Stredná dĺžka života pri narodení, známa aj ako nádej dožitia pri narodení, je kľúčovým ukazovateľom kvality života v danej krajine. Táto štatistická predpoveď udáva, akého veku sa priemerne dožijú ľudia narodení v určitom období a mieste, a vypočítava sa na základe aktuálnej úmrtnosti.
Stredná dĺžka života (vo veku x) alebo nádej dožitia (vo veku x) je priemerný počet rokov, ktorý pravdepodobne prežije osoba vo veku x za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia. Najčastejšie sa používa ukazovateľ stredná dĺžka života pri narodení (nádej dožitia pri narodení), teda stredná dĺžka života vo veku 0. Rozlišuje sa pritom pohlavie. Ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku.
Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov. Pandémia COVID-19, ktorá začala v roku 2020, skrátila v priebehu roka 2021 strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ.
Historický vývoj na Slovensku
Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa stredná dĺžka života vyvíjala v priebehu času a ovplyvňovali ju rôzne faktory. Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Prvá polovica 20. storočia znamenala výrazné zlepšenie a dobiehanie západných krajín. Na prelome 19. a 20. storočia sa situácia začala meniť.
Socialistický vývoj zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov. Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.
V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2). V závere roka 2014 bol počet obyvateľov Slovenska 5 421 349, pričom žien bolo mierne viac ako mužov (2 779 021 žien oproti 2 642 328 mužom). V tom istom roku sa narodilo 55 033 živonarodených detí, čo predstavuje hrubú mieru pôrodnosti 10,2 na 1 000 obyvateľov. Úmrtnosť dosiahla 9,5 zomretých na 1 000 obyvateľov, pričom zomrelo celkovo 51 346 ľudí.
Demografické trendy naznačujú aj zmeny v štruktúre populácie. Podiel produktívnej zložky obyvateľstva (15 - 64 rokov) mierne klesol, zatiaľ čo podiel osôb v poproduktívnom veku (65 rokov a viac) sa zvýšil. Tento posun prináša so sebou aj rast hodnoty indexu ekonomického zaťaženia.
Aktuálne údaje a porovnania
V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života Slovákov mužov 71,2 roka a Sloveniek 78,2 roka, pričom v priemere to bolo 74,6 roka. Predpokladaná priemerná dĺžka života sa na Slovensku od pandémie skrátila o necelý rok.
Na porovnanie, ešte v stredoveku bola stredná dĺžka života v zásade okolo 50 rokov. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.
Ešte v roku 2019 mal bežný Slovák šancu dožiť sa priemerne 77,8 roka, zatiaľ čo priemerný Európan 81,3 roka. Po pandémii stredný vek dožitia na Slovensku klesol na 76,9 roka.
Ozdravme.sk informuje, že priemerná dĺžka života na Slovensku sa v roku 2023 zvýšila, čím sme sa nielen zotavili z pandemického poklesu, ale dokonca prekonali pred covidovú úroveň. Podobný trend vidíme podľa aktuálnych údajov Eurostatu aj v celej Európskej únii. V roku 2023 v Európskej únii dosiahla 81,4 roka, čo predstavuje nárast o 0,8 roka od roku 2022. Rovnaký trend môžeme pritom vidieť aj na Slovensku. Stredná dĺžka života u nás stúpla zo 77 rokov v roku 2022 na 78,2 roka v roku 2023. V roku 2019, teda ešte pred pandémiou ochorenia Covid-19, dosahovala stredná dĺžka života na Slovensku 77,8 roka. Následne, aj v dôsledku pandémie, prišiel pokles na 74,6 roka v roku 2021.
Vplyv pandémie COVID-19
Pandémia COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020, skrátila strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ. Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka menej.
Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokmi 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov. Súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov.
Najhoršie sú na tom z celej európskej dvadsaťsedmičky Slovensko a Bulharsko, kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020.
V prvom roku pandémie (2020) stúpol počet zomretých osôb na Slovensku na necelých 60-tisíc, čo sú čísla porovnateľné so začiatkom 20. storočia alebo obdobím tesne po druhej svetovej vojne.
Faktory ovplyvňujúce strednú dĺžku života
Okrem pandémií existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú strednú dĺžku života:
- Zdravotná starostlivosť: Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti má zásadný vplyv na dĺžku života. Na Slovensku je zdravotná starostlivosť často hodnotená ako podpriemerná.
- Životný štýl: Faktory ako stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie a konzumácia alkoholu majú významný vplyv na zdravie a dĺžku života. Slovensko má tiež problém s nadpriemernou obezitou.
- Životné prostredie: Kvalita ovzdušia, vody a celkové životné prostredie môžu ovplyvniť zdravie a dĺžku života. Slovensko však v tejto oblasti zaznamenalo pokrok, produkcia emisií skleníkových plynov je nižšia ako priemer EÚ.
- Socioekonomické faktory: Príjem, vzdelanie a sociálne prostredie tiež zohrávajú úlohu pri určovaní dĺžky života.
- Detská úmrtnosť: Výrazným spôsobom k nárastu strednej dĺžky života prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti.
Porovnanie s Európou a svetom
Priemerná dĺžka života Európanov sa počas uplynulého desaťročia každým rokom zvyšovala. Najvyššia bola v poslednom predpandemickom roku 2019, keď očakávaná dĺžka života pri narodení predstavovala 81,3 roka. Dlhodobo platí, že stredná dĺžka života Európaniek je vyššia ako u mužov. Najväčší rozdiel bol zaznamenaný v Lotyšsku, kde bola stredná dĺžka života u žien až o 9,8 roka vyššia.
V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života mužov v EÚ 78,8 roka a žien 84,1 roka. Najvyššiu hodnotu strednej dĺžky života pri narodení u mužov v roku 2021 zaznamenali Ålandy (Fínsko) - 82,8 roka.
Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku. Ešte v roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka. Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil.
V roku 2023 dosiahla stredná dĺžka života v EÚ 81,4 roka. Na Slovensku stúpla na 78,2 roka. Rozdiely v očakávanej dĺžke života medzi pohlaviami pretrvávajú: v EÚ ženy dosiahli 84 rokov a muži 78,7 roka (rozdiel 5,3 roka). Na Slovensku sú rozdiely výraznejšie: ženy 81,5 roka, muži 74,9 roka.
Najvýraznejšie rozdiely medzi pohlaviami sú v Lotyšsku (až 10 rokov), Litve (9 rokov) a Estónsku (8,8 roka).
Osobitosti strednej dĺžky života žien na Slovensku
Ženy tvoria väčšinu slovenskej populácie. V priemere sa ženy dožívajú niečo viac ako 78 rokov (r. 2021), čo je o sedem rokov viac ako muži (71,1 roka). V roku 2023 to bolo 81,5 roka pre ženy.
Slovenky sú najčastejšie ženy s maturitným stredoškolským vzdelaním (31 % žien) a vysokoškolské vzdelanie má pätina ženskej populácie. Svoje prvé dieťa rodia v priemere vo veku 28 rokov, v čase vzniku SR to bolo už vo veku 22 rokov. Priemerný vek žien je 42 rokov a 11 mesiacov.
Stredná dĺžka života pri narodení dosiahla na Slovensku v roku 2019 hodnotu 80,8 roka pre ženy a 74,3 roka pre mužov. Od roku 1980 sa zvýšila pre obe pohlavia. Pre mužov to bolo o 7,6 roka a pre ženy o 6,6 roka.
Štatistika hospitalizácií a demografický vývoj
Publikácia Štatistika hospitalizovaných v SR 2014 poskytuje pohľad na potrebu ústavnej zdravotnej starostlivosti. V roku 2014 bolo na Slovensku ukončených 1 184 486 prípadov hospitalizácií. Výrazná prevaha žien (670 675) oproti mužom (513 811) súvisí s potrebou zdravotnej starostlivosti počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia.
Potreba hospitalizácie rastie s vekom. Najviac hospitalizácií bolo zaznamenaných u osôb vo veku 55 a viac rokov. S pribúdajúcim vekom sa predlžuje aj priemerná dĺžka ošetrovacieho času. Najviac hospitalizácií sa uskutočnilo na oddeleniach vnútorného lekárstva (12,3 %), chirurgie (10,4 %) a gynekológie a pôrodníctva (10,3 %).
Štúdia "Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska" zistila, že obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi a vo všetkých sledovaných mestách presahuje stredná dĺžka života slovenský priemer. Najväčší vplyv na tento nárast má zníženie úmrtnosti v skupine osôb vo veku 60 až 79 rokov.
Problém interpretácie štatistík
Odborníci a široká verejnosť často používajú ukazovateľ očakávanej dĺžky dožitia pri narodení na ilustrovanie kvality zdravotníckych systémov. Porovnanie rôznych štatistík však ukazuje, že situácia nie je taká jednoduchá. Do tohto ukazovateľa zasahuje celá plejáda faktorov, ktorá síce zahŕňa kvalitu zdravotníctva, ale zahŕňa aj napríklad kvalitu stravy, kriminalitu, rôzne nehody a podobne.
Je zrejmé, že vplyv zdravotníctva na očakávané dožitie pri narodení je obmedzený. Dalo by sa však očakávať, že sa dôležitosť zdravotníctva bude počas života človeka postupne zvyšovať. So stúpajúcim vekom jednotlivca totiž stúpa aj miera jeho čerpania zdravotnej starostlivosti.
Pohľad na očakávanú dĺžku dožitia vo veku 60 rokov však nepotvrdzuje ani túto hypotézu. Rozdiely medzi krajinami sú totiž v ukazovateli očakávanej dĺžky dožitia po 60. narodeninách menšie, než v prípade očakávanej dĺžky dožitia pri narodení. Jednou z možných odpovedí je, že rozdiely medzi zdravotnými systémami v zmysle schopnosti „dodať zdravie“ nie sú príliš veľké. Existuje skrátka istý strop v tom, aké výsledky vie ľudstvo v oblasti zdravotníctva v súčasnosti dosiahnuť, a krajiny západného sveta tento strop viac či menej dosahujú.
Literatúra nahráva možnosti, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Ak človek prežije 60 rokov svojho života, znamená to, že sa vyvaroval možným príčinám úmrtnosti, akými sú nehody, drogy alebo kriminalita. Zároveň si však vytvorí „základ,“ od ktorého sa odvíja dĺžka jeho dožitia, a na ktorý už má zdravotníctvo relatívne malý dopad.
Napriek týmto poznatkom sa však nemôžeme stopercentne prikloniť k záveru, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Teória o vytvorení „základu“ zdravia, s ktorým už zdravotníctvo nevie veľa spraviť, síce funguje na logickej úrovni, empíria však situáciu opäť komplikuje.
Jediný záver, ktorý môžeme spraviť s istotou, je, že by sme pri interpretácii plošných štatistík mali byť mimoriadne obozretní. Do očakávanej dĺžky dožitia v určitom bode nášho života vstupuje také množstvo rôznych premenných, že musíme byť opatrní pri používaní tohto ukazovateľa ako proxy pre kvalitu zdravotníctva. Smerodajnejšie v tejto oblasti môžu byť dĺžky dožitia pri rôznych diagnózach.
tags: #stredna #dlzka #zivota #pri #narodeni #problematika