznávacích schopností (funkcií): Trojročné dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí. Malo by vedieť správne pomenovať základné farby. Pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“. Porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí - „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“. Zapamätať si časť príbehu. Počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami. Triediť predmety podľa tvaru a farby. Poskladať veku primerané puzzle.
Pri správnom vývoji reči sa prvé slová objavujú vo veku 10-15 mesiacov. Vo veku 18 mesiacov na otázku „Kde je jablko?“ vie dieťa identifikovať jablko na obrázku a dokonca aj porozumie tomu, na čo sa pýtame. Dvojročné dieťa má slovnú zásobu v počte minimálne 50 slov a tieto slová začína spájať do viet. Oneskorený vývin reči môže mať viacero príčin. Jedným z hlavných dôvodov môže byť oneskorený vývin motoriky.
Láska rodičov k dieťaťu je nevyhnutná, ale musí byť citlivo vyvážená. Dieťa nesmie manipulovať s rodičmi. Rodič je ten, ktorý pomôže, postará sa, pohladí, ale keď si to situácia vyžaduje, tak pokarhá, napomenie, usmerní, vysvetlí, prečo tak nemôže byť. Liberalizmus a prílišný obdiv dieťaťa vo výchove sa nevypláca.